Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: DIAMON, s.r.o., sídlo: Scherffelova č. 3017/53, Poprad, IČO: 36 478 628, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Bašista, sídlo: Štefánikova č. 8, Poprad, proti žalovanému: ERIK, s.r.o., sídlo: Pri Krásnej č. 3, Košice, IČO: 36 177 083, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Pavlov, sídlo: Mlynárska č. 15, Košice, v konaní o zaplatenie 13.691,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 38Cb/221/2010-269 z 12.9.2017 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovaného v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 13.691,98 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo tým, že žalobca v dňoch 9.8.2007 a 10.8.2007 uhradil žalovanému faktúru č. 10072455 za predaj tovaru (mäsové výrobky) a žalovaný žalobcovi zaplatený tovar nedodal. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 14% z dlžnej sumy ročne od 11.8.2007 do zaplatenia a právo na náhradu trov konania. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že vyfakturovaný a žalobcom uhradený tovar bol riadne dodaný v zmysle ich zabehnutej praxe t.j. firme p. P. F.. Navyše žalovaný vzniesol námietku premlčania a pre prípad, že by malo ísť o obchodno-právny vzťah podľa Kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania zo 4.3.2006 žalovaný namietal, že žalobca si prípadnú vadu tovaru (nedodanie objednaného množstva tovaru) neuplatnil včas preto podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka mu nemôže byť priznané právo z vád tovaru.

3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania (faktúrou č. 10072455, výpisom z účtu z 9.8.

- 10.8.2007, účtovnými dokladmi žalobcu z obdobie jún a júl 2007, kúpnou zmluvou zo 4.3.2006, Odsúhlasením pohľadávok a záväzkov za roky 2007, 2008 a 2009, Záznamom o prevádzke vozidla z 26.6.-27.6.2007, tachografom vozidla žalovaného, kópiou pracovného kalendára vodiča žalovaného, Knihou pohľadávok žalovaného za rok 2007, výpoveďou žalobcu a žalovaného ako aj svedkov - H. G., F. X., H. C., Y. F. a písomného vyhlásenia H.. J. F. z 10.11.2014) mal za preukázané, že žalobca na základe vystavenej faktúry za predaj tovaru (6.419 kg bravčových poliek) uhradil žalovanému dňa 9.8.2007 sumu 7.660,82 eur a 10.8.2007 sumu 6.031,15 eur, teda celkom 13.691,98 eur. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že určité dodávky tovaru boli v prospech žalobcu ako kupujúceho uskutočňované

priamo jeho obchodným partnerom. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že dodávka tovaru bola žalobcovi zrealizovaná dňa 27.6.2007 a to jeho obchodnému partnerovi p. F..

4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nepovažoval tvrdenia žalobcu o tom, že k predmetnej dodávke nedošlo za pravdivé a mal za to, že žalobca túto skutočnosť dostatočne nepreukázal. Ani účtovnú evidenciu žalobcu súd nepovažoval za vierohodnú a mal za to, že nebola vedená správnym spôsobom, pretože by jednak nemohlo dôjsť k úhrade nedodaného tovaru a ani k opakovanému písomnému potvrdeniu zostatku vzájomných práv a záväzkov medi stranami sporu (za obdobie rokov 2007, 2008 a 2009), kde sa pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní vôbec nenachádza.

5. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalovaným, k tomu súd poznamenal, že žalobný návrh by musel zamietnuť, pretože na strane žalobcu došlo k premlčaniu uplatnenej pohľadávky. Je nesporné, že žalobca faktúru žalovaného uhradil dňa 9.8.-10.8.2007, teda najneskôr 10.8.2007 mal vedomosť o tom, že došlo k tomuto spornému plneniu. Z vyjadrenia žalobcu, ako aj vyjadrenia svedkyne H. vyplýva, že žalobca vykonával každý týždeň účtovnú a skladovú inventarizáciu, a teda o vzniku bezdôvodného obohatenia sa musel dozvedieť najneskôr v roku 2007. Vzhľadom na uvedené skutočnosti 2 ročná subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr márnym uplynutím roka 2009 a žaloba bola podaná až dňa 18.6.2010.

6. Ďalšie dokazovanie navrhnuté žalobcom a to - výpoveď svedkyne p. F., zabezpečenie účtovných dokladov p. F. nebolo vykonané z dôvodu, že ho súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné a jeho vykonanie by odporovalo zásade hospodárnosti súdneho konania. Navyše aj pokiaľ by sa v účtovných materiáloch p. F. nenachádzal záznam o uskutočnení predmetnej dodávky, ani to by podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo dostatočným dôkazom o vzniku bezdôvodného obohatenia.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že v tomto prípade nedošlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Obchodného zákonníka, pretože uhradenie faktúry žalobcom č. 10072455 predstavovalo nárok žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny podľa § 409 Obchodného zákonníka za predaj dodaného tovaru (6.419 kg bravčových poliek). Preto súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 451 a § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobu ako neoprávnenú zamietol.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 a úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm.e/), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm.f/) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.h/).

10. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 13.691,98 eur s prísl., pretože pri audite zistil, že v mesiaci jún 2007 mu bol žalovaným fakturovaný tovar - bravčové polovice v množstve 6..419 kg, ktorý nebol dodaný. Žalobca so žalovaným, ako aj s inými dodávateľmi a odberateľmi vykonal už v tom období stovky obchodov mesačne, pričom systém databázy a realizácie objednávok bol primeraný dobe a možnostiam vývoja dostupných softvérov. Žalobca viedol presnú evidenciu prijatého tovaru na sklad a tovaru vydaného odberateľom. Každá položka prijatého tovaru, ktorý bol prijatý a fakturovaný spôsobom opísanom vo svedeckej výpovedi svedkyne F., je spárovateľná s položkou vydaného tovaru zo skladu a teda je presne určiteľné, že evidovaný tovar bol skutočne prijatý a aj to, ako sa s ním následne nakladalo. Ako uviedla svedkyňa dňa 7.12.2015 M. G. pri audite v roku 2008 bolo zistené, že „nesedí“ účet 131 a teda príjem tovaru na sklad a jeho pohyb, že fyzicky neboli prijaté bravčové polovičky z faktúry č. 10072455 na sumu 13.691,98 eur zo dňa 27.6.2007 a nebolo z účtovníctva ani zrejmé ako sa s ním ďalej nakladalo. Ihneď po tomto zistení

žalobca žiadal od žalovaného, aby preukázal, kde zložil tovar, aby tento mohol byť následne fakturovaný ďalším odberateľom. Medzi žalobcom a žalovaným bol taký zvyk, že tovar žalovaný priamo z rôznych praktických dôvodov vykladal u odberateľa žalobcu. Žalobca kontaktoval žalovaného niekoľkokrát s tým, že nemá preukázané miesto dodávky bravčových polovičiek fakturovaných uvedenou faktúrou. Žalovaný však napriek niekoľkým výzvam žalobcu, dodanie tovaru žalobcovi nepreukázal čo vyplýva aj zo svedeckej výpovede p. F.o a p. E.. Podľa žalobcu bol tovar dodaný inému odberateľovi alebo na miesto určené iným odberateľom mylne fakturovaný žalobcovi v dôsledku čoho došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.

11. Ďalej žalobca zdôraznil, že počas celého konania boli predkladané rôzne dôkaz žalovaného, ktoré však odpoveď na otázku, kde konkrétne bol tovar zložený, nedávali.

12. Žalobca v odvolaní poukázal aj na prehlásenie H.. J. F. z 10.11.2014, ktoré nikdy nebolo predložené priamo žalobcovi. V konaní bolo predložené niekoľko rokov po začatí súdneho sporu a tvrdenia tam uvedené, že „v mesiaci jún 2007 bolo mu dodaných 150 ks bravčových polovičiek od firmy DIAMON, s.r.o. prostredníctvom firmy ERIK, s.r.o.. Na tento tovar aj napriek niekoľkým urgenciám z mojej strany mi nebola od firmy DIAMON s.r.o. vystavená faktúra. Išlo o obvyklý spôsob dodávky tovaru kedy nám spoločnosť DIAMON s.r.o. dodávala mäso tak, že my sme tento tovar odoberali od spoločnosti ERIK s.r.o. za spol. DIAMON, s.r.o. s tým, že následne nám spoločnosť DIAMON s.r.o. fakturovala dodávku tovaru.“ boli pre žalobcu novinkou. V telefonickom rozhovore však p. F. žalobcovi oznámil, že toto prehlásenie vydal na základe požiadavky žalovaného a viac sa o tom nechcel baviť. Preto žalobca navrhol vypočuť p. H.. P. F. ku skutočnostiam dodávky tovaru a H.. J. F. ku skutočnostiam uvedeným v prehlásení ako aj predloženie účtovníctva H.. F. resp. znalecké dokazovanie, ktoré by preukázalo, že tovar bol v uvedenom objeme prijatý na sklad H.. F., teda príjem a výdaj tohto tovaru, čo sú riadne účtovné postupy. Takýto návrh však zo strany súdu nebol akceptovaný, hoci by podľa žalobcu odstránil všetky rozpory v konaní a jednoznačne by nárok žalobcu potvrdil, prípadne vylúčil. Výsluchy nikdy neboli vykonané, ani jedna z týchto osôb nikdy nebola vypočutá z rôznych dôvodov.

13. Podľa žalobcu súd prvej inštancie teda vykonal dôkazy, ktoré mohli iba nepriamo potvrdiť skutočnosť, či v danom termíne bol realizovaný rozvoz tovaru žalovaného v Poprade, avšak nepotvrdili ani nevyvrátili, či dodávka tovaru bola vykonaná na mieste, ktoré uvádza žalovaný a na objednávku žalobcu. Vykonaním žalobcom navrhnutých dôkazov - výsluch H.. F. a H.. F. k pravdivosti tvrdenia v prehlásení z 10.11.2014 vydanom na žiadosť žalovaného (po niekoľkých rokoch od žiadosti predloženia akýchkoľvek dokladov potvrdzujúcich dodanie tovaru pre žalobcu) a najmä predložením alebo odborným posúdením, prípadne znaleckým dokazovaním účtovníctva, resp. účtovných dokladov H.. F. preukazujúcich skutočné prijatie tovaru v uvedenom objeme a čase, by odstránili všetky pochybnosti v nárokoch žalobcu a tento by jednoznačne vyvrátili alebo potvrdili. Súd prvej inštancie v rozhodnutí ustálil, že je veľký predpoklad, e už ani neexistujú tieto dôkazy. Vykonanie týchto listinných dôkazov však súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné a ani za zásadný dôkaz. Súd prvej inštancie uviedol, že išlo iba o všeobecný návrh na predloženie účtovníctva p. F., s čím žalobca nesúhlasí, pretože vykonanie tohto dôkazu aj s popisom, čo žiada, aby týmto dôkazom bolo jasne preukázané, navrhoval niekoľkokrát. Je nepochopiteľné, že súd prvej inštancie uviedol, že je predpoklad, že tieto materiály už vzhľadom na archivačnú povinnosť 10 rokov neexistujú. U žalobcu to vzbudzuje dojem zámeru, pretože minimálne už 7.2.2017 navrhoval predloženie účtovníctva H.. F., ktorého by tvrdenie MVDr. F. vyplynulo. Návrh na predloženie účtovníctva spolu s uvedením, čo žalobca chce preukázať navrhovaným dokazovaním je podľa žalobcu dostatočne jasný a určitý Okrem toho v tomto čase, účtovné doklady v rámci 10 ročnej archivačnej povinnosti ešte existovať museli. Súd prvej inštancie sa uspokojil s vyjadrením MVDr. F., ktorý hoci nijakým spôsobom nie je oprávnený konať v mene H.. F., pričom ani nie je preukázané, či toto vyjadrenie predložil skutočne on a komu, vypočutý nebol a podpis osvedčený nie je.

14. Rozhodnutie zobralo do úvahy iba tie dôkazy, ktoré jednoznačne neodstránili spornú skutočnosť či žalovaný naozaj vyfakturovaný tovar dodal. Napriek tomu, že išlo o dôkazy nepriame ako kalendár vodiča, tachograf, odsúhlasenie pohľadávok, prehlásenie MVDr. F., výpovede svedkov, ktorí sa napriek množstvu obchodov a dlhom časovom odstupe, bez iných listinných dôkazov vedeli jednoznačne vyjadriť, že dodávka bola zrealizovaná tak, ako uviedol žalovaný, súd nárok žalobcu zamietol a dospel tým k nesprávnym skutkovým zisteniam.

15. V súvislosti s konštatovaním súdu ohľadne správnosti resp. nesprávnosti vedenia účtovníctva žalobcu, žalobca uviedol, že nebolo vykonané relevantné dokazovanie a ani to nebolo predmetom sporu. Súd prvej inštancie iba na základe vlastných úvah nie je oprávnený vysloviť takýto záver, pretože správnosť vedenia účtovníctva nie je otázkou právnou.

16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci aj z dôvodu, že súd prvej inštancie nemal jednoznačne preukázané, že dodávka tovaru bola skutočne vykonaná tak ako tvrdí žalovaný a napriek tomu prijal závet, že nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, pretože uhradenie faktúry žalobcom predstavovalo nárok žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny za predaj dodaného tovaru 6.416 kg bravčových poliek. Preto podľa názoru súdu nárok na vydanie tohto obohatenia nevznikol.

17. Podľa odvolateľa v tomto prípade nejde o uplatňovanie zodpovednosti a vady tovaru, ale ide o nároky zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Predmet konania ako ani nároky žalobcu sa nijakým spôsobom nedotýkajú vád tovaru. Ide o iný právny inštitút, ktorého použitie v tomto konaní nemá svoje opodstatnenie, čo v podaní z 31.5.2017 uvádza sám žalovaný, ktorý námietku premlčania zodpovednosti z vád tovaru vznáša pre prípad že by sa žalobca domáhal že išlo o obchodno-záväzkový vzťah O obchodno-záväzkový vzťah však podľa žalobcu jednoznačne ide.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zdôraznil, že práve preto existenciu obchodno-záväzkového vzťahu mal súd prvej inštancie zohľadniť pri prijatí záveru o dôvodnosti vznesenej námietky premlčania z titulu bezdôvodného obohatenia. Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa spravuje ust. Obchodného zákonníka. Aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi Občianskym zákonníkom, premlčanie práv z bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch podlieha z dôvodu lex specialis režimu Obchodného zákonníka k Občianskemu zákonníku s poukazom na § 397 Obchodného zákonníka a je 4 ročná. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru súdov SR napr. Nález US SR II. ÚS 92/06-39 Z 22.3.2007 a právnu teóriu.

19. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že skutkové a právne tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní sú v príkrom rozpore s obsahom súdneho spisu a súdom prvej inštancie vykonaného rozsiahleho dokazovania, a to bez ohľadu na to, ako ho opäť v odvolaní zavádzajúca interpretuje žalobca.

20. Žalovaný má za to, že vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie jednoznačne preukázalo, že na strane žalovaného nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, nakoľko zaplatenie faktúry žalovaného č. 10072455 z 27.6.2007 žalobcom predstavovalo nárok žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny podľa § 409 Obchodného zákonníka za predaj dodaných 6 419 kg bravčových polovičiek podľa Kúpnej zmluvy zo 4.3.2006, a preto žalobcovi voči žalovanému nárok na vydanie ním tvrdeného bezdôvodného obohatenia nikdy nevznikol a ani vzniknúť nemohol.

21. V priebehu konania na súde prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že k dodaniu žalovaným vyfakturovaného tovaru odberateľovi žalobcu nepochybne došlo. Dodanie tovaru je možné vyvodiť, okrem žalovaným predložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí, aj zo správania sa žalobcu, ktorý ani po ním tvrdenom zistení nedodania tovaru nepodal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007 a ani dodatočné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 2007, a to aj napriek tomu, že takáto povinnosť mu vyplývala z ust. § 39 ods. 2, 3 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, čo by pre žalobcu v danom prípade znamenalo zmenu (zvýšenie) daňových povinností na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2007 a DPH za príslušné zdaňovacie obdobie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na obsah svojho podania z 19.1.2016, ktorým namietal všetky žalobcom vyfabulované listinné dôkazy a tvrdenia, ktoré prvýkrát prezentoval na pojednávaní konanom 7.12.2015.

22. Podľa žalovaného vykonanie ďalších dôkazov (výsluch H.. F. a H.. F.) nebolo potrebné. V prípade návrhu žalobcu na predloženie účtovníctva jeho odberateľa, a to H.. F. na pojednávaní 7.2.2017 ktorým sa malo podľa žalobcu preukazovať dodanie tovaru, žalovaný poukázal na ust. § 35 ods. 3 písm.b/ zák.č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, podľa ktorého účtovná jednotka je povinná uchovávať účtovné doklady, ktorých predloženie požadoval žalobca, počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa takéto účtovné doklady týkajú. V danom prípade povinnosť uchovávať účtovné záznamy zanikla odberateľovi

žalobcu k 31.12.2012, teda skoro päť rokov pred tým, ako žalobca takýto neurčitý návrh na predloženie účtovníctva v tomto konaní navrhol.

23. K vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu, o ktorej vyslovil pochybnosť aj súd prvej inštancie žalovaný poukázal na žalobcom súdu predložené obraty za mesiac jún 2007, ktorými sa snažil vyvolať dojem, že v danom prípade išlo o fakturáciu tovaru dodaného v rôznych časových intervaloch, vyvolávajúcich oprávnenú obavu, že účtovná evidencia mohla byť dodatočne prispôsobená tvrdeniam žalobcu, ktoré uviedol prvýkrát až na pojednávaní 7.12.2015. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie z 19.1.2016, ktorým tvrdenia žalobcu o nedodaní tovaru, resp. o jednej fakturácii dvoch dodávok tovaru spoľahlivo vyvracia.

24. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaný prezentoval vo svojich písomných podaniach skutkové tvrdenia týkajúce sa dodania tovaru odberateľovi žalobcu, ktoré však zo strany žalobcu neboli nikdy, či už písomne alebo ústne na pojednávaniach, výslovne popreté. Rovnako žalobca, ani do vyhlásenia napadnutého rozsudku nenamietal obsah zásadného písomného podania žalovaného z 30.5.2017, ktorým si žalovaný uplatnil v súlade s ust. § 153 SP hmotnoprávne námietky či už premlčania, nesplnenia povinnosti žalobcu oznámiť žalovanému vady tovaru, ako aj pasívnej legitimácie žalovaného byť účastníkom tohto sporu.

25. Preto žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preto navrhol, aby odvolací súd toto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

27. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.7.2018 o 10.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 212/2 poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 25.7.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods. 1 CSP.

28. Žalobca odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1 a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, alebo že je v hodnotení dôkazov alebo skutočností z hľadiska závažnosti, zákonnosti a pravdivosti logický rozpor.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. ho na na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

32. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody sú dané.

33. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že žalovaný nedodal žalobcovi tovar, ktorý mu bol fakturovaný faktúrou č. 10072455.

34. Súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ust. § 191 a navrhované dôkazy žalobcom by zistený skutkový stav nemohli zmeniť.

35. Treba poznamenať, že žalobca predtým nenamietal, že fakturovaný tovar (bravčové polky) mu nebol dodaný a túto skutočnosť mal zistiť až z auditu. Takéto tvrdenie však znamená, že jeho účtovná evidencia bola vedená nezodpovedne, a preto z nej ani nemožno viery hodne vychádzať.

36. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

38. Odvolací súd poznamenáva, že premlčacia lehota v tomto prípade podľa ustálenej súdnej praxe je 4 roky.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).