Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/53/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v spore žalobcu N. U. s.r.o., so sídlom v X., W. 8, N.: XX XXX XXX, zastúpeného Y.. Y. P., advokátom so sídlom v X., W. 8, proti žalovanej Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., U. cesta XXX/XX o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 21. augusta 2017, č. k. 1Csp/12/2016-40, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 646,46 Eur s príslušenstvom a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu Consumer K. V. a.s., W. sa žalobou domáhal zaplatenia 646,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 04.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov súdneho konania. Súd uznesením zo dňa 15.05.2017 č.k. 1Csp/12/2016-33 pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s., Kežmarok a na jeho miesto vstúpil do konania ako žalobca Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Bratislava. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 28.06.2013 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 567 eur splatných v 25 mesačných splátkach po 32,07 eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 31,04 %, ročná úroková sadzba na 31,04 % a priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 48,52 %. Celková suma pôžičky vo výške 801,75 eur, celkové náklady spotrebiteľa vo výške 183,00 eur a konečná splatnosť úveru v júli 2015. Žalovaná uhradila akontáciu vo výške 144 eur. Žalovaná pôžičku riadne a včas nesplácala, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.10.2013 vyzval žalovanú na jednorazové splatenie celej pohľadávky a žalovanú vyzval na zaplatenie sumy 811,38 € do 3 dní od doručenia upomienky. Podľa bodu 12.4 Zmluvných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy, má spoločnosť právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila klienta na uplatnenie tohto práva 15 dní vopred. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že k zosplatneniu dlhu došlo pre nezaplatenie splátok splatných od 20.07.2013. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 28.06.2013; § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 28.06.2013; § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, na podklade jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne, pretože nárok je premlčaný. Rozhodol tak z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 28.06.2013 zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou.

Vyplýva to z toho, že právny predchodca žalobcu konal pri jej uzatváraní v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ak súd rozhoduje o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada na premlčanie nárokov aj bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Žalobca sa domáhal priznania plnenia, ktoré bolo dohodnuté v splátkach, pričom súd zároveň konštatoval, že si zmluvné strany dohodli v bode 12.4 Zmluvných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy možnosť zosplatnenia celého dlhu postupom v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka pri dodržaní postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čo žiadna zo strán ani nespochybnila. Premlčacia doba je všeobecná - 3- ročná a v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka, keďže došlo k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátok, začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. Pri zosplatnení úveru postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka zročnosťou nesplnenej splátky, t. j. splátky, v dôsledku nesplnenia ktorej došlo k zročnosti celého dlhu. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu (ktoré nespochybnila ani žalovaná), tento zosplatnil dlh 26.10.2013. Ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, k zosplatneniu dlhu žalovanej došlo už pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.07.2013. Trojročná premlčacia doba teda uplynula 20.07.2016. Žaloba bola podaná až dňa 12.10.2016, v tom čase už bol žalovaný nárok premlčaný. Následkom premlčania nie je zánik pohľadávky, ale nemožnosť priznať ju veriteľovi v súdnom konaní (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V sporoch zo spotrebiteľskej zmluvy súd prihliada na premlčanie ex offo. Preto súd žalobu zamietol. Na dôvažok súd poznamenal, že v tejto fáze konania súd nemá zo svojej úradnej povinnosti skúmať, či boli naplnené všetky predpoklady § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na zosplatnenie dlhu. Z obsahu tohto ustanovenia vyplýva, že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie veriteľa. Nedodržanie podmienok nemôže mať za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia, na ktorú by mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale len námietku dlžníka, že nenastala splatnosť jeho záväzku v súlade so zmluvou a so zákonom (v danom prípade žalovaná ako dlžník zosplatnenie dlhu žalobcom ako veriteľom nijak nerozporovala). Opačný postup by totiž favorizoval veriteľa práve z hľadiska plynutia premlčacej lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok, že dlh by bol splatný podľa pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčiavali odo dňa svojej zročnosti. Tým by veriteľ ťažil z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore s elementárnymi právnymi zásadami občianskeho práva. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 262 ods. 1, ods. 2 v zmysle ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V zmysle § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne. Uviedol, že ak by súd prvej inštancie správne právne posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 prvá veta na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t. j. premlčaniu podľa tohto ustanovenia by vzhľadom na začatie sporu dňa 10.10.2016 podliehali splátky splatné 20.07.2013, 20.08.2013 a 20.09.2013. Premlčanie zosplatneného celého úveru (pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.10.2013 a násl.) by posúdil podľa § 103 druhá veta OZ. Správne by mal za preukázané, že premlčané sú len splátky splatné od 20.07.2013 do 20.09.2013 v celkovej sume 96,21 Eur po započítaní plnení zo strany žalovaného. Listom zo dňa 26.10.2013 bol zosplatnený celý úver pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.10.2013, žaloba bola na súde podaná dňa 12.10.2016 a teda časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.10.2013 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá v zmysle ust. § 103 druhá veta začala plynúť od 21.10.2013. Ust. § 53 ods. 9 neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby. Z ustanovenia § 53 ods. 9 vyplýva len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa ust. § 565 žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Žalobca podporne poukázal na uznesenie KS Trenčín č. k. 17Co/228/2016-74, ktorý totožné posúdenie začatia plynutia premlčacej doby podľa § 103 pre celý zosplatnený úver do splatnosti prvej omeškanej splátky v inej právnej veci, označil za neprípustné. Inštitút zročnosti celého dlhu ako strata výhody splátok predstavuje sankciu pre dlžníka a ako prostriedok

ochrany pre veriteľa nemôže mať pre veriteľa nepriaznivý následok. Žalobca ďalej uviedol, že nakoľko časť uplatnenej pohľadávky titulom zaplatenia 3, úverových splátok splatných 20.07.2013, 20.08.2013 a 20.09.2013 v sume 32,07 Eur je premlčaná, žalobu v časti o zaplatenie sumy 96,21 s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % p.a. zo sumy 96,21 Eur od 04.11.2013 do zaplatenia berie späť a navrhuje konanie v tejto časti zastaviť. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 550,45 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,50% p.a. zo sumy 550,45 Eur od 04.11.2013 do dňa zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň uplatnil trovy konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

5. Jediným dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dňa 07.02.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).

6. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou SR. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR)

- predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

7. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného súdu SR z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.

8. Z uvedených dôvodov, pre protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré aplikoval súd prvej inštancie, nemohol odvolací súd potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. V odvolacom konaní bolo potrebné nesprávny (hoci v tom čase zákonný) procesný postup súdu prvej inštancie napraviť. Odvolací súd nemohol napraviť tento nedostatok sám zmenou napadnutého rozsudku. Aj keď v odôvodnení napadnutého rozsudku sa uvádza, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie viacerými listinnými dôkazmi, tieto listinné dôkazy súd prvej inštancie skutkovo a právne nevyhodnotil v takej miere, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej, ale vyhodnocoval ich len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania. Vykonanie dokazovania resp. jeho doplnenie tak, aby bolo podkladom pre rozhodnutie vo veci samej, by nebolo účelné vzhľadom na minimálny rozsah dokazovania (vrátane vyhodnotenia

dôkazov) vykonaného súdom prvej inštancie. Bol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vyhodnotí dôkazy vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu zo zmluvy o úvere, pričom sa vysporiada aj s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolaní.

10. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom (§ 379 písm. a/ , odvolací súd súčasne so zrušením výroku vo veci samej zrušil aj výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

11. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .