Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/147/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: H.. E. H., obch. meno: Mgr. Janka Ďurišová - Lekáreň pod Dubovcom, miesto podnikania: Mayerová 1436/40, Trenčianska Teplá, IČO: 31 827 772, právne zastúpenej: E.. E. F., ml., advokát, J. B. XXXX/XXX, V. proti žalovanému: Gunners spol. s r.o. so sídlom Piaristická 262/17, Trenčín, IČO: 47 459 921, v spore o zaplatenie 15.192,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. decembra 2016, č. k. 36Cb/59/2016-74, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 15.192,21 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.363,24 Eur od 06.10.2015 do 01.03.2016, zo sumy 4.356,- Eur od 20.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 7.264,62 Eur od 08.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.571,59 Eur od 14.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 393,25 Eur od 23.01.2016 do 20.04.2016, zo sumy 1.037,85 Eur od 31.01.2016 do 20.04.2016, zo sumy 13.478,52 Eur od 07.12.2015 do 05.02.2016, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal 100 % náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 18.986,55 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.363,24 Eur od 06.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 4.356,- Eur od 20.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 7.264,62 Eur od 08.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.571,59 Eur od 14.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 393,25 Eur od 23.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.037,85 Eur od 31.01.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradených faktúr uvedených v žalobe. Uviedol, že na základe viacerých objednávok dodal žalovanému objednaný tovar, ktorý si žalovaný vždy si osobne vyzdvihol v prevádzke žalobcu (Lekáreň pod Dubovcom, Mayerová 1346/40, Trenčianska Teplá). Za každú objednávku žalobca vystavil žalovanému faktúru, ktorú vždy odovzdal žalovanému spolu s tovarom, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom a pečiatkou a zároveň tak potvrdil aj prevzatie tovaru v množstve a cene uvedenej na faktúre. Žalobca vystavil žalovanému faktúry, ktoré sú predmetom žaloby a ktoré žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil. Písomným podaním zo dňa 25.04.2016 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 3.794,34 Eur, z dôvodu, že žalovaný túto sumu uhradil a to dňa 01.03.2016 v sume 2.363,24 Eur, dňa 20.04.2016 sumu 393,25 Eur a sumu 1.037,85 Eur. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/59/2016-28 zo dňa 28.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.06.2016,

bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 3.794,34 Eur zastavené. Emailom doručeným súdu 15.12.2016, t.j. deň pred pojednávaním, požiadal právny zástupca žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu závažných zdravotných komplikácií, pre ktoré je pani D. H. od 31.10.2016 naďalej dočasne práceneschopná, a preto sa nemôže osobne zúčastniť na pojednávaní dňa 16.12.2016. Poukazoval na to, že je p. D. H. trvá na tom, aby pojednávanie prebehlo výlučne v jej prítomnosti. Taktiež mal zato, že jej účasť na pojednávaní je potrebná z dôvodu jej osobitej spojitosti s kauzou, nakoľko právny zástupca sa nevie vyjadriť ku všetkým skutkovým okolnostiam. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného, klientka nesúhlasila s prejednaním veci na pojednávaní bez jej osobnej účasti. Súd prvej inštancie uvedenú žiadosť preskúmal v zmysle § 183 ods. 1, 2 pričom nezistil dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania nariadeného na 16.12.2016. Preto vec na uvedenom pojednávaní prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti, za účasti právneho zástupcu žalovaného. Konateľ žalovaného O. H. splnomocnil na všetky právne úkony p. D. H. (generálna plná moc). Dňa 03.11.2016 p. D. H. splnomocnila na zastupovanie žalovaného v predmetnom spore Advokátsku kanceláriu JUDr. Danicu Birošovú, s.r.o.. Vo veci bolo nariadené pojednávanie už na 09.11.2016, ktoré bolo odročené z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti splnomocnenej zástupkyne žalovaného p. D. H.. Právny zástupca žalovaného predložil súdu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti splnomocnenej zástupkyne žalovaného P 227118 zo dňa 31.10.2016. Z predloženého potvrdenia nevyplýva, že by jej zdravotný stav neumožňoval zúčastniť sa pojednávania v spore. Súd prvej inštancie uzavrel, že od splnomocnenej zástupkyne žalovaného p. D. H. v zmysle § 183 ods. 2 bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa dala na pojednávaní dňa 16.12.2016 zastúpiť inou osobou, keďže k odročeniu pojednávania dňa 09.11.2016 došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Okrem toho, žalovaný je v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorému plnú moc udelila práve p. D. H.. Taktiež v žiadosti o odročenie pojednávania, nariadeného na 16.12.2016, právny zástupca žalovaného nezdôvodnil a nepreukázal nevyhnutnosť osobnej účasti splnomocnenej zástupkyne žalovaného p. D. H.. Neuviedol, k akým skutkovým okolnostiam by sa mala vyjadriť, pričom jediná námietka žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu sa týkala čiastočnej úhrady žalovanej pohľadávky, ktorú žalobca akceptoval v čiastočnom späťvzatí žaloby. Na pojednávaní dňa 16.12.2016 právny zástupca žalovaného poprel právny titul žalobou uplatnenej pohľadávky, nakoľko, podľa neho, nie je zrejmé, aký typ zmluvy mal byť uzavretý, v akej forme, kedy konkrétne, či mal podstatné náležitosti. Poukazoval na to, že zo strany žalobcu neboli predložené objednávky, ani žiadne doklady, ktoré by preukazovali dodanie tovaru. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia navrhol vo veci znalecké dokazovanie na stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia, prípadne alternatívne navrhol, že v 15. dňovej lehote predloží súdu dôkazy, ktorými túto výšku preukáže inak. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 16.12.2016 uviedol, že žiadna objednávka, ani zmluva nikdy uzatváraná nebola. Žalovaný odoberal lieky priamo od žalobcu, boli mu vystavené faktúry, ktoré preberal a neuhradil. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že faktúrou č. 2015200 zo dňa 25.09.2015, splatnou 05.10.2015 vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v sume 2.363,24 Eur. Faktúrou č. 2015245 zo dňa 19.11.2015, splatnou 19.12.2015 vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v sume 4.356,- Eur. Faktúrou č. 2015255 zo dňa 07.12.2015, splatnou 07.01.2016 vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v sume 7.264,62 Eur. Faktúrou č. 2015259 zo dňa 13.12.2015, splatnou 13.01.2016 vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v sume 3.571,59 Eur. Faktúrou č. 2015270 zo dňa 22.12.2015, splatnou 22.01.2016 vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v sume 393,25 Eur. Faktúrou č. 2015272 zo dňa 30.12.2015, splatnou 30.01.2016 vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v sume 1.037,85 Eur. Faktúrou č. 2015231 zo dňa 06.11.2015, splatnou 06.12.2015 vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v sume 13.478,52 Eur. Žalovaný uhradil žalobcovi dňa 01.03.2016 sumu 2.363,24 Eur na faktúru č. 2015200, dňa 20.04.2016 sumu 1.037,85 Eur na faktúru č. 2015272 a sumu 393,25 Eur na faktúru č. 2015270 a dňa 05.02.2016 sumu 13.478,52 Eur na faktúru č. 2015231. Na skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., § 456 Obč. zák., § 458 ods. 2 Obč. zák., § 369 ods. 1, 2 Obch. zák., § 409 ods. 1 Obch. zák., § 407 ods. 3 Obch. zák. a po vykonanom dokazovaní v zmysle § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 2 Obč. zák. a § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uzavrel, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému tovar, hoci nemali uzavretú žiadnu zmluvu. Žalovaný si tovar prevzal priamo v prevádzke žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca plnil (dodal predmetný tovar) žalovanému bez právneho dôvodu, na základe čoho v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. vzniklo u žalovaného na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie. V zmysle § 451 ods. 1 a § 456 Obč. zák. je žalovaný povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi. Žalovaný žiadal, aby žalobca preukázal

výšku bezdôvodného obohatenia. Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie žalovaných faktúr spolu v sume 15.192,21 Eur, ktorú žalovaný doteraz neuhradil, a ktorú súd posúdil ako výšku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nevzniesol voči fakturovanej cene tovaru žiadne konkrétne námietky. Taktiež žalované faktúry až do pojednávania dňa 16.12.2016 vôbec nerozporoval (v odpore proti platobnému rozkazu namietal iba čiastočnú úhradu žalovanej pohľadávky). Okrem toho, žalovaný žalovanú pohľadávku po podaní žaloby čiastočne uhradil. Vzhľadom k tomu mal súd za preukázané, že fakturovaná cena zodpovedá kúpnej cene, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase jeho dodania žalovanému za obdobných obchodných podmienok. Na základe toho mal súd za preukázanú výšku bezdôvodného obohatenia 15.192,21 Eur žalovanými faktúrami, v dôsledku čoho ako nadbytočné nevykonal v spore znalecké dokazovanie na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia, ani ďalšie dôkazy, ktoré žalovaný v konaní riadne neoznačil, ani nenavrhol, hoci mal dostatok času na prípravu oboch pojednávaní. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 priznal náhradu 100 % trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ a odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec tomuto súdu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom na nariadenom pojednávaní 16.12.2016, ktoré súd prvej inštancie neodročil napriek žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania pre závažné zdravotné komplikácie pani D. H., ktorá bola práceneschopná od 30.10.2016 a ktorá trvala na tom, aby pojednávanie prebehlo výlučne v jej prítomnosti z dôvodu jej osobitej spojitosti s kauzou a z dôvodu, že právny zástupca žalovaného sa nevie vyjadriť ku všetkým skutkovým okolnostiam. Namietal, že zo strany žalobcu neboli predložené objednávky, ani žiadne iné doklady, ktoré by preukazovali dodanie tovaru a nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy. Žalovaný v konaní navrhol znalecké dokazovanie na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia, pretože jeho výška v predložených faktúrach nie je správne vyčíslená a nedá sa z predložených faktúr určiť.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu bol toho názoru, že odvolacie dôvody uvedené v odvolaní nie sú dané. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného v podanom odvolaní v plnom rozsahu, a tieto tvrdenia považoval za neopodstatnené. Uviedol, že odvolanie žalovaný podal z dôvodu predlžovania sporu a odkladania konečného rozhodnutia vo veci. Žalobca bol toho názoru, že rozsudok prvoinštančného súdu je vo všetkých jeho výrokoch správny a zákonný, opiera sa o vykonané dôkazy a rovnako vychádza z ustanovení Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, je preskúmateľný a dostatočne detailne odôvodnený. Žalovaný sa odvoláva na skutočnosť, že prvoinštančný súd rozhodol na pojednávaní, ktoré žalovaný žiadal odročiť a tejto žiadosti okresný súd nevyhovel. K tomuto uviedol, že žalovaný žiadal o odročenie pojednávania, ktoré bolo naplánované už skôr, a tejto žiadosti prvoinštančný súd vyhovel. I takéto správanie sa žalovaného nasvedčuje tomu, že sa snaží o odďaľovanie konečného rozhodnutia vo veci s tým, že žalovaný si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi a dôvodnosti žaloby samotnej. Súd prvej inštancie pritom nie je povinný vyhovieť každej žiadosti o odročenie pojednávania, pričom je potrebné podotknúť, že žalovaný bol a je v konaní zastúpená právnym zástupcom, ktorý sa pojednávania dňa 16.12.2016 aj zúčastnil. Žalobca si bol v konaní pred súdom vedomý dôkazného bremena, a toto i uniesol. Žalovaný potvrdil svojim podpisom a pečiatkou každé prevzatie tovaru, ktorý bol dodaný žalobcom spolu s vystavenou faktúrou za daný tovar. Už samotným zaplatením časti dlžnej sumy, ktorá bola pôvodne žalovaná na vyššiu sumu, žalovaný potvrdil, že uznáva svoj záväzok voči žalobcovi a v podanom odpore namietal nie výšku záväzku, teda samotnej dlžnej sumy, ale iba čiastočnú úhradu. Žalovaný odoberal lieky priamo od žalobcu, fyzicky si tieto prevzal a podpisom potvrdil i prevzatie faktúr, ktoré boli žalovanému vystavené a pri odovzdávaní tovaru i doručené. Dodanie tovaru žalovaným preto rozporovať nemožno, keďže tento mal možnosť sa s prevzatým tovarom oboznámiť, nakoľko ho fyzicky preberal. Žalovaný nepredložil jediný relevantný dôkaz na svoju obranu, okrem strohého popretia právneho titulu podanej žaloby. V konaní pred prvoinštančným súdom žalovaný navrhol znalecké dokazovanie na preukazovanie výšky bezdôvodného obohatenia, avšak žalovaný až do tohto momentu výšku bezdôvodného obohatenia nenamietal a faktúry až do konania pojednávania nerozporoval. Ani z priebehu pojednávaní nevyvstala potreba dokazovanie v tomto smere doplniť, keďže boli všetky rozhodujúce sporné body vyriešené. Z uvedeného dôvodu žalobca považoval odvolaciu námietku žalovaného o nevykonaní znaleckého dokazovania za zjavne neopodstatnenú, práve naopak, súd prvej inštancie rozhodol správne s ohľadom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania. Navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo všetkých výrokoch ako vecne správny a žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe vyhovel žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP.

7. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

8. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

9. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základné a podstatné odvolacie námietky žalovaného jeho tvrdenia o tom, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom na nariadenom pojednávaní 16.12.2016, ktoré súd prvej inštancie neodročil napriek jeho žiadosti o odročenie pojednávania pre závažné zdravotné komplikácie pani D. H., ktorá bola práceneschopná od 30.10.2016 a ktorá trvala na tom, aby pojednávanie prebehlo výlučne v jej prítomnosti z dôvodu jej osobitej spojitosti s kauzou a z dôvodu, že právny zástupca žalovaného sa nevie vyjadriť ku všetkým skutkovým okolnostiam, že zo strany žalobcu neboli predložené objednávky, ani žiadne iné doklady preukazujúce dodanie tovaru, že nebolo vykonané ním navrhnuté znalecké dokazovanie na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia, pretože jeho výška v predložených faktúrach nie je správne vyčíslená a nedá sa z predložených faktúr určiť. Tieto odvolacie námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 15.12.2016 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie termínu pojednávania nariadeného na deň 16.12.2016 z dôvodu závažných zdravotných komplikácií a práceneschopnosti D. H., ktorá trvala na jej osobnej účasti na prejednaní veci z dôvodu jej osobitnej spojitosti s vecou. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 183 ods. 4 právnemu zástupcovi žalovaného dňa 15.12.2016 mailom oznámil, že nezistil dôležitý dôvod pre odročenie nariadeného pojednávania. Pojednávanie je možno v zmysle ust. § 183 ods. 1 odročiť len z dôležitých dôvodov. Popri tom musí byť v súlade s ust. § 183 ods. 2, 3 kumulatívne splnený aj predpoklad, že pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. V súdenej veci žalovaný splnenie zákonných predpokladov na odročenie pojednávania nepreukázal. V konaní

neboli žalovaným preukázané zákonom predpokladané dôvody, pre ktoré by žalovaný odôvodnene trval na osobnom výsluchu D. H., ani neuviedol dôvody, pre ktoré by mala tzv. osobitné spojenie s vecou a ktoré by nemohol na pojednávaní uviesť právny zástupca, advokát s udeleným plnomocenstvom pre celé konanie. Neboli preukázané ani dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa D. H. nemohla dať na pojednávaní dňa 16.12.2016 zastúpiť inou osobou, keďže k odročeniu pojednávania dňa 09.11.2016 došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Z uvedených dôvodov odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, v súlade s jednotlivými ustanoveniami CSP, keď vec na nariadenom pojednávaní meritórne prejednal a rozhodol, pretože neboli splnené predpoklady ust. § 183 ods. 1, 2 na odročenie pojednávania, keď neboli žalovaným ani jeho právnym zástupcom tvrdené ani preukázané dôvody, aby bolo pojednávanie odročené. Svoj postup súd prvej inštancie riadne odôvodnil, tak na samotnom pojednávaní ako aj v písomnom vyhotovení rozsudku.

10. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

11. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca v spore nepredložil žalovaným podpísané dodacie listy, ani iné doklady preukazujúce dodanie tovaru, odvolací súd zdôrazňuje, že Obchodný ani Občiansky zákonník písomné potvrdenie prevzatia tovaru nevyžaduje, toto ani nebolo medzi stranami sporu zmluvne dohodnuté a v konaní bolo výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi dostatočne preukázané reálne dodanie tovaru žalobcom žalovanému.

12. Zhodne so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd ustálil, že vykonanie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania na určenie ceny dodaného tovaru nebolo pre riadne zistenie skutkového stavu potrebné. Z predložených faktúr, ktorých zaplatenie bolo predmetom podanej žaloby a ktoré boli podpísané oboma stranami sporu, jednoznačne vyplýva druh, množstvo a cena dodaného tovaru a preto odvolací súd v súlade so závermi súdu prvej inštancie uzavrel, že sa z nich dala vyčísliť hodnota dodaného tovaru. Preto ani túto odvolaciu námietku žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie o nevykonaní tohto dokazovania riadne rozhodol a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.

13. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania. Žalovaným uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú vplyv na právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vo výroku vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. 15. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods.1 tak, že žalobcovi proti žalovanému, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .