Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/25/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: DONAUCHEM s.r.o., Trnavská cesta č. 82/A, Bratislava, IČO: 31 359 248, zast. Advokátska kancelária Cubinková s.r.o., Mickiewiczova č. 2, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 246 910, proti žalovanému: MOSTPOOLS, s.r.o., Matuškova 18, Košice, IČO: 45 557 641, v konaní o zaplatenie 294,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 8.9.2017, č.k. 36Cb/287/2015-132 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I., II., IV., V., ktorými bolo žalobe vyhovené, o náhrade trov konania a splatnosti uplatnenej pohľadávky.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 173,00 eur istinu a 40,00 eur paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (výrok I.); zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne z dlžnej sumy 294,00 eur od 14.9.2015 do 31.10.2015, z dlžnej sumy 189,00 eur od 1.11.2015 do 18.1.2016 a z dlžnej sumy 173,00 eur od 19.1.2015 do zaplatenia (výrok II.); konanie v prevyšujúcej časti zastavil (výrok III.); žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi 28,58% jeho trov konania (výrok IV); povinnosti uložené rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (výrok V.).

2. Žalobca sa domáhal zaplatenia 294,00 eur titulom kúpnej ceny za tovar (35 kg chlórnanu sódneho), ktorý žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 15314292, uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne z dlžnej sumy od 14.9.2015 do zaplatenia, 40,00 eur ako náhradu paušálnych nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky.

3. Neskôr žalobca podaním z 8.4.2016 zobral žalobca žalobu čiastočne späť v časti nad zaplatenie pohľadávky uvedenej vo výroku I. rozsudku. Odôvodnil to tým, že žalovaný po začatí konania dňa 18.1.2016 uhradil 16,00 eur a časť pohľadávky vo výške 105,00 eur bola uhradená zápočtom s pohľadávkami žalovaného na základe dobropisov žalobcu č. 16330042 a č. 16330047.

4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že pohľadávka žalobcu bola uhradená a to tak, že sumu 16,00 eur uhradil a zvyšná časť bola žalobcom dobropisovaná. Neskôr uviedol, že zvyšná časť pohľadávky bola uhradená zápočtom s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi titulom nároku žalovaného na náhradu škody vo výške 173,00 eur, ktorú vyúčtoval fa.č. 2015100342.

5. Žalobca ako predávajúci predal žalovanému tovar, 35 kg chlórnanu sódneho, v hodnote 294,00 eur. Tovar bol žalovanému dodaný 3.9.2015 a vyfakturovaný faktúrou č. 15314292 splatnou 13.9.2015. Faktúra bola v časti 121,00 eur uhradená, a to vo výške 16,00 eur na účet žalobcu dňa 18.1.2016 a ku dňu 31.10.2015 zápočtom s pohľadávkami žalovaného titulom dobropisov vráteného tovaru na základe dobropisov č. 16330042 na 63,00 eur a č. 16330047 na 42,00 eur.

6. Po citovaní ust. § 409 a nasled. Obchodného zákonníka na základe uvedených skutočnosti súd konštatoval, že žalobcovi podľa §§ 409, 447 Obchodného zákonníka vznikol nárok na uhradenie kúpnej ceny za predaj tovaru vo výške 294,00 eur, ktorú žalovaný uhradil vo výške 121,00 eur. Cena mala byť s poukazom na § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka uhradená v lehote splatnosti faktúry.

7. Podstatné pre rozhodnutie vo veci je zistenie, či žalovaného nárok na náhradu škody voči žalobcovi vo výške 173,00 eur vyúčtovaný faktúrou č. 2015100342, je opodstatnený. Je to podstatné z dôvodu, že žalovaný na svoju obranu voči nároku žalobcu uplatnil započítaciu námietku.

8. Žalovaný na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku na náhradu škody, vyúčtovaného fa.č. 2015100342 predložil iba citovanú faktúru, dobropisy žalobcu a elektronickú komunikáciu medzi stranami. Žalobca vznik škody a jej zodpovednosť popiera a z obsahu týchto listinných dôkazov nie je možné vyvodiť, že žalobca žalovanému spornú škodu skutočne spôsobil.

9. Z vrátenia tovaru dobropisovaného žalobcom, z faktúry žalovaného ani z obsahu elektronickej korešpondencie nie je možné uzavrieť, že ku škode skutočne došlo. Žalobca vrátenie tovaru odôvodnil dohodou strán, v elektronickej komunikácii bola riešená reklamácia žalovaného, avšak nárok na náhradu škody v nej poprel a faktúra žalovaného je jeho interným dokladom, ktorý neznamená, že by nárok na náhradu škody skutočne existoval.

10. Nárok žalovaného na nahradenie škody, uplatnený v rámci jeho procesnej obrany, nebol dostatočne preukázaný a je sporný. Nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny tovaru bol preukázaný a nebol rozporovaný. Z uvedeného je potrebné uzavrieť, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny tovaru, nebola v časti 173,00 eur uhradená.

11. S poukazom na omeškanie žalovaného vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania podľa § 369 Obch. zák., s ohľadom na výšku základnej sadzby Európskej centrálnej banky je zákonná výška úroku z omeškania určená na 9,05% z dlžnej sumy ročne (9% plus príslušná sadzba 0,05%).

12. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369 ods. 1 zákona je 40,- eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

13. Žalobcovi tiež vznikol nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur.

14. Žalobca zobral žalobu v rozsahu nad priznaný nárok späť, súd preto konanie podľa § 145 ods. 2 C.s.p. vo výroku III. konanie v tejto časti zastavil.

15. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania, podľa pomeru jeho úspechu. Pomerný úspech žalobcu 28,58% vyplýva z toho, že žalobca bol úspešný v 64,29%, z uplatnenej čiastky, pričom úspech žalovaného (započítané dobropisy v sume 105,00 eur boli uhradené pred podaním žaloby) bol 35,71%, teda pomer úspechu žalobcu predstavuje rozdiel, t.j. 64,29% - 35,71%.

16. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým, že prvostupňový súd nesplnil všetky procesné podmienky pre spravodlivé vynesenie rozsudku a dostatočnú analýzu vzájomného sporu. 1. Žalobca sa objavil na pojednávaní prvýkrát až v deň vyhlásenia rozsudku, aj to s omeškaním a nemohol byť konfrontovaný s prípadnými otázkami žalovaného. 2. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jej patriace procesné práva. 3. Súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy žalovaného, neboli prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany. 4. Súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Ako dôvod sporu súd uvádza dodávku chemikálie chlórnan sódny, pričom spor bol o dodávke nevyhovujúcej chemikálie, a to vločkovača - flokulačného prípravku na odstránenie zhlukov vločiek v bazénovej vode. Znenie rozsudku nemožno považovať za správne a presné. Od začiatku sa rozpory riešili vo vzťahu k inej chemikálii, t.j. k vločkovaču.

18. Súd nevyhodnotil primerane skutočnosť, že žalobca nemal primerane jasno v rozsahu svojej žaloby, vo výške pohľadávky vo vzťahu k dobropisom a uhradeným čiastkam.

19. V rozsudku súd nepoprel existenciu reklamácie žalovaného z titulu dodávky nekvalitného produktu, následne však zaviazal žalovaného zaplatiť pohľadávku žalobcu, napriek tomu, že reklamácia vznikla.

20. Na jednej strane súd zaviazal žalovaného zaplatiť pohľadávku žalobcu z titulu, že žalovaný nepreukázal vznik škody. Na druhej strane však žalovaný nedokázal dôkazom, že škoda nevznikla. Žalobca predložil súdu len bežné a všeobecné certifikáty, ktoré nedokazujú, že dodaná chemikália bola kvalitatívne vyhovujúca a nemohla spôsobiť zmeny kvality vody a pod.

21. Má za to, že preukázaním škody je samotná reklamácia žalovaného a komunikácia a žalovaný prenáša náklady, ktoré vznikli pri riešení reklamácie na dodávateľa tovaru.

22. V zmysle požiadavky súdu predložil faktúru o nákladoch spojených s riešením reklamácie tzv. škody, v ktorej je hodnota servisného výjazdu. Tento dôkaz považuje za postačujúci na preukázanie hodnoty škody.

23. S časťou rozsudku v bode 14 nesúhlasí, dobropisovaný tovar a faktúra nemala preukazovať výšku škody, ale mala smerovať len k sume, ktorá započítaním vyjadruje rozdiel vzájomných pohľadávok.

24. Vzhľadom na existenciu reklamácie a škodu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Odvolanie nie je dôvodné, súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy a správne ich vyhodnotil, v konaní dodržal procesno-právne predpisy, aplikoval správny právny predpis.

26. V konaní nebola sporná žalobcom uplatňovaná pohľadávka z titulu kúpnej ceny tovaru - chlóranu sódneho v 35kg kanistroch, riadne dodanom žalovanému, ktorú žalobca preukázal dodacím listom a faktúrou. Ďalej nebolo sporné, že uplatňovaná pohľadávka v časti 121,- eur zanikla, a to v časti 16,- eur zaplatením po začatí konania a 105,- eur zápočtom s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie kúpnej ceny spätne odobratého tovaru (175 kg DONAU PAC activio).

27. Žalovaný sa bránil existenciou vzájomného nároku vo výške 173,- eur z titulu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť dodaním vadného tovaru z inej kúpnej zmluvy, než je uplatňovaný nárok. Tento nárok žalovaný preukazoval vlastnou faktúrou č. 2015100342.

28. Dôkazné bremeno na preukázanie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, uplatňovanej kompenzačnou námietkou, zaťažovalo žalovaného, ktorý dôkazné bremeno neuniesol, keďže samotná faktúra nie je dôkazom o existencii pohľadávky z titulu náhrady škody.

29. Ďalej uvádza, že predmet konania bol vymedzený žalobou a bolo to zaplatenie kúpnej ceny chlórnanu sódneho, fakturovaného fa.č. 15314292. Žalobca disponoval žalobou v súlade s procesným predpisom a po čiastočnej úhrade a zápočte, vzal žalobu v časti o 121,- eur späť.

30. Samotné uplatnenie reklamácie nie je dôkazom preukazujúcim, že tovar mal vady. Žalobca sporoval, že by dodal tovar s vadami, dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného. Dôkazné bremeno čo do vzniku škody zaťažovalo žalovaného, nebolo povinnosťou žalobcu preukazovať príčinu žalovaným tvrdeného pôsobenia chemikálie u jeho zákazníka, ktorého ani neidentifikoval a už tobôž nebolo povinnosťou súdu túto príčinu zisťovať ex offo.

31. Žalobca sporoval dôkaz predložený žalovaným - fa. č. 2015100342, ktorú žalovanému vrátil a žalovaný žiadal súd o poskytnutie lehoty na vyjadrenie, že vločkovače žalovanému nevyhovovali a boli spätne odobraté, nepreukazuje, že boli vadné (žalobca ich predal ďalej).

32. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

33. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

34. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvedené žalovaným nie sú naplnené.

35. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd nepadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

36. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

37. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru - chlóranu sódneho, ktorý vyfakturoval faktúrou č. 15314292 vo výške 294,- eur. Následne žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 121,- eur späť a súd konanie v tejto časti zastavil, predmetom žaloby ostala pohľadávka vo výške 173,- eur.

38. Žalovaný uviedol, že má voči žalobcovi vzájomný nárok vo výške 173,- eur, z titulu náhrady škody, za vadný tovar, ktorú vyúčtoval faktúrou č. 2015100342 a ktorú uplatňoval kompenzačnou námietkou.

39. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že podstatné pre rozhodnutie vo veci je zistenie, či nárok žalovaného na náhradu škody voči žalovanému vo výške 173,- eur, vyúčtovaný faktúrou č. 2015100342, je opodstatnený. A tiež správne konštatoval, že z obsahu žalovaným predložených dôkazov, nie je možné vyvodiť, že žalobca spôsobil žalovanému spornú škodu, že by nárok na náhradu škody existoval.

40. V odvolaní žalovaný uvádza, že podľa jeho názoru preukázaním škody je samotná reklamácia žalovaného, komunikácia medzi nimi a žalovaný prenáša náklady vzniknuté pri riešení reklamácie na žalobcu. Predložená faktúra o nákladoch spojených s riešením reklamácie, t.j. škody je postačujúcim dôkazom na preukázanie hodnoty škody.

41. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane.

42. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

43. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

44. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa nahrádza skutočná škoda, vznik škody a rozsah skutočnej škody preukazuje poškodený.

45. Z predloženej elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že bola riešená reklamácia žalovaného, žalovaný uviedol, že zákazníkom vločkovače spôsobili penenie, zápach, zafarbili vodu a ak mu zákazník vyčísli nejakú škodu, bude refakturovať žalobcovi.

46. Následne žalovaný vystavil faktúru č. 2015100342 dňa 8.10.2015 na sumu 173,- eur, za dopravné náklady - vrátenie reklamovaného tovaru od klienta, dopravné náklady expres kuriér - výmena za nové,

doposlanie nového tovaru náhradného, čistenie bandasiek. K faktúre nebol pripojený žiadny doklad preukazujúci, že žalovaný skutočne vynaložil náklady v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu. Súd prvej inštancie preto nepochybil, keď uviedol, že faktúra žalovaného je jeho interným dokladom, ktorého vystavenie samo osebe neznamená, že by nárok na náhradu škody skutočne existoval.

47. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru je preukázaný, žalovaný nepreukázal škodu, ktorú uplatňoval započítacou námietkou a nezistil procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

48. O trovách odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 os. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania.

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).