Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/166/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. XXX/XX, R., v zast.: JUDr. Milota Klemaničová, advokátka so sídlom: Dr. Bokesa 17, Pezinok, proti otcovi povinnému platiť výživné: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. XXX/XX, R., v zast.: PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária , so sídlom: Hlavná 31, Trnava, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky a otca povinného platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 39C/46/2016-182 zo dňa 03.05.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej uložil otcovi povinnému platiť výživné zaplatiť navrhovateľke zročné výživné z m e ň u j e tak, že otec povinný platiť výživné je povinný splatiť navrhovateľke zročné výživné za obdobie od 12.02.2016 do 03.05.2017 vo výške 926,10 eur v mesačných splátkach vo výške 100 eur mesačne do úplného splatenia stanoveného zročného výživného.

Vo zvyšku napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca H. E., nar. X. X. XXXX, na navrhovateľku A. E., F.. X. X. XXXX, zo sumy 116,18 € mesačne na sumu 183,- € mesačne, počnúc dňom 12. 2. 2016, ktorú sumu je otec povinný platiť navrhovateľke vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. V prevyšujúcej časti sa návrh na zvýšenie výživného zamietol. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 12. februára 2016 domáhala proti otcovi zvýšenia vyživovacej povinnosti zo sumy 116,17 € mesačne na sumu 350,- € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 3. októbra 2007, sp. zn. 42C/55/2007 kedy bol jej otec po rozvode manželstva zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne vo výške 3500,- Sk/116,17 €, nebola výška výživného upravovaná. Poukázala na to, že jej mesačné životné náklady predstavujú najmenej 508,- €, nakoľko od školského roka 2015/2016 začala navštevovať vysokú školu. Uviedla, že má za to, že výživné, ku ktorému bol otec zaviazaný ešte v čase, kedy navštevovala základnú školu nezodpovedá jej súčasným nevyhnutným nákladom a považuje ho za neprimerané. Poukázala tiež na to že mesačný príjem jej otca je približne 700 euro a má vedomosť o tom, že otec má 2 zamestnania a je schopný prispievať na výživu vyššou sumou.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne O. J., ako aj a prečítaním alebo oboznámením obsahu listinných dôkazov, resp. podaní účastníkov konania, a to: č.l. 1-3 - návrh, č.l. 4-5 - rozsudok OS Bratislava III sp. zn. 42C 55/2007 zo dňa 3. 10. 2007, č.l. 6 - rodný list, č.l. 10 - potvrdenie o návšteve školy, č.l. 19-20 - zaslanie listinných dôkazov, č.l. 21 - výpis z účtu, č.l. 22 - kópie daňových dokladov, č.l. 23-24 - rozhodnutia, č.l. 25-28 - kópie daňových dokladov, č.l. 29 - kópia výmenného listu - poukazu, č.l. 30-32 - kópie daňových dokladov, č.l. 33 - list poisťovne, č.l. 39-44 - vyjadrenie k návrhu, č.l. 46-47 - vyjadrenie k návrhu, č.l. 49-52 - zaujatie stanoviska, č.l. 53-54 - kópia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, č.l. 62-64 - doplnenie podania, č.l. 65 - potvrdenie o návšteve školy, č.l. 66-68 - kópia návrhu na rozvod manželstva, č.l. 69 - kópia potvrdenia o príjme, č.l. 70 - odôvodnené mesačné potreby na maloletú, č.l. 71 - detail obratu, č.l. 72-77 - kópie daňových dokladov, č.l. 80-87 - zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 20. 5. 2016, č.l. 88-90 - spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, č.l. 91- 94 - zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička z 21. 6. 2016, č.l. 95-96 - zmluva o splátkovom úvere zo dňa 26. 11. 2015, č.l. 97 - príloha zmluvy, č.l. 98-99

- informácie o úvere, č.l. 100 - záznam o poistení, č.l. 101-102 - splátkový kalendár, č.l. 103-105 - informácie o úvere, č.l. 106-110 - zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička z 28. 9. 2016, č.l. 111-114 - zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička zo 16. 8. 2016, č.l. 115-123 - zmluva o spotrebiteľskom úvere z 18. 7. 2016, č.l. 124-125 - udelenie súhlasu, č.l. 126 - informácie o úvere, č.l. 127-130 - pracovná zmluva, č.l. 131 - mzdový list, č.l. 132 - čestné prehlásenie, č.l. 133 - výmenný list - poukaz, č.l. 141 - odpoveď na lustráciu v sociálnej poisťovni, č.l. 146-149 - doplnenie podania, č.l. 150-150a - prílohy podania, č.l. 151 - tarifné zóny bratislavskej integrovanej dopravy, č.l. 152

- cenník bratislavskej integrovanej dopravy, č.l. 153-153a - vyjadrenie k priebehu konania s prílohami, č.l. 158 - lekárska správa, č.l. 159 - doplnenie podania, č.l. 160 - potvrdenie o návšteve školy, č.l. 161 - lekárska správa, č.l. 162 - potvrdenie o príjme, č.l. 166 - lekárska správa zo dňa 27. 4. 2017, č.l. 167 - poučenie pacienta, č.l. 168-170 - nájomná zmluva, č.l. 171-173 - dohoda o priznaní dlhu a jeho splácaní, č.l. 174-175 - dohoda o priznaní dlhu a jeho splácaní, č.l. 166-167 - kópie lístkov na MHD; oboznámil sa aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 42C 55/2007.

4 Z takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázaný nasledovný skutkový stav:

5. Navrhovateľka A. E. pri svojom výsluchu dňa 12. apríla 2016 vypovedala, že je slobodná, bezdetná, vzdelanie má stredoškolské a t. č. študuje na vysokej škole. Uviedla, že žije v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej babky. V dome žije spoločne s babkou, mamou a maminým manželom. Vo výdavkoch, ktoré sa platia za tento rodinný dom sa veľmi nevyzná. Do školy cestuje autom a električkou. V škole chodí 2x týždenne na obedy, za obed sa platí 2,30 € až 2,50 €. Raz sa semester si kupuje skriptá v sume 7,- € a knihu na angličtinu v sume 11,- €. Mala problémy so zdravotným stavom, kvôli akné musela vyhľadať kožnú lekárku, ktorá jej predpísala lieky, za ktoré sa doplácalo mesačne okolo 1,- €, taktiež jej predpísala špeciálne kozmetické prípravky ,mydlo a krém, ktoré poisťovňa neprepláca, za tieto mesačne vynakladá sumu 20,- €. Okrem toho jej boli predpísané i okuliare na čítanie, za tieto sa platilo 150,- €. Snaží sa aj privyrábať si, doučuje deti, je to asi 2 x do týždňa, za hodinu doučovania berie 5,- €, mesačne si takto dokáže privyrobiť maximálne 40,- €. Do školy chodieva autom na W. H., odtiaľ chodieva električkou. Takto chodieva každý deň autom H. XXX, ktorého spotrebu presne uviesť nevie, avšak každý mesiac minie plnú nádrž. Dôvod prečo nevyužíva možnosť cestovať vlakovou dopravou zadarmo a cestuje autom je ten, že 2 x do týždňa jej škola končí neskoro, v jeden deň o 17:30 hod. ďalší deň o 18:00 hod., a pokiaľ by v tieto dni cestovala vlakom a následne autobusom, prišla by domov neskoro, t. j. o 22:00 hod., vzhľadom k tomu, že autobusy do R. nechodia tak často. Vyučovanie v škole sa jej bežne začína ráno o 8:00 hod. Navrhovateľka ďalej uviedla, že na strednú školu chodila tak isto do T., na gymnázium na E. ulici. Prvé tri roky strednej školy chodievala autobusom, potom chodievala ako teraz - autom v kombinácii s MHD. Navrhovateľka tiež uviedla, že vzťahy medzi ňou a otcom nie sú dobré. V minulosti sa stretávali sporadicky, asi dva krát za rok. Na stretnutie ju priniesol napríklad manžel jej mamy a keď sa s otcom stretla v meste, išli na malinovku. Potom, ako sa otec oženil, sa s ním stretla asi 4 krát. Pri vzájomných stretnutiach jej bolo oznámené, že otec s manželkou sa rozhodli, že jej zvýšia výživné o 10,- €, avšak toto podmieňovali tým, aby prešla na iný paušál u mobilného operátora. Poukázala na to, že keď počas strednej školy mali ísť na výlet do Anglicka, za ktorý sa platilo 1 000,- €, chcela, aby jej otec prispel na výlet, pričom on jej nijako neprispel. V súčasnosti ju kontaktovala manželka otca formou SMS, s tým, že otec je zadlžený, má zdravotné problémy a možno pôjde na invalidný dôchodok. Manželke otca vtedy uviedla, že o týchto problémoch otca vie a to bol i dôvod, prečo o zvýšenie výživného požiadala až neskôr. Otec od rozvodu manželstva jej rodičov na jej výchovu a výživu okrem výživného neprispel ničím. Za obdobie od rozvodu manželstva jej rodičov, jej

otec k Vianociam, či narodeninám a meninám dal raz šiltovku a šál futbalového klubu Slovan a teraz na 20. narodeniny jej otec s manželkou darovali sadu náušníc a retiazky zo striebra. Otec navrhovateľky H. E. pri svojom prvom výsluchu dňa 2. novembra 2016 vypovedal, že je druhýkrát ženatý a má jedno dieťa. Uviedol, že v roku 2007 sa so svojou vtedajšou manželkou dohodol na tom, že jej bude na navrhovateľku platiť výživné 3 500,- Sk, i keď pôvodne žiadala výživné 4 500,- Sk. V roku 2007 bola navrhovateľka žiačkou základnej školy, teda suma 3 500,- Sk bola postačujúca na jej výživu, dokonca prevyšovala jej vtedajšie potreby, preto matka navrhovateľky mohla z prostriedkov ním zasielaného výživného za obdobie 9 rokov ušetriť dosť peňazí na štúdium navrhovateľky na vysokej škole. Podľa neho sa od roku 2007 potreby navrhovateľky nijako nezmenili. Jeho príjmy sa od roku 2007 tak isto nezmenili, zarába zhruba rovnako, ako vtedy. Od roku 2007 sa však zvýšili jeho výdavky, pretože spláca 4 úvery, ktoré vtedy nesplácal. Okrem toho mu pribudla vyživovacia povinnosť na jeho manželku, ktorá je ťažko chorá a preto nemôže pracovať. Jeho manželka je nezamestnaná a nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Otec navrhovateľky uviedol, že jeho priemerné mesačné náklady pozostávajú z týchto súm: na úvery platí cca 866,97 €, na stravu 170,- €, na nájomné 100,- €, na elektrinu 30,- €, na plyn 20,- €, na životné poistenie 63,10 €, na cestovné platí podľa počtu zmien okolo 26-30,- €, na lieky 5,- €, na drogériu 10,- €, na oblečenie 10,- €. Otec navrhovateľky uviedol, že prvý úver si bral na plastové okná v januári alebo februári roku 2008. Ďalší úver si zobral na vyplatenie bývalej manželky z bytu, a to v októbri roku 2008. Ďalej si bral úver na prerábanie bytu a to v zime roku 2009. Posledný úver si bral kvôli hradeniu pohrebných trov za jeho zosnulú matku, to mohlo byť v septembri roku 2009. Poukázal však na to, že uvedené úvery si neskôr refinancoval. Prvý úver na plastové okná zhodnotil v danom čase spoločný majetok, pretože po rozvode mal byt v spoluvlastníctve s matkou navrhovateľky. Poukázal však na to, že byt je t. č. prepísaný na jeho švagra, ktorý mu na vyplatenie matky navrhovateľky poskytol pôžičku. Byt bol prevedený na jeho švagra na základe zmluvy, ktorú podpisovali spoločne s matkou navrhovateľky. Išlo o kúpnu zmluvu, uzatvorená bola v roku 2008. Výška kúpnej ceny bola 50 000,- €. Otec navrhovateľky ďalej uviedol, že tak dedičské konanie po jeho otcovi, ktorý zomrel v roku 2003, ako aj dedičské konanie po jeho matke, ktorá zomrela v roku 2009, bolo zastavené pre nemajetnosť, pretože rodičia v čase smrti žiadny majetok nemali. Otec navrhovateľky tiež uviedol, že jeho manželka je dobrovoľne nezamestnaná, zatiaľ nie je vedená v evidencií uchádzačov o zamestnanie a nemá ani oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti. Otec navrhovateľky vypovedal , že nevlastní žiadny hnuteľný, či nehnuteľný majetok a z predaja bytu, ktorého vlastníkom sa stal jeho švagor, nemal žiadny finančný prospech. Druhý pracovný pomer, ktorý mal v spoločnosti Studio Moderna, s. r. o. sa skončil zo zdravotných dôvodov. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31. 8. 2016, pričom z dôvodu svojho zdravotného stavu sa otec navrhovateľky rozhodol nepokračovať v práci u tohto zamestnávateľa. Otec navrhovateľky vysvetlil, že keďže jeho výdavky prevyšujú jeho príjmy, musí mu finančne pomáhať jeho rodina, konkrétne jeho svokra, ktorá mu poskytuje peniaze na výživné, na poistku auta a na stravu. K bytovým podmienkam, v ktorých žije otec navrhovateľky uviedol, že žijem so svojou manželkou, jej dvoma deťmi a so svokrou v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho svokry. On s manželkou majú k dispozícií izbu o rozmeroch 3x3 metre. Svedkyňa O. J. dňa 2. novembra 2016 vypovedala, že je druhýkrát vydatá, má jedno dieťa, povolaním je nákladný pokladník a jej súčasný mesačný príjem je 500,- €. Býva vo R., v rodinnom dome, ktorý je v spoluvlastníctve 3 osôb, 1 podiel vlastní jej matka, 1 podiel vlastní ona a 1 podiel vlastní jej brat. S bývaním má svedkyňa tieto mesačné výdavky: plyn 135,- €, elektrina 81,- €, voda 25,- €, strava vychádza 400,- €. Raz ročne sa platí 129,- € za Skylink. Výdavky na Skylink a stravu hradia spoločne svedkyňa s manželom a jej dcérou. Na úhrade výdavkov na plyn, elektrinu a vodu, sa okrem nich podieľa ešte aj jej matka, s ktorou bývajú. Svedkyňa uviedla, že vlastní dve vozidlá, jedno vozidlo, ktoré získala v dedičskom konaní a jazdí na ňom navrhovateľka, druhé vozidlo vlastní svedkyňa spoločne s manželom. Navrhovateľka svedkyni neprispieva na chod domácnosti žiadnou mesačnou sumou. Do obdobia, kedy sa otec navrhovateľky oženil, platil svedkyni výživné vždy riadne a včas. Od obdobia ako sa oženil, je pravidlom, že s výživným mešká aj 5-7 dní. Hoci súd výživné stanovil na cca 116,- €, otec navrhovateľky to zaokrúhlil a posiela svedkyni mesačne 120,- €. Nad rámec stanoveného výživného otec navrhovateľke nijako neprispieval. Raz jej dal slovanistickú šiltovku a šál. Do 18 rokov veku navrhovateľky sa s ňou otec stretával raz, prípadne dva krát za rok. Telefonoval jej na Vianoce, narodeniny, meniny, na vysvedčenie, do roka tak cca 10 krát, čo odôvodňoval tým, že nemá čas. Svedkyňa uviedla, že jej dcéra sa snaží ušetriť, nepotrpí si na nejaké značkové veci a dcérine mesačné náklady vrátane energií sú do sumy 600,- €. 120,- € dcére pošle otec a zvyšok jej doplatia svedkyňa s manželom, ktorý má príjem vo výške 630,- €. Dcéra svedkyne sa dopravuje do školy tak, že chodí autom na W. H. a odtiaľ chodí električkou do P. R.. Dcéra si privyrobí cca 30,- € mesačne, doučuje žiakov základnej školy. Počas letných prázdnin si dcéra neprivyrába doučovaním, tak isto nedoučuje ani počas skúškového obdobia na vysokej škole.

Počas letných prázdnin si dcéra neprivyrába, pretože pomáha svedkyni v domácnosti. K bytu, ktorý mala svedkyňa v spoluvlastníctve s otcom navrhovateľky, svedkyňa uviedla, že predmetný byt patril kedysi rodičom otca navrhovateľky. Keď sa mal odkupovať do osobného vlastníctva, rodičia otca navrhovateľky nemali peniaze, preto ten byt odkúpili svedkyňa s otcom navrhovateľky, ako manželia. Byt bol napísaný na nich, avšak v tomto byte nikdy nebývali, bývali tam rodičia otca navrhovateľky. Po rozvode cca 2 roky, prebehlo vysporiadanie tohto bytu, nakoľko otec navrhovateľky na svedkyňu tlačil s tým, že ju z bytu vyplatí. Vyplatenie prebehlo tak, že sa svedkyňa dostavila na matriku do U., kde sa podpisovala zmluva. Bola tam prítomná svedkyňa, otec navrhovateľky, sestra otca navrhovateľky s mužom, t. j. bývalým švagrom svedkyne. Sumu 25 000,- € v hotovosti svedkyni vyplatil jej bývalý švagor. Svedkyňa uviedla, že z predaja tohto bytu mal prospech aj otec navrhovateľky, mal rovnakú sumu ako ona. Otec navrhovateľky H. E. pri svojom výsluchu dňa 3. mája 2017 vypovedal, že jeho pomery sa výrazne zmenili a výrazne sa zhoršili jeho majetkové pomery. V súčasnosti musí platiť nájom vo výške 158,- € mesačne. Keďže sa presťahoval do D. T., na cestu do zamestnania má vyššie výdavky na cestovné, jednosmerný lístok autobusom ho stojí 1,05 €, pričom v nedeľu, keď bude mať v práci dennú službu, a nedostane sa načas do práce autobusom, keďže prvý autobus chodí až o 6:20, bude musieť cestovávať taxíkom, čo stojí 8,50 €. Ďalej mesačne platí 20,99 € na mobil, 63,10 € na životnú poistku, 250,- € na stravu, 10,- € na kozmetiku, 15,- € na oblečenie, 15,- € na svoje športové vyžitie. Ďalej sa mu zhoršil aj zdravotný stav, v máji ide opäť diabetológovi, v tejto súvislosti musí držať diétu a pokiaľ mu lekár predpíše lieky, aj s tým bude mať výdavky. Stále sa lieči na vysoký krvný tlak, aj tu má výdavky na lieky. Otec navrhovateľky poukázal na to, že po podaní tohto návrhu sa výrazne zmenil aj jeho rodinný život, nakoľko jeho manželka sa s ním rozviedla práve kvôli tomuto podanému návrhu na zvýšenie výživného. Podľa otca navrhovateľky je zaujímavé, že dovtedy, pokiaľ bol sám a nenašiel si manželku, bolo všetko v poriadku a nebol podaný návrh na zvýšenie výživného. Až potom, ako si našiel priateľku, dcéra tento návrh podala. Otec navrhovateľky uviedol, že má zato, že jeho dcéra je pod tlakom svojej matky a riadi sa radami svojej právnej zástupkyne a teda bola nahovorená na to, aby podala návrh na zvýšenie výživného. On keď sa s dcérou stretával, táto mu hovorila, že matka ju núti k podaniu návrhu na zvýšenie výživného. Z listinných dôkazov súd zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľke stanovená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 3. októbra 2007, sp. zn. 42C/55/2007 na sumu 116,17 € mesačne, pričom zo súdneho spisu vyplýva, že súd pri schválení výšky vyživovacej povinnosti dohodnutej medzi rodičmi navrhovateľky vychádzal z toho, že navrhovateľka je žiačkou 6. ročníka základnej školy, pravidelné mesačné náklady na jej výživu sú vo výške od 199,16 € až do 290,78 €. Otec navrhovateľky mal v tom čase čistý príjem vo výške od 531,10 € až do 564,30 € mesačne a nemal inú vyživovaciu povinnosť, matka navrhovateľky mala v tom čase priemerný čistý zárobok vo výške 463,08 € a nemala inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti je matka navrhovateľky zamestnaná a jej súčasný mesačný príjem je 500,- €. Otec navrhovateľky je v súčasnosti zamestnaný v Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. a jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje od 772,53 € (jún 2016) do 996,80 € (máj 2016). Zo súdneho registra súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 6Pc/10/2016 zo dňa 12.1.2017 bolo manželstvo otca navrhovateľky s I. E. rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2017. Navrhovateľka je v súčasnosti študentkou 2. ročníka denného štúdia na P. K. R. T., fakulte matematiky, fyziky a informatiky. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, manželom matky a starou matkou. Dom je v spoluvlastníctve starej matky, matky a strýka navrhovateľky. S bývaním v dome sú spojené tieto mesačné výdavky: plyn 130,- €, elektrina 87,71,- €, voda 22,46 €, koncesionársky poplatok RTVS 4,64 €, internet 15,- €. Raz ročne sa platí 129,- € za Skylink. Raz ročne sa platí miestny poplatok za komunálne odpady vo výške 102,20 €. Starej matke navrhovateľky bola na rok 2015 vyrubená daň z nehnuteľnosti vo výške 41,89 €. Z predložených listinných dôkazov v spojení s vyjadreniami navrhovateľky ďalej vyplynuli nasledovné výdavky navrhovateľky: 360,- €, ktoré predstavujú ročné náklady na oblečenie a obuv (30,- € mesačne x 12 mesiacov), 180,- €, ktoré predstavujú ročné vreckové pokrývajúce aj záľuby navrhovateľky (15,- € mesačné vreckové x 12 mesiacov), 132,- €, ktoré predstavujú ročné náklady na mobilný telefón (11,- € mesačne x 12 mesiacov), 420,- €, ktoré predstavujú ročné náklady na nákup bežných hygienických potrieb a nákup špeciálnej kozmetiky zo zdravotných dôvodov (35,- € mesačne x 12 mesiacov), 336,- €, ktoré predstavujú ročné náklady na poistné na životné poistenie (28,- € mesačne x 12 mesiacov), 600,- €, ktoré predstavujú ročné náklady na pohonné hmoty do auta (60,- € mesačne x 10 mesiacov). Navrhovateľka si kupuje i zľavnený 90 dňový lístok na dve zóny MHD v Bratislave vo výške 36,15 €. Náklady na stravu doma a v škole navrhovateľka vyčíslila v sume 250,-€ mesačne. Ročné náklady na štúdium predstavujú 335,- €, sú to náklady na nákup školských pomôcok (10,- € ASIC + 25,- € učebnice +100,- € školské pomôcky+200,- € náklady na údržbu počítača, nákup náplne do tlačiarne a nákup kancelárskeho papiera). Jeden balík kancelárskeho papiera navrhovateľku stojí 3,50 €, raz

štvrťročne si navrhovateľka kupuje toner do tlačiarne za 18,- €. Navrhovateľka máva i nepredpokladané jednorazové náklady, napríklad na nákup okuliarov vo výške 150,- €, na nákup kalkulačky vo výške 63,61 €, či na nákup hardvéru do počítača vo výške 94,21 €.

6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného na plnoletú navrhovateľku vychádzal z citovaných zákonných ustanovení, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný, nakoľko bolo preukázané, že oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca povinného platiť výživné, ako aj k zmene potrieb navrhovateľky oprávnenej poberať výživné, čo boli rozhodujúce dôvody pre zvýšenie vyživovacej povinnosti. Od ostatnej úpravy výšky vyživovacej povinnosti (13. októbra 2015) stúpol príjem otca (825,38 €- čistý priemerný mesačný príjem) a stúpli i nevyhnutné náklady navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ročné výdavky navrhovateľky na zabezpečenie jej výživy a štúdia sú v súčasnosti vo výške minimálne 4785,23 €. Tvorené sú nasledovnými sumami: 2190,- €, ktoré navrhovateľka za rok vynaloží na svoje stravovanie (365 dní x stravná jednotka 6,- €), 837,23 €, ktoré predstavujú štvrtinu zo sumy 3.348,92 € vynakladanej ročne na náklady za užívanie domu v ktorom navrhovateľka žije, 224,- €, ktoré by navrhovateľka minula na cestovanie do školy, ak by sa správala ekonomicky a využívala hromadnú dopravu (22,40 € mesačne x 10 mesiacov akademického roka), 360,- €, ktoré predstavujú ročné náklady na oblečenie a obuv (30,- € mesačne x 12 mesiacov), 180,- €, ktoré predstavujú ročné vreckové pokrývajúce aj záľuby navrhovateľky (15,- € mesačné vreckové x 12 mesiacov), 132,- €, ktoré predstavujú náklady na mobilný telefón (11,- € mesačne x 12 mesiacov), 242,- €, ktoré predstavujú náklady na nákup školských pomôcok (10,- € ASIC + 25,- € učebnice +100,- € školské pomôcky+72,- € toner, 35,- € kancelársky papier), 420,- €, ktoré predstavujú náklady na nákup bežných hygienických potrieb a nákup špeciálnej kozmetiky zo zdravotných dôvodov (35,- € mesačne x 12 mesiacov), 200,- €, ktoré predstavujú jednorazové ročné náklady navrhovateľky na nákup predmetov dlhodobej spotreby (okuliare, počítačové komponenty, kalkulačka). Súd nepochybuje o tom, že náklady na nákup pohonných hmôt do auta, ktorým navrhovateľka cestuje do školy v T. môžu byť aj vo výške 60,- € mesačne, avšak pripomína navrhovateľke, že sa nespráva ekonomicky, keď cestuje do T. autom a ešte si kupuje aj zľavnený mesačný lístok na dopravu v zónach 100 a 101 v bratislavskej MHD. Vzhľadom na to, že navrhovateľka žije vo R., môže využívať integrovanú dopravu v rámci bratislavského samosprávneho kraja a kupovať si počas akademického roka zľavnený mesačný lístok na dopravu v zónach 100, 101 v Bratislave a dvoch regionálnych zónach (610, 525) pre samosprávny kraj, ktorý stojí 22,40 €. Cestovanie autom tak predstavuje určitý nadštandard, ktorý nie je pre navrhovateľku nevyhnutný, preto aj navrhovateľkou tvrdené a preukázané náklady na nákup pohonných hmôt súd do sumy jej výdavkov nezarátal. Rovnako aj navrhovateľkou tvrdené a preukázané náklady na poistné súd do sumy jej výdavkov nezarátal, pretože životné poistenie, ktoré navrhovateľka uzatvorila takisto predstavuje nadštandardný výdavok, nijako nesúvisiaci s jej výživou, či štúdiom. Do ročných nákladov spojených s bývaním navrhovateľky súd tiež nezarátal daň z nehnuteľností (pozemkov a stavieb) vo výške 41,89 €, pretože dospel k záveru, že táto daň má zaťažovať výlučne spoluvlastníkov týchto nehnuteľností, a to podľa výšky ich podielov a navrhovateľka, ktorá nemá žiadny vlastnícky vzťah k stavbe rodinného domu, v ktorom v súčasnosti býva, ani k pozemkom na ktorých stojí tento dom, nie je zo zákona (na rozdiel od spoluvlastníkov) povinná túto daň platiť. Navrhovateľkou tvrdené náklady spojené s doučovaním matematiky, súd do sumy jej výdavkov nezarátal preto, lebo navrhovateľka v súdnom konaní neuniesla dôkazné bremeno tým, že nepreukázala existenciu a výšku týchto nákladov. Súd mal ďalej za preukázané, že plnoletá navrhovateľka je schopná pokryť si časť svojich ročných nákladov sama, a to vlastnou prácou -doučovaním matematiky počas obdobia školského roka, pričom vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľky, že za jeden mesiac si dokáže zarobiť sumu vo výške 40,- €, dospel súd k záveru, že navrhovateľka takto spolu za rok dokáže zarobiť 400,- €. Súd následne dospel k záveru, že pravidelné mesačné výdavky navrhovateľky, ktoré si nie je schopný hradiť sama, sú zaokrúhlene vo výške 366,- € mesačne (4.785,23-400)/12) a pokiaľ má navrhovateľka dvoch žijúcich rodičov, od každého z nich môže mesačne požadovať výživné vo výške 183,- €. Suma výživného vo výške 183,- € mesačne zároveň zodpovedá osobným majetkovým a zárobkovým pomerom otca, a pokiaľ aj tento uviedol, že jeho mesačné výdavky prevyšujú jeho mesačné príjmy, súd dospel k záveru, že náklady otca na platenie poistného na životné poistenie, a náklady na splácanie úverov a uznaných dlhov nemožno považovať za náklady nevyhnutné, pričom súd pripomína, že tieto náklady nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodiča voči dieťaťu. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie iných potrieb. Ak sa povinný rodič odvoláva na svoju životnú úroveň vzhľadom na výdavky, ktoré mu vznikajú, potom je potrebné sa zaoberať ich nevyhnutnosťou.

Tie, ktoré nie sú nevyhnutné, nie je možné pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti zohľadniť. Súd preto neprihliadal na mesačné náklady otca na splátky úverov, pôžičiek, či uznaných dlhov a dospel k záveru, že z príjmu 825,38 € mesačne je otec preukázateľne schopný platiť približnú polovicu mesačných nákladov navrhovateľky.

7 Za toho stavu veci súd čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky a s účinnosťou odo dňa podania návrhu zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľku zo sumy 116,18 € mesačne na sumu 183,- € mesačne, pričom v prevyšujúcej časti návrh, ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom k tomu, že otec navrhovateľky si v priebehu konania voči nej plnil vyživovaciu povinnosť v sume 120,- € mesačne, vzniklo mu za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku (14 mesiacov a 21 dní) aj zameškané zročné výživné vo výške 926,10 € (14x63 + 63/30x21), ktoré súd otcovi uložil zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

8. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, vo výroku kde súd určil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné sumou 926,10 Eur do 3 dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, podal odvolanie otec povinný platiť výživné. Povinný žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a umožnil povinnému zaplatiť zročné výživné v splátkach. Povinný opätovne poukazuje na svoju nepriaznivú životnú úroveň, na to, že po úhrade záväzkov mu nezostanú finančné prostriedky na základné životné potreby ani vo výške životného minima. Povinný taktiež uvádza, že nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, v súčasnosti býva v podnájme a v priebehu konania došlo k rozvodu jeho manželstva. Povinný ďalej poukazuje na to, že svoju vyživovaciu povinnosť si plní riadne, avšak nie je v jeho možnostiach poskytnúť navrhovateľke jednorazovú úhradu zročného výživného, nakoľko jeho dlhy výrazne prevyšujú jeho mesačný príjem.

9. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie taktiež navrhovateľka, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a aby určil výživné najmenej vo výške 300 eur. Svoje odvolanie navrhovateľka právne odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Navrhovateľka sa naďalej pridržiava svojich doterajších vyjadrení a taktiež zotrváva na svojom názore, že jej životné náklady sa mesačne pohybujú vo výške 588 eur a nesúhlasí s výškou výživného, k úhrade ktorého súd zaviazal jej otca nakoľko jej matka sa podieľa na jej výchove a výžive objektívne väčšou mierou. Navrhovateľka zároveň nesúhlasí s tým, aby sa jej matka podieľala na jej výžive rovnakou mierou ako jej otec. Navrhovateľka poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť jej otca k osobe navrhovateľky bola upravená v rámci rozvodového konania jej rodičov v čase keď mala 11 rokov, pričom jej životné náklady za uplynulých 10 rokov vzrástli o to viac, že v súčasnosti študuje na vysokej škole. Navrhovateľa taktiež napáda záver súdu o tom, že skutočnosť, že si navrhovateľka počas roka privyrába posúdil v jej neprospech. Podľa tvrdenia navrhovateľky je mesačný príjem jej otca v súčasnosti vo výške 825,38 eur, pričom v septembri 2016 sa dobrovoľne vzdal druhého zamestnania. V súvislosti s otázkou určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke tá poukazuje na ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine Navrhovateľka poukazuje na to, že súčasná majetková situácia jej otca je spôsobená najmä jeho nezodpovedným konaním, keď sa v minulosti účelovo zbavil majetku a v súčasnosti sa neprimerane zaťažil, pričom sa zbavil príjmu z druhého zamestnania.

10. K odvolaniu otca povinného platiť výživné sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá s ním nesúhlasí a uvádza, že nie je pravdou, že jej otec nemá majetok a rovnako spochybňuje, žeby životná úroveň jej otca bola veľmi nepriaznivá. Navrhovateľka má za to, že jej otec sa vlastným správaním dostal do situácie, v ktorej sa nachádza, zbavoval sa kontroly nad svojím majetkom, pričom jeho bonitu preukazuje skutočnosť, že mu banky poskytovali úvery. Navrhovateľka taktiež uvádza, že povinný si sporí v rámci doplnkového dôchodkového sporenia, v rámci ktorého má nasporenú sumu 5.000 eur. Navrhovateľka nesúhlasí so zmenou napadnutého rozsudku, tak, ako ju požaduje jej otec nakoľko podľa jej názoru naň nie sú splnené podmienky, pričom poukazuje na to, že po takejto zmene by povinný splácal zročné výživné viac ako 3 roky.

11. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril povinný, ktorý s týmto odvolaním nesúhlasí a napadnutý rozsudok v tejto časti považuje za vecne správny. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia uvádza, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach.

12. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril povinný, ktorý s týmto vyjadrením nesúhlasí, tvrdenia navrhovateľky považuje za nepravdivé, nepreukázané a účelové. Povinný poukazuje na to, že nasporená suma v DDS neznačí jeho bonitnosť, ale ide o zabezpečenie do staroby. Povinný taktiež poukazuje na svoju životnú úroveň a uvádza, že jeho životná úroveň je ďaleko nižšia než je úroveň navrhovateľky a jej matky. Vyjadrenia navrhovateľky považuje povinný za účelové a nepravdivé. Výživné v sume 150 eur je podľa povinného primerané potrebám k potrebám navrhovateľky a je maximálnou sumou, ktorú je otec schopný platiť.

13. K vyjadreniu povinného sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá v celom rozsahu zotrváva na svojich tvrdeniach. S tvrdeniami otca nesúhlasí a ich pravdivosť v celom rozsahu popiera.

14. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je opodstatnené, odvolanie otca povinného platiť výživné v ním napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodné.

16. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie mal odvolací súd za preukázané, že životné náklady navrhovateľky sa zmenili, pričom navrhovateľka sa nie je v súčasnosti schopná živiť samostatne ( § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine.), vzhľadom na čo súd otcovi povinnému plniť si vyživovaciu povinnosť zvýšil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke na sumu 183 eur mesačne.

17. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.), s čím sa odvolací súd plne stotožnil.

18. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým uložil otcovi povinnému platiť výživné zaplatiť navrhovateľke zmeškané zročné výživné za obdobie od 12.02.2016 do 03.05.2017 vo výške 296,10 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na životnú situáciu povinného a jeho majetkové schopnosti, by bolo uloženie takejto povinnosti povinnému neprimerané. Vzhľadom na čo je Krajský súd v Bratislave toho názoru, že povinnému je potrebné uložiť povinnosť splatiť navrhovateľke zročné výživné v mesačných splátkach po 100 eur až do splatenia súdom stanovenej výšky zročného výživného.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).