Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12Co-125-2017.pdf
PDF · 84.58 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/125/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému K. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. L. XXX, XXX XX O. L., o zaplatenie 792,- € s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22C/227/2016-43 zo dňa 31. 09. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 31. 09. 2016 žalobu žalobcu zamietol (I. výrok). Zároveň rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenú dňa 08. 06. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 792,- € s 5 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej istiny za dobu omeškania od 03. 06. 2010 do zaplatenia. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Prvoinštančný súd ďalej poukázal na to, že „žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného útoku: Uviedol, že na základe zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 14. 12. 2009 so žalovaným poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému úver vo výške 400,- €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s príslušným poplatkom vo výške 392,- €, t. j. spolu vo výške 792,- €. Žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplatil, porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok a dňa 03. 06. 2010 sa jeho dlh stal splatným. Žalobca podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žiar nad Hronom na žalovaného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom číslo konania 3 T/191/2010 zo dňa 07. 12. 2010 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok v trestnej veci nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7. 12. 2010. Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu trestného rozsudku, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a fotokópiu zmluvy o úvere.“ 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý na pojednávaní uviedol, že úver mu bol poskytnutý, je si vedomý svojho záväzku, na splácanie úveru nemal peniaze, pretože nemal prácu. 1. 4. Po uvedení zákonných znení ustanovení § 2 písm. a) a § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, prvoinštančný súd uviedol: „Pri dokazovaní súd vychádzal z dôkazov, ktoré predložil súdu žalobca. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi sporovými stranami (resp. medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným) došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, po posúdení ktorej vyplýva, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským a zmluvu treba posudzovať ako spotrebiteľskú,
na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákon č. 258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Žalobca vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako veriteľ - právnická osoba, ktorá poskytla úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ako spotrebiteľ - fyzická osoba. Uzatvorená zmluva o úvere je podľa názoru súdu formulárová, bola predtlačená a žalobca nemohol ovplyvniť jej obsah. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného je vyznačené (označené krížikom v kolónke „podnikanie“), že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Súdu je takáto praktika žalovaného známa z rozhodovacej činnosti a to aj za okolností, keď preukázateľne osoba žiadajúca o úver, finančné prostriedky na tento účel nemohla použiť (napr. bola v čase poskytnutia úveru na starobnom dôchodku). Takúto prax u žalovaného súd označuje za nekalú obchodnú praktiku s cieľom obísť ustanovenia zákonov na ochranu práv spotrebiteľa (zákon číslo 258/2001 Z.z. priamo vo § 3 ods. 2 postavenie spotrebiteľa nepriznáva osobe, ktorej bol poskytnutý úver na účely povolania alebo zamestnania). V predmetnom spore však žalobca ani netvrdil, že by žalovaný použil prostriedky na tento účel, a žalovaný uviedol, že v čase poskytnutia nemal prácu (preto poskytnutý úver nesplácal). Súd preto túto skutočnosť považoval za nespornú a priznal žalobcovi jednoznačne postavenie spotrebiteľa.“ Následne prvoinštančný súd uviedol: „Súd poukazuje na to, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a aj navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Súd nemá z predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalobcovi vznikla trestným činom škoda v uplatňovanej výške, t.j. 792,- eur. Žalobca predložil úverovú zmluvu, z ktorej vyplýva, že dlžníkovi poskytol sumu 400,- eur. Podľa názoru súdu, vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, žalobca by nemal pri plnení zo zmluvy nárok na odplatu označenú v zmluve ako „príslušný poplatok“, pretože zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., čoho následkom je, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 tohto zákona). Nemohla mu teda vzniknúť škoda vo výške 792,- eur (poskytnutý úver navýšený o poplatok). Čo však súd považuje za podstatné uviesť je, že súd musí mať nárok pri jeho priznávaní dostatočne, bezpečne preukázaný, vyčísliteľný z jednotlivých položiek tak, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti zároveň prekontrolovať celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu, resp. pátrať z čoho pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy. Úlohou súdu je len oboznámiť obsah týchto dôkazov (spôsobom určeným pre vykonávanie dôkazu listinou) a ustáliť, či obsah listinných dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu. Žalobca nevyužil možnosť plniť svoju dôkaznú povinnosť poskytnutím skutkových tvrdení ani účasťou na pojednávaní, ktoré bolo určené na deň 30. 09. 2016, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Súd preto nemal inú možnosť a po vyhodnotení dôkazov, ktoré sa nachádzali v spise a to listín predložených žalobcom, žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena a nedostatku relevantných tvrdení na preukázanie dôvodnosti nároku žalobcom žalobu v celom rozsahu zamietnuť.“ 1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciu ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom pôvodnej právnej zástupkyne) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2. 2. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) ak že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 2. 3. V súvislosti s uvedením konkrétnych dôvodov odvolania žalobca namietal záver prvoinštančného súdu, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa, pretože žalovanému bol poskytnutý predmetný úver na účel podnikania. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania žalobca zmätočne uvádzal argumentáciu týkajúcu sa exekučných konaní.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Z obsahu žaloby (a jej príloh) je zrejmé, že žalobca sa žalobou doručenou prvoinštančnému súdu dňa 08. 06. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 792,- € s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej žalovaným prečinom úverového podvodu. V žalobe jednoznačne poukázal na rozsudok vydaný v trestnom konaní Okresným súdom Žiar nad Hronom č. k. 3T 191/2010 zo dňa 07. 12. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07. 12. 2010. Týmto rozsudkom (ktorého kópiu žalobca pripojil k žalobe) bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil v súvislosti s uzatvorením predmetnej (v žalobe presne konkretizovanej a špecifikovanej) Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 14. 12. 2009. Z uvedeného trestného rozsudku je taktiež nesporné, že žalobca (v uvedenom trestnom konaní - poškodený) bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Z toho je absolútne zrejmé, že žalobca sa v tomto spore domáhal zaplatenia uplatňovanej istiny z titulu náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku súdom konštatovanej trestnej činnosti žalovanej. Inak povedané, ide o nárok uplatnený z titulu zodpovednosti za škodu, a nie z titulu plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň už zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobca z titulu predmetnej zmluvy o úvere žalovanému ku dňu podania žaloby nezaplatil žiadnu úhradu, teda nie len odplatu označenú v úverovej zmluve ako „príslušný poplatok“ (čo prvoinštančný súd správne považoval za nedôvodný a neopodstatnený nárok), ale ani sumu 400 € predstavujúcu výšku poskytnutého úveru. I keď prvoinštančný súd v úradnom zázname (č.l. 42 spisu) konštatoval, že zápisnica z pojednávania nebola spisovaná a zvukový záznam z pojednávania sa nachádza v elektrickom súdnom spise, toto nezodpovedá skutočnosti, pretože zvukový záznam z pojednávania sa v systéme elektronického spisu nenachádza a teda odvolací súd nemal možnosť zistiť, ako a či sa žalovaný vyjadril k otázke svojho plnenia z predmetnej úverovej zmluvy. Ak by sa po vyjadrení žalovaného dalo ustáliť, že z predmetnej úverovej zmluvy nerealizoval vo vzťahu k žalobcovi žiadnu úhradu a teda mu neuhradil ani sumu 400 € predstavujúcu výšku poskytnutého úveru, z dôvodov absencie riadneho odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu nie je zrejmé, prečo zamietol žalobu žalobcu i ohľadom tejto sumy, ktorej charakter bol ľahko identifikovateľný, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj zo samotného odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu.
6. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že aplikácia príslušných noriem spotrebiteľského práva je v tomto prípade možná len pri ustálení výšky škody, kedy pri riešení tejto otázky predmetnú zmluvu o úvere podriadi prieskumu podľa v dobe uzavretia zmluvy platnej a účinnej právnej úpravy spotrebiteľských úverov.
7. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne rozhodnúť o uplatňovanom nároku žalobcu na náhradu škody a svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť.
9. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
10. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).