Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_41Cob-48-2018.pdf
PDF · 111.01 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/48/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu TMN, s.r.o., so sídlom Gorkého 29, 986 01 Fiľakovo, IČO: 47 171 073, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom ul. J.Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému 1/ X.. L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom M. X, XXX XX R. V. a žalovanému 2/ E.. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X, XXX XX R. V., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou M&M Legal, s.r.o., so sídlom Drieňova 27, 821 01 Bratislava, IČO: 47 683 325, o zaplatenie 1.728,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 3Cb/4/2017- 99 zo dňa 31.októbra 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 3Cb/4/2017-99 zo dňa 31. októbra 2017 potvrdzuje.
II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a rozhodol, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej uplatnenej výške 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca v žalobe žiadal zaviazať žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 1.728,-Eur s príslušenstvom na základe objednávky žalovaného 2/ a zmluvy o dielo uzatvorenej v súlade s § 536 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca vykonal asfaltérske práce na pozemku v katastrálnom území Z. S. R. patriace do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/, pričom predmetná zmluva o dielo bola uzatvorená ústne. Žalobca vyfakturoval cenu prác faktúrou č. 1500003 vystavenou dňa 4.5.2015, splatnou dňa 18.5.2015 na sumu 1.728,-Eur. Žalovaní napriek opakovaným urgenciám vyfakturovanú sumu neuhradili. Žalobca ďalej tvrdil, že z predložených listín - výpisu z LV č. XXXX a nákresu katastrálnej mapy je zrejmé, že novopoložený asfaltový koberec vo výmere XX m2 sa nachádza na pozemku, ktorého vlastníkmi sú žalovaní 1/ a 2/ a vykonanie asfaltérskych prác na pozemku patriacom žalovaným prispelo k zveľadeniu a zhodnoteniu tohto pozemku.
3. Žalovaní považovali žalobu za nedôvodnú a mali za to, že v podanej žalobe boli nesprávne označení žalovaní, a to vzhľadom na skutočnosť, že faktúra, ktorá je podľa žalobcu jediným dokladom, je vystavená na X.. L. Q. X. H. V., E.: XX XXX XXX, s miestom podnikania M. X, R. V., čo je úplne iný subjekt. Žalovaní tiež tvrdili, že nikdy neuzatvorili so žalobcom zmluvu o dielo, pričom žalovaní nikdy neprijali žiadny návrh zmluvy od žalobcu.. Poukázali na 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je zmluva uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť a akékoľvek vyhlásenie alebo konanie adresáta, ktoré vyjadruje súhlas s ponukou, je prijatím. Samotné mlčanie alebo nečinnosť sa nepovažuje za prijatie. Žalovaní žiadali žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchmi strán a svedkov a skúmal, či medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo tak, ako tvrdil žalobca. V prvom rade skúmal, či ide o záväzkový vzťah ( ak vôbec vznikol ) medzi podnikateľmi podľa § 261 Obchodného zákonníka, prípadne o záväzkový vzťah - zmluvu o dielo v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že v tomto prípade sa nejedná o Obchodný záväzkový vzťah tak, ako to má na mysli ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka, pretože nejde o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Žalobca je síce podnikateľom, ale žalovaných označil ako fyzické osoby, preto súd posudzoval predmetnú právnu vec v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že zmluvou o dielo vzniká záväzkovo právny vzťah, ktorého účelom je vyhotovenie diela za odplatu. Ide o dvojstranný právny úkon, v ktorom sa strana, ktorej bolo dielo zadané ( zhotoviteľ diela ) zaväzuje, že ho vykonaná na vlastné nebezpečenstvo a druhá strana ( objednávateľ diela ) sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú cenu. Pre platnosť zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu, pre platnosť zmluvy sa však vyžaduje, aby bol právny úkon urobí slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Tiež sa vyžaduje, aby prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám a je návrhom na uzavretie zmluvy, bol dostatočne určitý, a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podstatnou časťou zmluvy o dielo je aj určenie zmluvných strán - objednávateľ a zhotoviteľ, určenie diela a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu. Súd tiež uviedol, že výška ceny podstatnou nie je, lebo zmluva môže vzniknúť aj vtedy, pokiaľ strany prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia tejto ceny.
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v tomto prípade malo medzi stranami dôjsť k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo tak, ako to tvrdil žalobca, ktorá mala byť uzavretá medzi zamestnancom žalobcu N. N. a žalovaným 2/, cena diela nebola dohodnutá, keďže túto nebolo možné určiť vopred vzhľadom na to, že nebolo možné odhadnúť množstvo potrebného materiálu. Štatutárna zástupkyňa žalobcu U. S. uviedla, že písomná zmluva o dielo uzavretá nebola. Tvrdila však, že N. N. je jej W. a vie o tom, že medzi ním a žalovanými bola uzavretá ústna zmluva o dielo. Tiež uviedla, že predmetnú faktúru, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha vystavovala ona a to pre odberateľa X.. L. Q. - X. H. V., E.: XX XXX XXX, s miestom podnikania M. X, R. V., a to z dôvodu, že so žalovaným 2/ sa nevedela skontaktovať, nevedela jeho údaje a kontakt na žalovanú 1/ zistila zo živnostenského registra, pretože táto má na predmetnom mieste v Z. zriadenú prevádzku F.Z.. Cena za vykonané dielo bola prevedená na základe kalkulácie N. N., a to na základe obvyklej ceny, ktorú žalobca preukazoval inými predloženými faktúrami.
6. Na základe svedeckých výpovedí a listinných dôkazov súd mal za to, že žalobca nepreukázal uzavretie ústnej zmluvy o dielo medzi ním a žalovanými 1/ a 2/ tak, ako sú označení v podanej žalobe, pretože medzi nimi nedošlo k uzavretiu slobodného, vážneho, určitého a zrozumiteľného právneho úkonu, neboli presne určené zmluvné strany a tiež nebolo presne určené dielo a ani presný záväzok objednávateľa zaplatiť cenu. Taktiež nebol dostatočne určený prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy konkrétnym osobám tak, ako to má na mysli ustanovenie § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd uviedol, že žalobca vôbec nepreukázal uzavretie zmluvy o dielo so žalovanou 1/, a to ani v ústnej forme, pretože s ňou nikdy nejednal o asfaltovaní predmetnej plochy, a to ani ako s fyzickou osobou označenou v žalobe, ani ako s podnikateľkou označenou vo vystavenej faktúre. Súd mal teda za to, že žalobca nepreukázal ani uzavretie ústnej zmluvy o dielo so žalovaným 2/, pretože nebolo medzi nimi preukázané uzavretie slobodného, vážneho, určitého a zrozumiteľné právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Neboli presne určené zmluvné strany, nebolo presne určené dielo a ani presný záväzok objednávateľa zaplatiť cenu. Okresný súd zároveň z nákresu predloženého právnym zástupcom žalovaných zistil, že asfaltovacie práce boli vykonané na pozemku, ktorý ani nie je vlastníctvom žalovaných 1/ a 2/, aj keď títo ich využívajú ako prístupovú cestu k svojmu pozemku, ide však o verejnú komunikáciu. Súd konštatoval, že teda žalobe nemohol vyhovieť ani z prípadného titulu vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov žalobu zamietol, pričom poukázal aj na to, že strane žalovaných nie je daná ich pasívna vecná legitimácia, nie sú nositeľmi subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca vystavil faktúru na žalovanú 1/ ako živnostníčku a nie ako fyzickú osobu a žiadnu faktúru nevystavil pre žalovaného 2/ ako fyzickú osobu.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ a 2/, ako stranám úspešným priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal.
8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a trov odvolacieho konania. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to, že z nesprávneho právneho posúdenia založeného na nesprávnom vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel konajúci súd prvej inštancie k napadnutému rozhodnutiu. Formalistickým prístupom konajúceho súdu došlo de facto okrem iného aj k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca má tiež za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním, ktoré sa uskutočnilo na pojednávaní dňa 26.9. 2017 výsluchmi svedkov. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými vo výsluchu žalovaného 2/ a svedkov, opomenul sa v napadnutom rozsudku tvrdenými skutočnosťami zaoberať aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, čím zakladajú dôvodnosť nároku žalobcu nakoľko dávajú zreteľne odpovede aj na otázku, kto je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. Žalobca tiež poukázal na nesprávne právne posúdenie procesnej otázky pasívnej vecnej legitimácie zo strany súdu. Má za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ bol objednávateľom diela asfaltovej plochy o výmere XXmX. Uvedené jednoznačne vyplynulo zo samotného správania žalovaného 2/ na pojednávaní a z jeho výpovede, ktorej podstatná časť bola zachytená v zápisnici z pojednávania. Zo zápisnice vyplýva, že žalovaný 2/ síce formálne poprel skutočnosť, že došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o dielo, avšak z nasledujúceho výsluchu žalovaného 2/, ako aj z výsluchu svedkov vyplynulo, že žalovaný 2/ chcel uzatvoriť zmluvu o dielo, žalovaný 2/ vedel o tom, že uzatvára zmluvu o dielo a následne špecifikoval rozsah diela a nezaplatil za dielo. Odôvodnenie súdu o neurčitosti právneho úkonu v tomto prípade teda neobstojí.
9. Tiež žalobca poukázal na výsluch svedka N. N. a žalobca tvrdí, že sa nemožno stotožniť so záverom súdu o tom, že medzi stranami nebolo presne určené dielo, nakoľko aj svedok, ako aj žalovaný 2/ zhodne tvrdili, že došlo k dohode o mieste a rozsahu, kde majú byť vykonané práce ( táto okolnosť nebola sporná ).
10. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie odignoroval pri hodnotení výpoveď pána P., tú časť jeho výpovede, v ktorej uviedol, že ho kontaktoval žalovaný 2/ - pán Q. s tým, že žalovaný 2/
- pán Q. bude „asfaltovať“ a žalovaný 2/ mu následne poskytol kontakt na žalobcu.
11. Žalobca má za to, že možno dospieť k záveru, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo medzi stranami, žalovaný 2/ a žalovaná 1/ sú manželmi, charakter diela ako aj rozsah diela boli stranami dohodnuté, špecifikované a neboli v konaní sporné a žalovaní 1/ a 2/ ako manželia nezaplatili doposiaľ žalobcovi žiadnu sumu za vykonané dielo. Žalobca zároveň uviedol, že je potrebné sa vysporiadať s okolnosťou, že žalovaný 2/ a žalovaná 1/ sú manželmi a zodpovedajú za vzniknutý záväzok spoločne a nerozdielne s poukazom na § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. S touto okolnosťou sa taktiež súd prvej inštancie nevysporiadal a nijako ju neodôvodnil. Žalobca má za to, že existencia faktúry je v predmetnom konaní irelevantná ( slúži najmä na preukázanie jednotkovej ceny, resp. ako daňový doklad ), t.j. nepreukazuje vznik práva, keďže dôvodnosť nároku nie je daná vystavením faktúry, ale uzavretím zmluvy o dielo, následným vykonaním diela a nezaplatením obvyklej ceny. Z týchto dôvodov zároveň žalobca zdôraznil, že CSP vytvoril určitý priestor na zvýšenie flexibilnejšej aplikácie hmotného práva súdmi, čo je fakticky jedným zo zmyslov CSP, čo potvrdzuje aj systematické zaradenie „ Základných princípov“ pred samotnými ustanoveniami CSP.
12. Žalovaní 1/ a 2/ sa vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.1.2018, v ktorom žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdil, a aby zaviazal žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedli, že podľa ich názoru súd prvej inštancie dôkladne a bez akýchkoľvek prieťahov v konaní sa vysporiadal s otázkou pasívnej vecnej legitimácie v napadnutom rozsudku. Žalovaní súhlasili s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyslovil, že nie sú v spore pasívne legitimovaní. Žalovaní poukázali aj na ďalšie rozsudky, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 20.10.2011, sp.zn. 25Cb 21/2006 a rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 4.4.2016, sp.zn. 26Cb 146/2014. Žalovaní taktiež uviedli, že keďže žalobca do dnešného dňa žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu zmluvy, ani zmluvného vzťahu medzi ním a žalovanými, tak podľa ich právneho názoru by sa v danom spore predložená faktúra mala brať do úvahy ako relevantný dôkaz na základe ktorého si žalobca uplatňuje žalovanú sumu po splatnosti uvedenej vo faktúre. Žalovaní teda nič nemajú spoločné s vystavenou faktúrou a ani so
samotným žalobcom, a teda v tomto prípade sa jedná o zrejmý nedostatok vecnej legitimácie. Tiež poukázali na parcelu č. XXXX/XXXX., o ktorej žalobca tvrdil, že patrí žalovaným a boli na nej vykonané asfaltérske práce. Uviedli, že je pravda, že predmetná parcela patrí žalovaným, avšak je to parcela nachádzajúca sa pod garážou, čiže je zrejmé, že na danej parcele sa nemohli vykonať žiadne asfaltérske práce tak, ako to uvádza žalobca. Uvedená skutočnosť bola dostatočne preukázaná, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku.
13. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným okresného súdu dňa 8.2.2018, v ktorom uviedol, že naďalej má za to, že existencia faktúry je v predmetnom konaní irelevantná a nepreukazuje vznik práva, keďže dôvodnosť nároku nie je daná vystavením faktúry, ale uzatvorením zmluvy o dielo, následným vykonaním diela a nezaplatením obvyklej ceny. Nositeľom povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva je žalovaný 2/ spoločne so žalovanou 1/, ako jeho manželkou. K rozhodnutiam uvádzaným žalovanými dal žalobca do pozornosti, že žaloba bola podaná voči subjektu, ktorý je účastníkom zmluvného vzťahu a nie voči subjektu, ktorý účastníkom zmluvného vzťahu nie je. Tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že nebola preukázaná existencia zmluvy o dielo je mylné a zavádzajúce. Existencia zmluvy bola jednoznačne preukázaná výsluchmi žalovaného 2/ a svedkov, pričom žalovaní 1/ a 2/ tieto vykonané dôkazy ignorujú. Výška žalovanej sumy predstavuje obvyklú cenu za dielo a bola v konaní preukázaná predkladanými faktúrami, medzi ktorými sa nachádzala aj faktúra č. 1500003. Faktúra podľa názoru žalobcu nie je právnou skutočnosťou zakladajúcou povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu za dielo zhotoviteľovi. Z týchto dôvodov naďalej žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom v § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia 387 ods. 1, 2 CSP, pretože je vo výroku vecne správny.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
18. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP.
19. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
20. Žalobca v podanom odvolaní okrem iného namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu. Argumentoval, že formalistickým prístupom konajúceho súdu došlo de facto okrem iného aj k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom súčasťou práva na spravodlivý proces je také odôvodnenie rozsudku, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a poukázal na ustálenú judikatúru.
21. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
22. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
23. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. K tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákona, ktorú tento článok Ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva.
24. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutie, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto rozhodnutiu. Všeobecne súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania.
25. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ( napr. Rruiz proti Španielsko z 9.12.1994 , Komisie napr. Stanovisko vo veci E.R.T. proti Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91 ), Ústavného súdu Slovenskej republiky ( Nález z 12.5.2004, sp.zn. IÚS 226/2003 z 27.7.2011, sp.n. III.ÚS 198/2011 ) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
26. Civilný sporový poriadok určuje základné a obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
27. V posudzovanom prípade okresný súd jasne a výstižne opísal predmet sporu a uviedol na akých skutkových tvrdeniach žalobca uplatnený nárok založil. Zhrnul právne relevantné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje prejednávaný spor, stanovisko žalovaného k uplatnenému nároku, vyhodnotil tvrdenia strán, výsluchy svedkov, uviedol rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané, vymenoval vykonané dôkazy, ich obsah, a uviedol, čo konkrétne z nich zistil. Právne posúdil vec a v odôvodnení citoval právnu normu, podľa ktorej uplatnený nárok žalobcu posúdil. Súd prvej inštancie postupoval správne a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s platným zákonom.
28. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že ide o svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
29. K žalobcom uplatnenému nároku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah ako civilnoprávny, ktorý sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje s tým, že žalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo so žalovanými, aj keď je pravdou, že žalovaný 2/ vstupoval do jednaní so zamestnancom žalobcu, avšak pre platné uzatvorenie zmluvy o dielo je podstatné, aby boli tak, ako správne uviedol súd prvej inštancie dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy, a aby bola preukázaná slobodne, vážne a zrozumiteľne, čo preukázané v konaní nebolo. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca tvrdí, že so žalovaným 2/ uzatvoril ústne zmluvu o dielo, predmetom ktorého bolo vyasfaltovanie príjazdovej cesty k rodinnému domu žalovaných 1/ a 2/ musí toto tvrdenie preukázať. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje s tým, že pokiaľ nebola platne uzatvorená zmluva, vznikol by žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie v rozsahu plnenia, pokiaľ by dielo vykonal na pozemku patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných. V konaní však jednoznačne bolo preukázané, že dielo bolo žalobcom zhotovené na pozemku patriacemu tretej osobe, teda žalovaní 1/ a 2/ sa nemohli bezdôvodne obohatiť, a teda súd nemohol tento nárok žalobcovi priznať ani titulom bezdôvodného obohatenia.
30. Samotné výpovede svedkov, na ktoré sa žalobca odvoláva v písomnom odvolaní nepreukazujú uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo, len skutočnosť, že žalovaný 2/ jednal ohľadne vyasfaltovania cesty so svedkami. Bolo však povinnosťou žalobcu, ako podnikateľa, aby dielo nevykonal do doby, kým neuzavrie so žalovanými zmluvu, v rámci ktorej budú dohodnuté všetky podstatné náležitosti. Pokiaľ tak žalobca neurobil a dielo zhotovil, a to bez overenia si, či pozemok je vôbec vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, vystavil sa riziku, že mu za vykonané dielo nebude zaplatená cena.
31. Odvolací súd nad rámec uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa, že žalobca bol v prípade uzatvorenia čo i len ústnej zmluvy povinný v súlade s § 632 Občianskeho zákonníka vystaviť žalovanému 2/ potvrdenie, ktoré musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a časť jeho zhotovenia. V konaní bolo však preukázané, že žalobca si nesplnil ani túto povinnosť, ani dielo riadne neodovzdal, čo je podmienkou pre zaplatenie ceny diela v prípade zmluvného vzťahu.
32. Odvolací súd zároveň uvádza, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že vystavená faktúra na žalovanú 1/, označenú ako živnostníčku nemá vplyv na skutočnosť, že sú povinní žalovanú sumu zaplatiť žalovaní 1/ a 2/, ako fyzické osoby - občania, nakoľko podnikateľ je povinný vystaviť faktúru - daňový doklad subjektu pre ktorý zhotovil dielo, a ktorý je pasívne vecne legitimovaný na zaplatenie vyfakturovanej sumy.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.
34. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396, § 262 ods. 1 a § 255 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
35. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).