Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/107/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: H. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX R., proti žalovanému: D. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, R., zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/ A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, substitučne Advokátska kancelária JUDr. Martin Kurčík, s.r.o., so sídlom Poludníková 9, 821 02 Bratislava, IČO: 47 254 165, o ochranu osobnosti s návrhom na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou (v znení dodatočnej špecifikácie žaloby) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť „uskutočniť formou primeraného zadosťučinenia spočívajúceho vo forme verejného ospravedlnia písomne prostredníctvom 2 celoštátnych médiách 1x printové a 1x v elektronické médium, tak, že je povinný zabezpečiť uverejnenie ospravedlnenia : Ja D. W. , ospravedlňujem sa p. H. W. za nepravdivé, nepreverené výroky/písomne formulované, upravené v poradí s označením v zmysle žalobného návrhu 3, 4, 5, 7, 8, 16, 17, 18, 21, 22, 23, 24, 25, 27/ v súvislosti, projektom výstavby G. holí odvysielané v relácii „D.“ TV markíza a v relácii „A.“ RTVS „reportáže G. T.“ 1999, N. sneh XXXX, H. R. G. XXXX“. Ďalej sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 100 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že žalovaný v relácii D. na TV Markíza a v relácii A. na RTVS v rámci reportáží G. T. XXXX, N. sneh XXXX a H. R. G. 2014 nepravdivými, nepresnými a skresľujúcimi tvrdeniami a výrokmi neoprávnene zasiahol do jeho osobnostných práv, čím mu spôsobil ujmu na cti, mene, dobrej povesti i ľudskej dôstojnosti.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že nie je nositeľom pasívnej legitimácie. Uviedol, že síce pripravil reportáž D. a reportáž A., ale tieto reportáže autorsky pripravil pre televízie. Poukázal na to, že Rozhlas a televízia Slovenska vykonáva svoju činnosť vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť a nemôže svoje práva a povinnosti vysielateľa rozhlasovej a televíznej programovej služby previesť zmluvou ani iným právnym úkonom na inú právnická osobu alebo fyzickú osobu. Témy, ktorým sa redaktori v relácii Reportéri venujú, navrhujú redaktori a editori relácie na pravidelných týždenných poradách. Pri navrhovaní tém vychádzajú najmä z diváckych tipov, aktuálneho diania a vlastného zisťovania. Redaktor začína tému vyrábať po dohode s editorom relácie. O priebehu výroby reportáže redaktor priebežne informuje na pravidelných týždenných poradách. S editorom a navzájom s kolegami redaktormi sa radia o focusovaní reportáže, či napríklad o prípadných

ďalších respondentoch, ktorých možno do reportáže osloviť. Textovú podobu reportáže, ako ju pripraví redaktor, rediguje editor pri diskusii s redaktorom. V prípade komplikácií alebo konfliktu záujmov oslovujú ďalšieho editora zo Sekcie spravodajstva, športu a publicistiky RTVS. Reportáž po strihu, ako ju pripraví redaktor spolu so strihačom, ešte kontroluje editor relácie. Následne o zaradení reportáže do relácie na vysielanie rozhoduje editor. Postup platí pre každú reportáž, ktorá sa vyrába do relácie Reportéri, bez ohľadu na to, či tému spracúva redaktor zamestnaný v internom alebo externom pracovnom pomere. Zahlásenia jednotlivých reportáží navrhujú moderátorovi relácie jednotliví redaktori. Moderátor relácie si zahlásenia rediguje pri diskusii s editorom, konečnú podobu zahlásení kontroluje editor relácie. Konečnú podobu relácie po zoradení jednotlivých zahlásení a reportáži kontroluje a na vysielanie schvaľuje editor relácie. Pri príprave, editovaní a redigovaní jednotlivých reportáží, ako aj editovaní a redigovaní celku relácie Reportéri redaktori a editori postupujú podľa ustanovení Štatútu programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS. Poukázal na to, že nemôže niesť zodpovednosť za to, či sa televízia rozhodne odvysielať predloženú, resp. konečnú podobu reportáže. On reportáže neodvysielal.

3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v replike) na vznesenú námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žiadnym spôsobom nereagoval.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v duplike) znovu zopakoval, že sporné reportáže pripravil pre televízie v súlade so všetkými zákonnými požiadavkami na dotknutý druh programu, ako aj v súlade s internými predpismi a postupmi televízií, ktoré zodpovedajú za odvysielaný obsah relácií. Predmetné reportáže pripravil v pracovnom a obdobnom pomere pre televízie.

5. Uznesením č.k. 40C/107/2016-715 zo dňa 14.08.2017 súd žalobu pre nedostatočné špecifikovanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich žalovaný nárok a nedostatočnú špecifikáciu žalobného petitu odmietol.

6. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie.

7. V následnom podaní doručenom súdu dňa 01.01.2018 žalobca vyšpecifikoval svoju žalobu a okrem iného k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného uviedol, že má za to, že jediná zodpovedná osoba za nedostatočné naštudovanie predložených dokladov, ktoré mali za následok nesprávne formulované výroky, uvedené nepravdy a aj premyslený scenár reportáží, je žalovaný. Žalovaný bol dva dni prítomný Martine, kde mu spolu 6 hodín v osobnom kontakte vysvetľoval stav projektu G. T. a predkladal doklady. Po odvysielaní reportáže G. T. v roku 1999 kontaktoval žalovaného a žiadal o nápravu, napriek tomu žalovaný pripravil druhý scenár a vysielanie v roku 2005 opäť s tými istými chybami. Žalovaný len deklaratívne oslovil žalobcu o vyjadrenie sa pred odvysielaním reportáže H. R. G. v roku XXXX, a po tretí krát zaradil do vysielania archívne zábery, ktoré už musel vedieť, že sú neaktuálne a nepravdivé. Uviedol, že argumenty zo strany žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie sú pokusom o zbavenie sa zodpovednosti. Nie je v demokratickom a právnom štáte možné, aby ak zamestnanec Markízy, RTVS si vyberie do vysielania tému, je sám scenáristom, režisérom, zodpovedným za prípravu a naštudovanie materiálov v zmysle novinárskej etiky, aby niekto iný niesol za jeho prácu zodpovednosť.

8. Uznesením č.k. 14Co/33/2018-1808 zo dňa 10.05.2018 Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa 01.01.2018 po podaní odvolania odstránil vytýkané nedostatky svojej žaloby a v konaní je tak možné pokračovať. Zároveň uviedol, že súd sa bude musieť primárne vysporiadať s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, ktorú v priebehu konania žalovaný uplatnil.

9. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 31.07.2018 a zároveň doručil obidvom stranám vyššie uvedené uznesenie odvolacieho súdu.

10. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 24.07.2018 v nadväznosti na vyjadrený právny názor odvolacieho súdu o potrebe vysporiadania sa s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného uviedol, že túto námietku vzniesol už pri svojom prvom úkone v spore, a to v podaní zo dňa 07.12.2016, pričom ju odôvodnil skutočnosťou, že sporné reportáže neodvysielal (nezverejnil) priamo on, ale boli odvysielané na programových službách televízie Markíza a Rozhlasu a televízie

Slovenska (ďalej aj „RTVS“). Na príprave reportáží sa podieľal iba ako zamestnanec alebo ako externý zmluvný spolupracovník vysielateľov Markíza a RTVS, pričom nebol tým, kto rozhodoval o konečnej podobe reportáží a ani o ich samotnom odvysielaní. Pokiaľ ide o reportáže Martinské hole a N. sneh, ako zamestnanec televízie Markíza síce poskytol námet a spracoval témy reportáží, avšak nebol tým, kto rozhodoval o odvysielaní týchto reportáží a predovšetkým ani tým, kto tieto reportáže v konečnom dôsledku odvysielal. Bol televíziou Markíza ako jej zamestnanec iba použitý na realizáciu konkrétnych činností vysielateľa v súvislosti s prípravou reportáží, ale iba od samotnej televízie Markíza v konečnom dôsledku záležalo, aká bude finálna podoba reportáží a či reportáže budú odvysielané alebo nie. Pokiaľ ide o reportáž H. budze mojo odvysielanú v relácii Reportéri na programovej službe RTVS, na jej príprave sa autorsky podieľal ako externý spolupracovník RTVS. Externá spolupráca s RTVS pri príprave uvedenej reportáže prebiehala prostredníctvom spoločnosti PF Partners na základe ústneho zmluvného vzťahu medzi RTVS a spoločnosťou PF Partners, v ktorej pôsobí ako jeden zo spoločníkov a konateľov. Predmetnú reportáž nevyrobil, táto bola vyrobená v RTVS, v jej priestoroch, s jej technickým vybavením a za použitia jej zamestnancov, prípadne iných externých spolupracovníkov, v spolupráci so spoločnosťou PF Partners, ktorú RTVS ako vysielateľ použila na zabezpečenie jeho autorskej účasti na príprave reportáže. Proces prípravy a schvaľovania odvysielania reportáží odvysielaných v relácii Reportéri, na ktorých príprave sa podieľal ako externý spolupracovník (ako spoločník a konateľ spoločnosti PF Partners) bol taký, že témy, ktorým sa redaktori v reportážach relácie Reportéri venovali, navrhovali redaktori a editor relácie na pravidelných týždenných poradách. Pri navrhovaní tém vychádzali najmä z diváckych tipov, aktuálneho diania a vlastného zisťovania. Redaktor začínal tému spracúvať po dohode s editorom relácie. O priebehu výroby reportáže redaktor priebežne informoval editora na pravidelných týždenných poradách. Na týchto poradách sa redaktor radil s editorom, ako aj s inými redaktormi o zameraní reportáže, napríklad o prípadných ďalších respondentoch, ktorých by bolo možné do reportáže osloviť. Textovú podobu reportáže, tak, ako ju pripravil redaktor, redigoval editor po diskusii s redaktorom. V prípade komplikácii alebo konfliktu záujmov oslovili (redaktor a editor) ďalšieho editora zo Sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS. Reportáž po strihu, tak ako ju pripravil redaktor spolu so strihačom, ešte redigoval editor relácie. O zaradení reportáže do relácie na vysielanie rozhodoval editor. Konečnú podobu relácie po zoradení jednotlivých reportáží, ktoré majú byť v konkrétnej relácii odvysielané, kontroloval a na vysielanie schvaľoval editor relácie. Pri príprave, editovaní a redigovaní jednotlivých reportáží, ako aj editovaní a redigovaní celku relácie redaktori a editori postupovali podľa ustanovení Štatútu programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS. Uvedený postup v zásade platil pre každú reportáž, ktorá sa vyrábala pre potreby relácie A., bez ohľadu na to, či tému spracúval redaktor v pracovnom pomere s RTVS alebo externý spolupracovník. Poukázal na to, že nebol tým, kto rozhodoval o finálnej podobe a o zaradení predmetnej reportáže do vysielania RTVS a už vôbec nebol tým subjektom, ktorý reportáž odvysielal.

11. Na pojednávaní konanom dňa 31.07.2018 súd doručil žalobcovi uvedené podanie a zároveň oboznámil jeho obsah. Žalobca uviedol, že sa pre túto chvíľu nebude vyjadrovať k tomuto podaniu, ale chce sa vyjadriť k meritu. Súd poskytol žalobcovi možnosť oboznámiť sa s uvedeným podaním, keď za uvedeným účelom chcel pojednávanie prerušiť, to však žalobca odmietol. Následne v priebehu pojednávania súd pojednávanie prerušil. Po pokračovaní v pojednávaní žalobca požiadal o čas na naštudovanie a písomné vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného. Uviedol tiež, že ak by sa preukázalo to, čo tvrdí žalovaný, tak by navrhol, aby súd pokračoval s RTVS a TV Markíza v rade 2., avšak má za to, že tomu tak nie je. Následne požiadal, aby súd rozšíril žalobu o žalovaného v 2 a 3 rade, t.j. o Markízu a RTVS. Uvedený návrh súd posúdil podľa obsahu ako návrh na pripustenie pristúpenia spoločnosti Markíza Slovensko, spol. s r.o. a Rozhlasu a televízie Slovenska do konania na strane žalovaného ako žalovaných 2/ a 3/ v zmysle § 79 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pričom tento návrh zamietol, nakoľko ho v tomto štádiu konania považoval za nehospodárny (k zohľadneniu podmienky hospodárnosti pri rozhodovaní o prípustnosti pristúpenia ďalšieho subjektu do konania porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2014, sp. zn. 4 Cdo 206/2013, uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31. októbra 2014, sp. zn. 5 Co E 118/2014). Súd poukazuje na to, že žalovaný vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie už pri svojom prvom procesnom úkone v konaní (vo vyjadrení k žalobe) a poukazoval na ňu počas celého konania. Odôvodnil ju tým, že sporné reportáže neodvysielal on, ale ich pripravil pre televízie, ktoré zodpovedajú za odvysielaný obsah relácií. Dôvody, pre ktoré nepovažoval za pasívne vecne legitimovaného v konaní seba ale televízie Markíza a RTVS, zostali počas celého konania nemenné. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného doručené súdu dňa 24.07.2018, v tomto iba zopakoval tie isté dôvody nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie, ktoré uvádzal už predtým. Uvedené vyjadrenie neobsahuje žiadne nové

skutočnosti, na ktoré by žalobca nemohol reagovať už skôr (napr. aj návrhom na pripustenie pristúpenia ďalších subjektov do konania). Pokiaľ žalovaný k tomuto vyjadreniu priložil listinné dôkazy preukazujúce jeho pracovný, resp. externý zmluvný vzťah s uvedenými televíziami, súd uvádza, že nakoľko žalobca predmetné tvrdenia žalovaného až do tohto vyjadrenia žalovaného žiadnym spôsobom nerozporoval, súd ich považoval za nesporné v súlade s § 151 ods. 1 C.s.p., bez potreby ich osobitného preukazovania. Strany sú pritom v zmysle § 153 ods. 1 C.s.p. povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, čo žalobca neurobil. Až na pojednávaní konanom dňa 31.07.2018 žalovaný reagoval na vznesenú námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, keď navrhol pripustenie pristúpenia televízie Markíza a RTVS na strane žalovaného ako žalovaných 2/ a 3/. Takýto postup žalobcu je v rozpore so zásadou koncentrácie konania, preto súd v súlade s § 153 ods. 2 C.s.p. na uvedené tvrdenia žalobcu neprihliadol a rovnako z dôvodu hospodárnosti konania zamietol návrh žalobcu pripustenie pristúpenia spoločnosti Markíza Slovensko, spol. s r.o. a Rozhlasu a televízie Slovenska ako vysielateľov sporných reportáží na strane žalovaného ako žalovaných 2/ a 3/. Z rovnakého dôvodu nepovažoval súd za dôvodnú námietku žalobcu, že nemal dostatok času na oboznámenie sa s vyjadrením žalovaného doručeným súdu dňa 24.07.2018. Okrem toho, že súd na pojednávaní oboznámil obsah tohto vyjadrenia, poskytol žalobcovi možnosť prerušiť pojednávanie a následne pojednávanie aj prerušil. Vo vyjadrení žalovaného sa pritom neuvádzali žiadne nové zásadné skutočnosti, na ktoré by žalobca nemohol reagovať už oveľa skôr (najneskôr vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe - v replike, v ktorej sa však k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žiadnym spôsobom nevyjadril). Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.07.2018 len bližšie poukázal na dôvody, pre ktoré nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, pričom už vo vyjadrení k žalobe popísal postup pri príprave reportáží v rámci relácie A. (rovnaký ako vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.07.2018).

12. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

12.1. Dňa 07.01.1999 bola v relácii D. na programovej službe Markíza odvysielaná reportáž G. T. a v roku 2005 reportáž N. sneh. N. 02.10.2014 bola v relácii A. na programovej službe Jednotka odvysielaná reportáž H. budze mojo. Vysielateľom programovej služby Markíza je spoločnosť MARKÍZA- SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/A, 843 56 Bratislava, IČO 31 444 873 a vysielateľom programovej služby Jednotka je Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO:47 232 480. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Rovnako nebolo sporné, že uvedené reportáže autorsky pripravil žalovaný. Z pracovnej zmluvy zo dňa 10.04.1996 a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.1998 (č.l. 1825-1828 spisu) súd zistil, že v čase odvysielania reportáží G. T. a N. sneh bol žalovaný zamestnancom Slovenskej televíznej spoločnosti s.r.o., so sídlom Blatné 18, IČO: 34 128 611 (ktorej právnym nástupcom sa 01.01.2007 stala spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o.), a to na pracovnej pozícii redaktor publicistiky. Z pracovnej náplne (č.l. 1829-1830 spisu) súd zistil, že pracovnou náplňou žalovaného ako redaktora publicistiky bolo okrem iného nasledovné: pripravuje námety, scenáre a reportáže, v ktorých účinkuje v obraze i mimo obraz, podľa pokynov šéfredaktora pripravuje publicistické reportáže až do ich výsledného tvaru. Vo svojej pridelenej oblasti (Paľba) prináša nové námety a možnosti ich spracovania, spolupracuje s externým prostredím V spolupráci s dramaturgom a režisérom sa podieľa na príprave scenárov relácií, bodových scenárov svojich moderátorských vstupov. Z faktúry č 11/2014 zo dňa 06.10.2014 (č.l. 1831 spisu) súd zistil, že reláciu Reportéri odvysielanú dňa 02.10.2014 dodala RTVS spoločnosť PF Partners s.r.o., so sídlom Adámiho 15, 841 05 Bratislava, IČO: 46 146 571, v ktorej jedným zo spoločníkov a konateľov je žalovaný. Podľa Štatútu programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS (č.l. 1833-1846 spisu) vysielanie investigatívnych a občiansko-publicistických programov je vecou verejného záujmu a teda služby verejnosti, ktorú RTVS poskytuje, RTVS je pri príprave a vysielaní spravodajských a publicistických programov nezávislá, vylučuje sa zásah politických, spoločenských a iných lobistických skupín do ich prípravy a vysielania, okrem organizačných štruktúr RTVS nemá nikto vplyv ani právo rozhodnúť o zaradení alebo nezaradení spravodajského a publicistického programu do vysielania (bod 2.1 písm. k/, l/).

13. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

13.1. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

13.2. Podľa § 13 ods. 1 O.z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

13.3. Podľa § 13 ods. 2 O.z. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

14. Žalobca sa v posudzovanej veci domáhal ochrany svojej osobnosti s poukazom na nepravdivé, nepresné a skresľujúce tvrdenia a výroky uverejnené v reportážach G. T. dňa 07.01.1999 a N. sneh v roku 2005 odvysielaných v relácii Paľba na programovej službe Markíza a v reportáži H. budze mojo dňa 02.10.2014 odvysielanej v relácii Reportéri na programovej službe Jednotka. Vysielateľom programovej služby Markíza je spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o. a vysielateľom programovej služby Jednotka je RTVS. Žalovaný ako autor uvedených reportáží nie je vysielateľom žiadnej programovej služby. Žalovaný neodvysielal a nebol ani oprávnený rozhodnúť o odvysielaní žiadnej z vyššie uvedených reportáží. V čase odvysielania reportáží G. T. a N. sneh v relácii Paľba na programovej službe Markíza bol žalovaný zamestnancom Slovenskej televíznej spoločnosti s.r.o., (ktorej právnym nástupcom sa 01.01.2007 stala spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o.) na pracovnej pozícii redaktor publicistiky. Žalovaný teda ako zamestnanec pripravil predmetné reportáže pre svojho zamestnávateľa ako vysielateľa programovej služby, v rámci ktorej vysielateľ odvysielal uvedené reportáže. Z tohto vymedzenia je zrejmé, že jedine vysielateľ programovej služby rozhoduje o odvysielaní konkrétnej reportáže v rámci ponúkanej programovej služby a nesie za to zodpovednosť. To isté možno pritom povedať aj o reportáži H. budze mojo, ktorú žalovaný autorsky pripravil a dodal RTVS ako vysielateľovi programovej služby na základe externého zmluvného vzťahu prostredníctvom spoločnosti PF Partners (v ktorej je žalovaný jedným zo spoločníkov a konateľov). V tejto súvislosti súd poukazuje na § 4 ods. 1 zákona č. 532/2010 o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého Rozhlas a televízia Slovenska vykonáva svoju činnosť vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť a nemôže svoje práva a povinnosti vysielateľa rozhlasovej a televíznej programovej služby previesť zmluvou ani iným právnym úkonom na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Rovnako tak v zmysle Štatútu programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS (bod 2.1 písm. k/, l/) vysielanie investigatívnych a občiansko-publicistických programov (akým bola nepochybne aj relácia Reportéri, v rámci ktorej bola odvysielaná reportáž H. budze mojo) je vecou verejného záujmu a teda služby verejnosti, ktorú RTVS poskytuje, RTVS je pri príprave a vysielaní spravodajských a publicistických programov nezávislá, vylučuje sa zásah politických, spoločenských a iných lobistických skupín do ich prípravy a vysielania, okrem organizačných štruktúr RTVS nemá nikto vplyv ani právo rozhodnúť o zaradení alebo nezaradení spravodajského a publicistického programu do vysielania. Je teda zrejmé, že ani v prípade reportáže H. budze mojo nebol žalovaný tým subjektom, ktorý by rozhodoval o zaradení uvedenej reportáže do vysielania a už vôbec nie tým subjektom, ktorý by reportáž odvysielal. RTVS v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 532/2010 ani nemohla svoje práva a povinnosti vysielateľa previesť zmluvou (ani iným právnym úkonom) na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovanému v spore chýbala pasívna vecná legitimácia, keďže nebol tým subjektom, ktorý odvysielal sporné reportáže a ktorý by tak zodpovedal za zásah do osobnosti žalobcu v dôsledku odvysielania uvedených reportáží (ktorými malo dôjsť k zásahu do osobnosti žalobcu). Z uvedeného dôvodu neostávalo súdu iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

15. Vzhľadom na uvedený dôvod zamietnutia žaloby súd ako nadbytočné nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, a to prehratím CD so spornými reportážami (keďže v konaní nebol sporný obsah jednotlivých reportáží), ďalej výsluchom svedkov p. G., p. W. a p. G. k rozsahu nemajetkovej ujmy žalobcu (keďže táto otázka nebola vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného pre rozhodnutie súdu podstatná), a ani výsluchom svedkov p. G., p. N., a zamestnankyne RTVS (ktorú žalobca nevedel presne označiť), keďže postavenie žalovaného ako externého spolupracovníka RTVS mal súd dostatočne za preukázané listinnými dôkazmi predloženými žalovaným. Navyše skutočnosť, že vysielateľom programovej služby Markíza (v rámci ktorej boli v relácii Paľba odvysielané reportáže G. T. a N. sneh) je spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o. a vysielateľom programovej služby Jednotka (v rámci ktorej bola v relácii Reportéri odvysielaná reportáž H. budze mojo) je RTVS, je všeobecne známa skutočnosť, bez potreby jej osobitného dokazovania. Súd tiež poukazuje na to,

že žalobca počas celého konania na namietaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného nereagoval a nenavrhoval vykonať k tejto skutočnosti žiadne dôkazy (v podaní doručenom súdu dňa 01.01.2018 žalobca k tejto otázke len uviedol, že má za to, že jediná zodpovedná osoba za nedostatočné naštudovanie predložených dokladov, ktoré mali za následok nesprávne formulované výroky, uvedené nepravdy a aj premyslený scenár reportáží, je žalovaný, tiež uviedol, že argumenty o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného sú pokusom o zbavenie sa zodpovednosti, keď v demokratickom a právnom štáte nie je možné, aby ak zamestnanec Markízy, RTVS si vyberie do vysielania tému, je sám scenáristom režisérom, zodpovedným za prípravu a naštudovanie materiálov v zmysle novinárskej etiky, aby niekto iný niesol za jeho prácu zodpovednosť). Žalobcovi nič nebránilo, aby uvedené dôkazy navrhol vykonať už oveľa skôr, preto ich vykonanie by okrem nadbytočnosti bolo navyše aj v rozpore s § 153 C.s.p..

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania (o odvolaní žalobcu proti uzneseniu o odmietnutí žaloby), v tejto časti mal žalobca úspech (odvolací súd na základe odvolania žalobcu zrušil napadnuté uznesenie), nakoľko však žalobcovi žiadne trovy v tejto časti nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.