Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-20-2018.pdf
PDF · 113.05 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/20/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov: matky, I. R., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom C. XXX, a otca, N. W., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom C. 787, zastúpeného JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Tatranská 300/8, o zverenie do osobnej starostlivosti a o určenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/76/2017- 95 zo dňa 21. marca 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. U. do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom, a to tak, že dieťa si budú striedať v týždňových intervaloch vždy v nedeľu o 18.00 hod. v bydlisku toho rodiča, u ktorého sa bude dieťa nachádzať. Ako prvý bude mať dieťa v starostlivosti, po právoplatnosti tohto rozsudku, otec. Prídavky na dieťa bude poberať otec. Daňový bonus si bude uplatňovať matka. Dieťa bude mať ako miesto trvalého bydlisko bydlisko otca. Výživné súd prvej inštancie neurčil. Nad výchovou maloletého dieťaťa v dobe, keď bude dieťa v starostlivosti matky, určil dohľad, ktorý bude vykonávať orgán socialnoprávnej ochrany detí v súčinnosti s obcou ako aj s predškolským zariadením, do ktorého bude dieťa umiestnené počas pobytu u matky. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že rodičia maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Otec sa návrhom domáhal, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti, matka bude zaviazaná platiť na neho výživné určené súdom a styk dieťaťa s matkou nebude upravený. Otec uviedol, že matka sa neadekvátne správa, je konzumentka drog a v súvislosti s tým nie je schopná postarať sa o dieťa. Matka uviedla, že je pravdou, že mala v minulosti problémy s drogami, avšak v súčasnej dobe ona už drogy neužíva. Prestala drogovať sama, na žiadnom odbornom vyšetrení nebola a ani sa neliečila. Aj otec užíva drogy, resp. že tento sa vie tak opiť, že ledva stojí na nohách. Ďalej uviedla, že na otca podala trestné oznámenie, nakoľko ju bil a sa k nej agresívne správal. Uznesením sp. zn. 11P/76/2017-19 zo dňa 22.06.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoPon/1/2017 zo dňa 11.10.2017 súd zveril neodkladným opatrením mal. U. do dočasnej starostlivosti otcovi a matke určil povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima k rukám otca. Následne matka predložila rôzne doklady od ošetrujúcich lekárov o tom, že v súčasnej dobe nie je závislá na žiadnych omamných látkach a nie je konzumentkou drog. Uviedla, že dobrovoľne navštívila ambulanciu MUDr. Murcka, kde sa pravidelne podrobovala testovaniu na omamné látky, vždy s negatívnym výsledkom. Otec poukázal na to, že maloletý sa adaptoval na prostredie, v ktorom v súčasnej dobe žije, začal chodiť do škôlky. Otec žije naďalej v spoločnej domácnosti s rodičmi, naďalej pracuje ako príslušník polície. V prípade, že má nočnú službu, starostlivosť o maloletého je zabezpečená
prostredníctvom jeho rodičov. Ďalej uviedol, že doposiaľ voči jeho osobe vznesené obvinenie pre tvrdené týranie matky nebolo. Žiadal upraviť styk matky s dieťaťom, každú druhú nedeľu v mesiaci od 09,00 hod. do 13,00 hod., ale výlučne v prítomnosti otca. Matka napriek tomu že má upravený styk na základe predbežného opatrenia, túto možnosť nevyužíva pravidelne. Ohľadne návrhu matky o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti uviedol, že absolútne vylučuje takúto možnosť, nakoľko je presvedčený, že matka s drogami neprestala a naďalej je drogovo závislá. Matka potvrdila, že za synom nebola, pretože sa jej pokazilo auto. Opatrovník na pojednávaní uviedol, že vykonali podrobné šetrenie ohľadne matky s tým, že bolo zistené, že matka sa skutočne pohybovala s osobami, ktoré sú drogovo závislé. V roku 2017 matka priznala, že má problémy s drogami. Taktiež mala priznať, že mala autonehodu pod vplyvom drog a aj pri osobnom jednaní s matkou táto bola v zvláštnom stave. V súčasnej dobe /22.01.2018/ je matka podľa jeho názoru v poriadku. Vzhľadom k tvrdeniu otca, že matka pri vyšetreniach mohla podvádzať a že mohla poskytnúť vzorku moču inej osoby, súd bez toho, aby účastníci konania vedeli, oznámil MUDr. Antonovi Puchoňovi, aby predvolal matku na vyšetrenie s tým, že aby táto bola predvolaná tak, aby nemala čas, v prípade konzumácie drog, tieto vysadiť. Podľa správy MUDr. Antona Puchoňa, matka dňa 14.02.2018 dostala predvolanie na vyšetrenie na nasledujúci deň 15.02.2018. Dňa 15.02.2018 o 14,00 hod. realizovali toxikologické vyšetrenie moču na prítomnosť marihuany, pervitínu a extázy. Vyšetrenie bolo negatívne, čiže dá sa usúdiť záver, že menovaná v rozmedzí 3 - 6 dní pred vyšetrením neužila ani jednu z vyššie uvedených drog. Matka ďalej dňa 20.03.2018, teda 1 deň pred pojednávaním súdu, absolvovala toxikologické vyšetrenie moču, taktiež s negatívnym výsledkom s tým, že nebolo preukázané, že by pri vyšetreniach matka akýmkoľvek spôsobom manipulovala so vzorkami moču. V súčasnej dobe sa matka zamestnala vo firme Seyon v Považských strojárňach, pričom pracuje len na dve zmeny, a to rannú a poobednú. Naďalej býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Svedkyňa B. R. - stará matka maloletého zo strany matky- uviedla, že žijú v Pružine v rodinnom dome, pričom potvrdila, že matka mala v minulosti nejaké problémy a bolo to práve preto, že otec dieťaťa sa s ňou kontaktoval a býval s nimi. Odkedy tento odišiel zo spoločnej domácnosti, je pokoj. Otec dieťaťa bol značne žiarlivý, stále ju sledoval a vypočúval, kde bola, s kým bola a podobne. Svedkyňa potvrdila, že v prípade, že by dieťa bolo v starostlivosti matky, by jej pomohla. Jej zdravotný stav jej to umožňuje, nie je problém aby ona chodila s maloletým do škôlky. Potvrdila, že síce majú zavedený plyn, ale nakoľko majú starý kotol a nemajú peniaze na nový, kúria drevom. Varia na elektrike, vodu majú svoju aj obecnú. V minulosti boli vypnutý od elektriky ale len na dva dni. Pokiaľ chodí matka na styk s dieťaťom, chodí s aj svedkyňa, pričom sú buď v aute alebo v reštaurácií, kde je vyhradená samostatná miestnosť pre malé deti, sú tam hračky, tak isto aj oni mu donesú hračky a tam sa chlapec hrá. Taktiež potvrdila o tom, že v súčasnej dobe matka chodieva na nejaké sedenie. Opatrovník poukázal na to, že jediná správa o tom, že matka je užívateľkou drog bola z roku 2017 a už vtedy uviedla, že tri mesiace nedroguje. Od tejto doby nemá ako opatrovník maloletého, žiadne vedomosti o tom, že by matka drogovala. Naopak bol to práve starosta obce Pružina, ktorý sa zaručil, že všetko je v poriadku, že matka absolútne zmenila spôsob života. Ak by dieťa bolo u matky, ihneď má dieťa možnosť nastúpiť do škôlky. Ako najvhodnejšie opatrenie navrhol zverenie do spoločnej starostlivosti obom rodičom.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že otec nesúhlasil so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti i z dôvodu, že matka po materiálnej stránke nemá vybudované také podmienky, aby zabezpečila adekvátnu starostlivosť o dieťa. Táto skutočnosť a toto tvrdenie otca bolo vylúčené jednak výpoveďou matky, ako aj výpoveďou starej matky maloletého. Najmä v menších obciach je úplne bežné, že ľudia kúria radšej drevom alebo si pripravujú stravu na elektrickom sporáku. Taktiež sa nepreukázalo, že by boli bez vody, majú svoju studňu a taktiež sú napojený na obecný vodovod. Sám opatrovník uviedol, že nezistil v domácnosti matky také materiálne nedostatky, ktoré by znemožnili riadnu starostlivosť o dieťa. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v minulosti matka mala problémy, hoci do akej miery sa matka pohybovala na drogovej scéne nemal preukázané dopodrobna. Prezentoval aj vizuálny pohľad na matku, ktorá pri prvých pojednávaniach skutočne aj z vyjadrovania aj z celkovej gestikulácie, bola nervózna, je teda možné usúdiť, že matka mala problémy, avšak aj z celkového prejavu z posledných dvoch pojednávaní, jednoznačne súd prvej inštancie ustálil záver, že matka aj po tejto stránke sa diametrálne zmenila, bola veľmi upravená, argumentovala vecne, bez akýchkoľvek emočných prejavov a uviedla, že má dieťa rada, chce sa podieľať na jeho výchove a spraví všetko preto, aby dieťa žiadnym spôsobom nebolo v jej starostlivosti ohrozené. To, že matka zásadným spôsobom zmenila svoj postoj k životu, že táto v súčasnej dobe sa riadne v obci správa, nie sú na ňu žiadne ponosy, je potvrdené aj výpoveďou starostu obce, resp. tvrdením starostu prostredníctvom opatrovníka. Sám opatrovník doporučil za najvhodnejšie riešenie zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obom rodičom
s tým, že v dobe rozhodovania súdu nie sú žiadne signály o tom, že by matka výchovu dieťaťa nezvládla a je aj v záujme dieťaťa, aby sa výchove podieľala matka. Na základe všetkých týchto skutočností potom súd nepovažoval za potrebné, aby matku podrobil nejakému ďalšiemu znaleckému dokazovaniu v tom, či táto je alebo nie je závislá a do akej miery je závislá. Súd nemal v čase rozhodovania žiadne relevantné dôkazy o tom, že by matka mala také závažné problémy, ktoré by ju vylučovali zo starostlivosti o maloletého. Naopak súd mal za preukázané, že dieťa taktiež lipne na matke, má ju rado, pýta sa do Pružiny a chce teda byť aj s matkou, čo je absolútne pochopiteľné vzhľadom k veku dieťa, že má vytvorený hlboký citový vzťah k matke. Súd na druhej strane v žiadnom prípade nespochybňuje starostlivosť otca o maloletého. Dieťa sa o dieťa stará dobre, otec má dieťa rád, ale táto samá skutočnosť ešte nesvedčí tomu, aby dieťa bolo odňaté z akejkoľvek starostlivosti matky a aby sa na výchove dieťaťa podieľal výlučne otec. Súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky k tomu, aby mohlo byť dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá forma, v prípade že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, je najvhodnejším riešením z pohľadu práv dieťaťa. Jednoznačne dieťa má právo, aby sa na jeho výchove rovnocenným pomerom, v prípade že sú takéto podmienky splnené, podieľali obaja rodičia. Nie je to len právo rodičov mať dieťa, naopak, súd konštatuje že je to právo dieťaťa. Nie je mysliteľné, aby sa o dieťa staral výlučne jeden rodič a druhý rodič sa podieľal na výchove a starostlivosti dieťaťa len formou styku, pričom otec tento styk navrhoval len na pár hodín, jedenkrát za 2 týždne v jeho prítomnosti. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by v súčasnej dobe, existovali podmienky, pre ktoré by nemohlo byť dieťa zverené do spoločnej striedavej starostlivosti. Na základe všetkých týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že striedavá starostlivosť bude najlepšie zabezpečená v týždňových intervaloch, a preto dieťa zveril do spoločnej osobnej starostlivosti obom rodičom tak, že toto si budú striedať v týždňových intervaloch vždy v nedeľu o 18,00 hod. Nakoľko matka nežiadala určiť výživné v prípade, že by bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti obom rodičom a sama uviedla, že je schopná aj po materiálnej stránke zabezpečiť výživu dieťaťa, výživné neurčil. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že matka skutočne mala v minulosti problémy, a to problémy takého charakteru, ktoré by mohli recidovať, súd nad maloletým dieťaťom nariadil určiť dohľad s tým, že tento dohľad bude vykonávať orgán sociálnoprávnej ochrany detí v súčinnosti s obcou, ako aj s predškolským zariadením, do ktorého dieťa počas pobytu u matky bude chodiť. Tento dohľad súd určil výlučne na dobu kedy bude dieťa u matky, to znamená, že dohľad bude v podstate zameraný na to, akým spôsobom a teda či riadne matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa.
4. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 24 ods. 2,4, § 36 ods. 1, § 37 ods. 1,2 písm. d/ , § 62 ods. 1,2,4, 6, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dieťaťa, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania alebo zmenil tak, že zverí maloletého do osobnej starostlivosti otca, matke určí prispievať na jeho výživu 100,- eur mesačne a zároveň určí styk matky s dieťaťom v rozsahu, ako je určený v neodkladnom opatrení s tým, že každý druhý víkend (v párnom týždni) si dieťa môže zobrať piatok o 17,00 hod spred bytu otca a vrátiť ho v nedeľu o 17,00 hod pred byt otca. Počas doby, kedy bude matka s dieťaťom, určí dohľad, ktorý bude vykonávať orgán sociálnoprávnej ochrany detí v súčinnosti s obcou, kde bude matka styk vykonávať. Namietal, že súd nevykonal dokazovanie, ktoré navrhoval, ohľadom zistenia závislosti matky na omamných látkach. Zo záverov MUDr. Puchoňa, ktoré uvádza súd, vyplýva, že matka neužila v rozmedzí posledných troch dní žiadnu zo zakázaných látok. Za obzvlášť závažnú skutočnosť možno považovať aj to, že matka sa nepodrobila žiadnemu liečeniu. Liečenie takejto závislosti je veľmi náročné, nie je možné zo dňa na deň, trvá mesiace až roky. Súd sa nevysporiadal s tým, že matka sa môže opätovne stať konzumentkou drog. Súd nedostatočne posúdil aj materiálne zabezpečenie matky, ktorá ešte nemá stabilnú prácu, môže skončiť aj v skúšobnej dobe. Súd prvej inštancie síce vykonal dokazovanie výsluchom starej matky zo strany matky dieťaťa, ale nevykonal výsluch rodičov otca, ktorým navrhol ohľadom starostlivosti o dieťa zo strany oboch rodičov. Poukázal na rozpory vo výpovedi starej matky, ktorá napríklad na dcére nevidela, že by brala drogy a nemala s ňou žiadne problémy, čo je v rozpore so skutočnosťou, že si prejavy - nekoncentrované, čudné správanie všimol na matke aj opatrovník. V konaní pred inšpekciou Ministerstva vnútra SR, ktorá sa týka tvrdených obvinení matky vo vzťahu k otcovi, bol vypracovaný posudok ohľadne duševného stavu matky, ktorý si súd mohol vyžiadať. Zdôraznil, že sa o dieťa vzorne stará, má pre neho vytvorené ideálne podmienky. Pokiaľ ide o závery súdu, spočívajúce vo vizuálnom zhodnotení správania matky na pojednávaniach, je otázne, či je toto dostačujúce pre tak závažné rozhodnutie, akým je rozhodovanie o osobnej starostlivosti o dieťa. Aj na poslednom pojednávaní však musela byť matka napomínaná za nevhodné správanie nielen voči otcovi, ale aj jeho právnej zástupkyni.
Maloletý príde po stretnutí s matkou rozladený, vulgárne nadáva, v noci má zlé sny. Matka pred dieťaťom fajčí, vulgárne rozpráva. Matka trvala na styku s dieťaťom aj za situácie, keď bol syn chorý, mal horúčku, na otca privolala hliadku polície, tí ju upozornili, že keď je dieťa choré, má mať kľudový režim. Pred zverením do osobnej starostlivosti otca bol maloletý zanedbávaný, mal zanedbané hygienické návyky, zlé stravovacie návyky. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s jeho záujmami. Dieťa nemá ani 4 roky, už takmer rok býva u otca, pričom matka nie vždy využíva možnosť styku s ním. Poukázal na to, že s opatrovník zmenil svoje stanovisko z neznámych príčin.
6. Matka sa k odvolaniu sa písomne vyjadrila tak, že poznatky súdu o tom, že nie je závislá na drogách nevychádzajú iba z potvrdenia MUDr. Puchoňa, ale aj z výsledkov toxikologických vyšetrení zo dňa 04.07.2017, 04.08.2017, 15.12.2007 a 20.03.2018, ktoré boli negatívne na prítomnosť akýchkoľvek drog. Dňa 14.08.2017 absolvovala komplexné psychiatrické vyšetrenia u MUDr. Murcka, ktorý konštatoval, že sa nejednalo diagnózu drogová závislosť, ako tvrdil otec, ale len o škodlivé užívanie pervitínu v minulosti. Skonštatoval, že nemá ani túžbu po droge, ktorá je jednou zo základných znakov závislosti. Skonštatoval aj, že nemá abstinenčné príznaky, drogu nepotrebuje. Vyslovil tiež záver, že nie je dôvod predpokladať opakovanú konzumáciu drog, lebo drogu nepotrebuje. Na toto vyšetrenie sa dostavila sama a dobrovoľne. Voči výsledkom vyšetrenia nemal súd ani opatrovník žiadne výhrady. Užívanie drog nevyplýva ani z vyšetrenia u MUDr. Puchoňa, k týmto záverom sa priklonil aj opatrovníka a starosta obce Pružina. Dodržiava prísnu abstinenciu, v odvolacom konaní predložila výsledky toxikologického vyšetrenia zo dňa 18.05.2018 s negatívnym výsledkom. Od 12.09.2017 navštevuje klinického psychológa. Otec v konaní potom nepreukázal to, že je závislá na drogách. To, že sa zamestnala cez agentúru neznamená, že nemá stabilnú prácu, právny poriadok umožňuje zamestnávanie prostredníctvom personálnej agentúry a neodlišuje ju od iného druhu zamestnávania. Poprela tvrdenia o tom, že by nemali zaplatenú vodu, plyn a domovú daň. Podnety, ktoré podala vo vzťahu k správaniu otca smerovali k tomu, či nebol spáchaný trestný čin. Otec dieťaťa sa voči nej choval násilne. I keď bola vec postúpená, podala proti tomuto výroku sťažnosť, o ktorej nie je rozhodnuté. Odporcovi bolo vznesené obvinenie pre disciplinárne previnenie, pre skutok, ktorý môže napĺňa znaky trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Zdôraznila, že je schopná o dieťa sa riadne starať, nie je závislá na drogách, má vyhovujúce bytové podmienky. Obaja rodičia v tomto prípade majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, nie je teda dôvod, aby nebolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Dieťaťu nakupuje rôzne veci a veci potrebné na ošatenie, hygienu, hranie má aj v jej domácnosti. To, že domácnosť je vybavená pre potreby maloletého, potvrdil aj opatrovník. Pokiaľ otec tvrdí, že sa domáhala styku, keď bol maloletý chorý, má ho povolený súdom, môže dieťa vidieť aj keď je choré. Otec je ale neukázal lekársku správu o chorobe dieťaťa. Tvrdenia otca v odvolaní sú nepodložené.
7. Opatrovník sa k odvolaniu otca písomne vyjadril tak, že nemá vedomosť o užívaní drog matkou. Nevyjadril sa v tom smere, že odporúča zveriť dieťa matke, ale že si myslí, že sú vytvorené také podmienky, aby bola striedavá starostlivosť. Názor nezmenil z neznámych príčin, ale z dôvodov, uvedených v písomných podaniach a v zápisniciach z pojednávaní súdu.
8. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.
9. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65 a 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nebolo potrebné na prejednanie odvolania otca nariaďovať pojednávanie.
10. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.
11. Ako vyplýva z obsahu odvolania, otec dieťaťa odôvodňuje jeho podanie tým, že súd prvej inštancie pri posudzovaní veci nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, teda uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP.
12. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
14. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania.
15. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
18. Ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a deťom zaisťuje rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ako vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (Keeganvs. Írsko č.16969/90 zo dňa 26.05.2004, Kroonvs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994). Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru oochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd pri rozhodovaní o starostlivosti o maloletých sleduje vždy najlepší záujem maloletého (čl. 3 ods. 1 Dohovoru), pokiaľ rodičia nie sú schopní dohody. Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový význam (Sahin vs. Nemecko č. 30943/96 zo dňa 08.07.2003). Miera uváženia súdu závisí od povahy sporu a na význame ďalších dotknutých záujmoch, o ktoré ide.
19. Súd musí pri rozhodovaní pri výkone rodičovských práv a povinností rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať na to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Za situácie, kedy obaja rodičia sú všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje dieťa riadne starať, je potrebné predovšetkým zohľadniť osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa vyrovnať s enormnou záťažou, ktorú rozpad rodiny a eventuálne nastolená striedavá osobná starostlivosť, ktorá prináša i stratu doterajšieho zázemia a bezpečie domova, bez pochyby predstavuje. Je treba brať ohľad na citovú orientáciu dieťaťa a hodnotu danou stálosti výchovného prostredia a na možnosť zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb k blízkym osobám i v širšom okolí, k jeho priateľom a záujmom. V neposlednom rade je treba vziať do úvahy - a to predovšetkým u malých detí - ktorý z rodičov sa o dieťa doposiaľ staral, dbal o jeho citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa ústrednú osobu, ku ktorej je citovo pripútané, a ktorej dlhodobá neprítomnosť je pre neho frustrujúca. U starších detí, ktoré sú schopné samostatne formulovať svoje priania a predstavy o ďalšom súžití
s rodičmi, je treba prihliadnuť predovšetkým k jeho prianiam, zvlášť pokiaľ korešpondujú záverom zisteným dokazovaním a predloženým stanoviskom opatrovníka.(viď napr. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 106/15). Zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nesmie byť ústupkom vzájomnej rivalite rodičov, ale musí byť vyjadrením kvalitatívneho a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu, ktorý predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti by preto malo vychádzať zo spoločnej vôle a dohody rodičov, schopnosti komunikovať a spolupracovať a nezapájať maloleté dieťa do svojich vzájomných pomerov (nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 48/04).
20. Z citovaného ust. § § 24 ods. 2 zákona o rodine vyplýva, že predpokladom na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú: a/ jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, b/ lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti, ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, c/ spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, d/ záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (predpokladom nie je záujem obidvoch rodičovo striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda, že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), e/ súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.
21. Pokiaľ je pri rozhodovaní súdu záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom musí dôjsť aj k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich s predškolskou a následne školskou dochádzkou, s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (napr. šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takých situáciách ďalej traumatizované.
22. Schopnosť dohody rodičov súd musí zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností. V ustálenej súdnej praxi prevláda názor, že pokiaľ sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť, sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či by výchovné prostredie založené autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa, a či by rodičia boli schopní sa následne dohodnúť na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa.
23. Vzhľadom na uvedené kritériá, prvostupňový súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. U. takto nepostupoval.
24. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zverení mal. U. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na návrhu matky a vyjadrení kolízneho opatrovníka. Z obsahu spisu je však zrejmé, že rodičia maloletého majú medzi sebou nedoriešené konflikty, ich vzájomné vzťahy sú značne narušené a komunikácia je sťažená. O uvedenom závere svedčia výpovede a podania samotných rodičov, správy kolízneho opatrovníka i listinné dôkazy, keď príslušné orgány vedú t.č. disciplinárne konanie voči otcovi dieťaťa, týkajúce sa jeho tvrdeného násilného správanie k matke. Rozhodnutie o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti by však malo vychádzať zo spoločnej vôle a dohody rodičov, ich schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapojovať dieťa do svojich vzájomných problémov. Súd prvej inštancie sa ďalej v dostatočnom rozsahu nezaoberal skutočnosťou, či je striedavá osobná starostlivosť o dieťa v záujme maloletého dieťaťa z psychologického a výchovného hľadiska. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že doposiaľ neboli zistené všetky predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov k mal. U., vyplývajúce z vyššie uvedených kumulatívnych kritérií. Odvolací súd dáva do pozornosti, že vzhľadom na špecifiká rozhodovanej veci (tvrdený abúzus omamných látok zo strany matky, tvrdené násilné správanie zo strany otca) je namieste i znalecké dokazovanie ohľadne vhodnosti striedavej starostlivosti pre maloletého.
25. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude potom v spolupráci s kolíznym opatrovníkom zamerať dokazovanie na zistenie skutočnosti, v ktorom výchovnom prostredí (u otca alebo u matky alebo formou striedavej osobnej starostlivosti) je lepšia možnosť zaistenia potrieb maloletého pre jej zdravý psychický a fyzický vývin, a to i formou znaleckého dokazovania.
26. V tejto súvislosti je potrebné zvážiť i otcom dieťaťa navrhované znalecké dokazovanie ohľadne zdravotného stavu matky, a to s poukazom na skutočnosť, že matka sama potvrdila zneužívanie omamných látok v minulosti, čo korešponduje i s prvotnými zisteniami kolízneho opatrovníka. Matka uvádza, že v súčasnosti omamné látky nezneužíva, s týmto konaním prestala sama, bez relevantnej lekárskej asistencie, a to zrejme práve v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, týkajúcim sa starostlivosti o dieťa. Podľa potvrdenia predloženého v odvolacom konaní navštevuje psychologickú ambulanciu, ale ide o klinického psychológa, za účelom psychoterapeutických konzultácii z dôvodu psychických ťažkostí spôsobených odlúčením od syna a stresovými situáciami, ktoré zažívala v partnerskom vzťahu, nie v súvislosti s odbornou pomocou týkajúcou sa drogovej abstinencie. I keď z ňou predkladaných záverov laboratórnych testov ( i z testu nariadeného súdom) vyplývajú negatívne výsledky prítomnosti metamfetamínov v moči, vzhľadom na závažnosť rozhodnutia o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je namieste dôkladnejšie prešetrenie tejto rozhodujúcej skutočnosti súdom.
27. Súd prvej inštancie prihliadne aj na výsledky z doposiaľ vykonaného dokazovania, a až na základe komplexného zhodnotenia pomerov na strane všetkých zainteresovaných účastníkov vo veci opätovne rozhodne.
28. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 CSP).
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).