Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41Cob-29-2018.pdf
PDF · 88.2 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/29/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu TERAPO, spol. s.r.o. so sídlom Nám. Ľ.Štúra 16, Banská Bystrica, IČO: 31 603 467, proti žalovanému R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Y. XXXX/X, F. F., zastúpenému JUDr. Blankou Gondovou, advokátkou, so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica, o zaplatenie 1.933,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 60Cb/167/2011-149 zo dňa 17. októbra 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 60Cb/167/2011-149 zo dňa 17. októbra 2017 potvrdzuje.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Okresný súd uvedeným rozsudkom zamietol žalobcu vo veci aplikujúc ustanovenia § 269 ods. 2, § 409 ods. 1, § 447 Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami § 35 ods. 1 a § 39 ods. 1, 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení platnom do 31.8.2012. Žalovanému zároveň priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
2. Okresný súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi stranami došlo dňa 1.3.2016 k písomnému uzatvoreniu zmluvy o odbere elektrickej energie, ktorá nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravená ako samostatný typ zmluvy, keď aj zmluvné strany konštatovali, že zmluvu uzatvárajú podľa § 269 Obchodného zákonníka, teda ako nepomenovanú zmluvu. V zmluve si zmluvné strany dostatočne upravili predmet svojich práv a záväzkov, pričom zmluva v sebe obsahovala najmä prvky a znaky kúpnej zmluvy. Záväzkom žalobcu ako dodávateľa bolo zabezpečiť žalovanému distribúciu elektriny v štandartnom zabezpečení do odberného miesta na A. Z. XX v F. F. a záväzkom žalovaného ako odberateľa uhradiť cenu dodanej elektriny určenej na základe cenníka SSE pre dané obdobie a druh odberu tak, ako to upravoval článok 1 zmluvy. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému náhrady škody za neoprávnený odber elektriny na danom odbernom mieste v období od 1.7.2010 do 31.12.2010 a ako jediný listinný dôkaz počas celého súdneho konania predložil faktúru č. po013 zo dňa 10.1.2011, splatnú dňa 11.3.2011 vo výške 1.933,86 Eur. Tvrdil, že žalovaný odoberal v tomto období elektrinu bez platnej zmluvy, nakoľko dňa 22.9.2008 zaslal žalovanému výpoveď zo zmluvy o odbere elektrickej energie. Záväzkový vzťah zanikol dňa 31.12.2008 a od 1.1.2009 žalovaný odoberal elektrickú energiu neoprávnene, čím mu spôsobil škodu vo výške uplatneného nároku.
3. Žalovaný neuznal nárok žalobcu a bránil sa tým, že elektrickú energiu odoberal na základe platnej zmluvy o odbere elektrickej energie zo dňa 1.3.2006. Z viacerých znaleckých posudkov je zrejmé, že do elektromera, ktorý používa žalovaný nebol zistený zásah a tento meria správne, pričom znalci konštatovali, že žalobca ako dodávateľ elektriny a prevádzkovateľ distribučnej sústavy nesplnil
podmienky určené podľa § 35 ods. 1 zákona č. 656/2004. Znalecký dokazovaním bolo preukázané, že za uvedené obdobie žalovaný už zaplatil za odber elektrickej energie viac než mal.
4. Okresný súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom vysloveným už v právoplatne skončenom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 61Cb/70/2009 ohľadne prejudiciálneho posúdenia platnosti zmluvu o odbere elektrickej energie uzatvorenej žalobcom a žalovaným dňa 1.3.2006. V plnom rozsahu si osvojil vyslovený právny názor platnosti zmluvy, keď žalobca nepreukázal, že dňa 22.9.2008 dal výpoveď zo zmluvy a ani iné zákonné dôvody, na základe ktorých by žalobcovi zanikla povinnosť zabezpečiť žalovanému distribúciu elektriny do daného odberného miesta. Konštatoval, že zmluva o odbere elektrickej energie zo dňa 1.3.2006 bola platným právnym úkonom, na základe ktorého v rozhodnom období žalobca bol povinný zabezpečiť žalovanému distribúciu elektriny v štandartnom zabezpečení a žalovaný mal povinnosť platiť cenu na základe cenníka v spoločnosti SSE. Žalobca nepreukázal, že mu neoprávneným odberom elektriny žalovaný spôsobil škodu, preto okresný súd žalobu žalobcu zamietol.
5. Okresný súd v závere doplnil, že zo znaleckého posudku znalca K.. U. U. založeného v spise tunajšieho súdu sp.zn. 61Cb/70/2009 mal preukázané, že technické zariadenie využívané žalovaným na odber elektrickej energie od žalobcu spĺňa všetky technické normy, na ktoré je využívané, elektrické zariadenie spĺňa technické podmienky na pripojenie distribučnej sústavy a drobné nedostatky a závady nebránia účelu, na ktorý bolo určené. Zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 64Cb/132/2011 vyplynulo, že elektromer meria správne, skutočnú spotrebu elektriny, zároveň bolo konštatované, že elektromer nie je možné používať ako fakturačné meradlo, tento nevyhovuje ustanoveniam zákona č. 142/2000 Z.z. a podmienkam vyhlášky č. 210/200 Z.z. V zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z.z. v znení platnom do 31.8.2012 bolo zákonnou povinnosťou žalobcu zabezpečiť meracie zariadenie tak, aby spĺňalo podmienky stanovené zákonom a vyhláškou, pričom túto povinnosť žalobca nesplnil. Okresný súd nevykonal znalecké dokazovanie navrhnuté žalobcom, nakoľko v konaní vyslovil právny názor, že sa nejedná o neoprávnený odber elektriny, preto vykonanie tohto dokazovania považoval za nadbytočné a nehospodárne.
6. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca a uviedol, že zmluva o odbere elektrickej energie zo dňa 1.3.2006 bola uzavretá na dobu určitú a bola vypovedaná podľa článku VII s trojmesačnou výpovednou lehotou bez udania dôvodu, ako to umožňovala zmluva. Výpoveď bola daná v dôsledku zmeny postavenia žalobcu na trhu s elektrinou, pretože na základe povolenia od ÚRSO č. D. bol viazaný zákonom o energetike č. 656/2004 Z.z. Naviac k 1.1.2009 žalobca dostal výpoveď z priestorov, v ktorých mal žalovaný svoje odberné miesto, preto nebolo isté ako sa dostane k odbernému miestu a ako bude pokračovať dodávka elektrickej energie pre žalovaného. Ohľadne platnosti zmluvy existuje veľa protichodných rozhodnutí, pričom rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 61Cb/139/2010 bolo rozhodnuté, že žalobca nemá právo účtovať odobratú elektrickú energiu, pretože neexistovala zmluva a ten istý senát v ďalšom rozsudku, sp.zn. 61Cb/70/2009, ktorý bol právoplatný dňa 25.5.2015 rozhodol, že zmluva platí naďalej.
7. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že v rozsudku sú spomínané znalecké posudky, ktoré sa netýkajú č.k. 60Cb/167/2011, ale sa uvádzajú posudky k iným konaniam, k iným účastníkom a v inom časovom období. Na pojednávaní dňa 13.1.2015 žiadal o znalecký posudok, či odberné miesto žalovaného zodpovedá technickým podmienkam stanovené zákonom č. 656/2004, resp. zákonom č. 251/2012 Zb., technickým podmienkam dodávateľa a prevádzkovému poriadku dodávateľa. Na pojednávaní bolo určené, aby strany predložili otázky na súdneho znalca. Žalobca v stanovenom termíne predložil na znalca štyri otázky, pričom v znaleckom posudku na základe uznesenia 60Cb/167/2011-82 zo dňa 27.6.2016 nebola zodpovedaná ani jedna otázka žalobcu, ktorá by objasnila, či išlo o neoprávnený odber. Boli stanovené len otázky súdom, ktoré boli mimo objasnenia neoprávneného odberu. Naviac žalovaný nebol prizvaný na údajnú ohliadku dňa 15.11.2016, preto sa nedajú akceptovať závery znalca. Napriek tomu, že okresný súd v rozsudku cituje ustanovenia zákona č. 656/2004 Z.z., neskúmal, či došlo k neoprávnenému odberu podľa § 39 citovaného zákona. Ak by aj zmluva z 1.3.2006 bola hypoteticky v platnosti, nebola v súlade s platnými zákonmi a vyhláškami, potom by boli porušené mnohé ustanovenia zákona o energetike, ktoré majú dôvod na kvalifikáciu neoprávneného odberu. Žalobca v podanom odvolaní uviedol ustanovenia zákona, o energetike č. 656/2004 Z.z., ktoré boli žalovaným porušené takto: § 29 ods. 2b); § 34 (3):, § 34 (6):, §34 (9):, § 34 (10):, § 35 (1); § 35 (4 ); a § 35 ( 8).Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa § 391 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
8. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a navrhol potvrdiť rozsudok s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu. Súd prvej inštancie vysvetlil žalobcovi, že v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 61Cb/70/2009-385, ktorý potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 41Cob/239/2011, bolo jasné určené, že zmluva o odbere elektrickej energie uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.3.2006 je platná. Preto nemohlo v rozhodnom období ísť o neoprávnený odber. Tieto skutočnosť potvrdil opätovne Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 64Cb/161/2012-174, ktorý potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 43Cob/163/2014. Žalobca si svoje povinnosti zo zmluvy ani z právoplatných rozhodnutí neplní a neustále šikanuje žalovaného novými návrhmi, ktoré sú v rozpore s vyššie uvedenými platnými rozhodnutiami súdov.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP ).
10. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a z toho dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stráne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol. Žalobca podal žalobu proti žalovanému domáhal sa zaplatenia sumy 1.933,86 Eur spolu s 0,05 % úrokom z omeškania za každý deň od 12.3.2010 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej mu neoprávneným odberom elektriny žalovaným v období od 1.7.2010 do 31.12.2010. Výšku škody vyčíslil podľa vyhlášky č. 154/2005 Z.z. konkrétne podľa § 1 ods. 4 písm. b). V konaní tvrdil, že žalovaný elektrickú energiu odoberal bez platnej zmluvy, čím naplnil skutkovú podstatu § 39 ods. 1 písm.a) /1- 2 zákona č. 656/2004 Z.z., preto je povinný mu nahradiť škodu, ktorá mu neoprávneným odberom vznikla.
12. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení platnom do 31.8.2012, neoprávneným odberom elektriny je odber: a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o: 1. Pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. Dodávke elektriny. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané na základe rozsudkov Okresného súdu Banská Bystrica a rozsudkov Krajského súdu Banská Bystrica, z ktorých súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, že zmluva o odbere elektrickej energie uzatvorená medzi stranami dňa 1.3.2006 v rozhodnom období bola platná. Na základe platného záväzkového vzťahu žalobca bol povinný zabezpečiť žalovanému distribúciu elektriny a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu z článku I. zmluvy. V konaní bolo nesporne preukázané, že zaplatil viac, než v skutočnosti bol povinný zaplatiť.
13. Keďže žalobca uplatnil nárok na náhradu škody titulom odberu elektrickej energie bez platnej zmluvy, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol.
14. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené v zmysle § 220 ods. 2 CSP takým spôsobom, aby ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli riadne dodržané. Z odôvodnenia sa strany môžu dozvedieť o relevantných
dôvodov, na základe ktorých súd žalobu zamietol, dostatočne reagoval na všetky argumenty uvádzané v priebehu konania a skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyplývajú z vykonaných dôkazov.
15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali, že ide o svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu normu, preto odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
18. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).