Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/15/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobkyne Y. E., Q.. XX. Q. XXXX, XXX XX U. U., Q. I. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom, 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 30, proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, 821 09 Bratislava, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731, zastúpenému De minimis, spol. s r. o., 811 04 Bratislava, Lovinského 22, IČO: 36 868 949, o určenie, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o poskytnutí služby komfort sú bezúročné a bez poplatkov, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu 100 % trov konania od žalobkyne.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žiada o určenie, že 3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere a 3 zmluvy o poskytnutí služby komfort uzavreté so žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je, že v zmluve je ročná percentuálne miera nákladov (RPMN) uvedená nezrozumiteľným nejasným a mätúcim spôsobom, a preto ju možno považovať za neuvedenú. Zmluvu o poskytnutí služby komfort považuje za rozpornú s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä ustanoveniami pod písm. s), t) a v).

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť pre jej neprípustnosť podľa § 137 CSP. Uviedol, že zmluvy o úvere obsahujú konkrétne vyjadrenú RPMN.

3. Pretože sa právny zástupca žalovaného pojednávania nezúčastnili, konal súd v zmysle § 180 v jeho neprítomnosti a vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobkyne a oboznámením sa so zmluvami o úvere, zmluvami o poskytnutí služby komfort, ďalšími listinami v spise a zistil nasledovné:

4. Strany (žalovaný označený pôvodným obchodným menom Provident Financial, s.r.o.) uzavreli dňa 17. apríla 2015, 17. augusta 2015 a 9. novembra 2015 tri zmluvy o úvere. Prvou zmluvou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver v sume 540 Eur, ktorý sa ona zaviazala vrátiť s úrokom 11,45 % ročne v sume 38,05 Eur a poplatkom za garantovanú službu 54,27 Eur, teda spolu s odplatou 92,32 Eur predstavujúcou RPMN 31,91 % v 60 týždenných splátkach po 10,54 Eur s poslednou splátkou vo výške 10,46 Eur. Druhou zmluvou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver v sume 1.050 Eur, ktorý sa ona zaviazala vrátiť s úrokom 11,20 % ročne v sume 123,27 Eur a poplatkom za garantovanú službu 165,10 Eur, teda spolu s odplatou 288,37 Eur predstavujúcou RPMN 29,80 % v 100 týždenných splátkach po 13,39 Eur s poslednou splátkou vo výške 12,76 Eur. Treťou zmluvou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver v sume 500 Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť s úrokom 11,45 % ročne v sume 35,23 Eur a poplatkom za garantovanú službu 50,25 Eur, teda spolu s odplatou 85,48 Eur predstavujúcou

RPMN 31,91 % v 60 týždenných splátkach po 9,76 Eur s poslednou splátkou vo výške 9,64 Eur. Strany zároveň uzavreli k jednotlivým zmluvám o úvere v dňoch 17. apríla 2015, 17. augusta 2015 a 9. novembra 2015 aj 3 zmluvy o poskytnutí služby komfort za odplatu 304,24 Eur, 635,25 Eur a 281,70 Eur, ktorými sa žalovaný zaviazal informovať žalobkyňu o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu žalovanej, preberať od žalobkyne peňažné sumy určené na úhrady splátok úveru a informovať žalobkyňu o prijatí úhrady splátky úveru.

5. Súd sa v prvom rade zaoberal prípustnosťou žaloby v zmysle ustanovení CSP. Ustanovenie § 137 písm. d) zaviedlo v procesnom práve s účinnosťou od 1. júla 2016 novú koncepciu, podľa ktorej nie sú žaloby o určenie právnej skutočnosti bez výslovného ustanovenia v osobitnom predpise prípustné. „Klasické“ určovacie žaloby môžu v zmysle § 137 písm. c) smerovať len na určenie, či tu právo je alebo nie je v prípade, že žalobca preukáže naliehavý právny záujem a nie na určenie právnej skutočnosti. Účelom tejto právnej úpravy je, že samotné vyslovenie určitej právnej skutočnosti (napr. neplatnosti zmluvy) neodstraňuje právnu neistotu vyvolanú sporom medzi stranami, pretože vzájomné práva a povinnosti strán nie sú takýmto rozhodnutím vyriešené. Na doriešenie vzťahov medzi stranami bude spravidla potrebná ešte ďalšia žaloba smerujúca buď k určeniu, či jedna zo strán má alebo nemá právo na určité plnenie podľa § 137 písm. c) alebo priamo žaloba na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP.

6. V prípade určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru umožňuje podanie takejto žaloby ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. To znamená, že takáto žaloba je prípustná podľa § 137 písm. d) CSP, pričom žalobca v tomto prípade už naliehavý právny záujem nepreukazuje, lebo prípustnosť podať žalobu vyplýva priamo zo zákona. Súd posúdil 3 zmluvy o úvere uzavreté stranami ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov žalovaným ako veriteľom (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov) žalobkyni ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe (podľa zmluvy nekonala v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania). Vzhľadom na to je žaloba v tejto časti prípustná.

7. Súd na posúdenie nárokov z zavretých zmlúv (najmä jej odplatnosti) v zmysle prechodných ustanovení § 25a a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. aplikoval zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy napriek viacerým neskorším novelizáciám. Úver sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) uvedeného zákona, pričom jednou z týchto náležitostí je podľa písm. k) aj RPMN namietané žalobkyňou. Preskúmaním zmlúv o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že všetky 3 obsahujú RPMN určenú v samostatnej kolónke s výslovným uvedením, že ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov, a to v sadzbe 31,91 %, 29,80 % a 31,91 %. Tiež je v zmluve uvedené, čo tvorí tieto náklady - úrok a poplatok, ktoré sú v každej zmluve uvedené jednotlivo aj v súčte s presným vyjadrením ich výšky. Ide o jednoznačné exaktné vyjadrenie uvedenej náležitosti, a preto súd neprisvedčil žalobkyni, že RPMN je v zmluvách uvedená nezrozumiteľným, nejasným a mätúcim spôsobom. Preskúmaním zmlúv súd zároveň zistil, že tieto obsahujú aj všetky ostatné povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) zákona č. 129/2010 Z. z., a preto poskytnuté úvery nie je možné považovať za bezúročné a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v tejto časti zamietol.

8. Ohľadne určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv o poskytnutí služby komfort súd konštatuje, že tu už nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v režime zákona č. 129/2010 Z. z., lebo jej predmetom nie je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, ako definuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere § 1 ods. 2 citovaného zákona. Ide síce o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo je uzatváraná dodávateľom a spotrebiteľom, ale jej predmetom je poskytnutie inej služby a nie spotrebiteľského úveru. Preto takáto žaloba nie je v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. prípustná. Možnosť podať takúto žalobu nevyplýva ani z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa, ktorý umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa na súde ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. V tomto prípade ide len o všeobecné ustanovenie, ktoré umožňuje spotrebiteľovi brániť svoje práva na súde, neumožňuje mu však podať akúkoľvek žalobu. Každá žaloba musí byť v súlade procesným právom, teda aj s § 137 CSP, ktoré upravuje okruh prípustných žalôb. Podanie žaloby podľa § 137 písm. d) je aj v spotrebiteľských sporoch prípustné, len ak je takáto možnosť výslovne ustanovená, ako je tomu napr.

v § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. Inak by bolo toto ustanovenie v právnom poriadku nadbytočné. Prípustnosť podať takúto žalobu nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu.

9. V prípade vyhovenia žalobe a určenia, že zmluvy o poskytnutí služby komfort sú bezúročné a bez poplatkov (resp. bezodplatné) by naďalej ostala právoplatne nerozhodnutá otázka, akú sumu má žalobkyňa titulom týchto zmlúv žalovanému uhradiť, prípadne, akú sumu má žalovaný žalobkyni vydať ako bezdôvodné obohatenie, ak mu žalobkyňa už (z titulu bezodplatnej zmluvy) plnila. Ak má žalobkyňa za to, že titulom zmlúv o poskytnutí služby komfort nemá žalovanému platiť žiadnu odplatu, mala sa buď domáhať určenia, či tu je právo žalobcu na zaplatenie odplaty z týchto zmlúv za preukázania naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) alebo vydania bezdôvodného obohatenia od žalobcu podľa § 137 psím. a) CSP, ak žalovanému už titulom týchto zmlúv plnila. V rámci konania o takto podaných žalobách by súd riešil otázku odplatnosti uzavretých zmlúv ako predbežnú otázku a odstránila by sa právna neistota strán vyvolaná sporom o odplatnosti zmlúv o poskytnutí služby komfort. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti určenia, že zmluvy o poskytnutí služby komfort sú bezúročné a bez poplatkov pre jej neprípustnosť zamietol.

10. Pretože súd žalobu zamietol v celom rozsahu, bol v konaní plne úspešný žalovaný, ktorému súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania od žalobkyne podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.