Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-138-2018.pdf
PDF · 104.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/138/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK, s.r.o., IČO: 44 703 015, so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou AK Herceg, s.r.o., IČO: 35 890 240, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti povinnej: G. N., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX H. C., o vymoženie 32 538,08 Eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Alena Szalayová so sídlom exekútorského úradu Mlynská 3, 934 01 Levice, pod sp. zn. EX 801/2004, o odvolaní povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 11Er/1075/2004-94 zo dňa 20. októbra 2017, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 11Er/1075/2004-94 zo dňa 20. októbra 2017 vo výroku I. p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie povinnej proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 11Er/1075/2004-94 zo dňa 20. októbra 2017 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 11Er/1075/2004-94 zo dňa 20. októbra 2017 prvou výrokovou vetou rozhodol, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamieta, a druhou výrokovou vetou rozhodol, že námietky povinnej proti trovám exekúcie zamieta. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že exekučnému súdu bolo doručené dňa 09. mája 2017 súdnym exekútorom podanie povinnej, ktoré bolo označené ako „Žaloba o ochranu práv spotrebiteľa, ŽALOBA Návrh na zastavenie exekúcie č. EX 801/2004, Námietky proti trovám exekúcie podľa zákona Exekučný poriadok § 57 písm.ods.1 písm. f), g), l)“ zo dňa 25. apríla 2017. Povinná žiadala zastaviť exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. f), g) a l) Exekučného poriadku a svoj návrh odôvodnila tým, že podáva námietku premlčania vymáhaného nároku oprávneného. Exekučný súd mal z exekučného spisu za preukázané, že k priznaniu práva došlo na základe Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Želmíry Boborovej so sídlom Nám. SNP č. 46, Zvolen č. N50/02, Nz52/02 dňa 06. februára 2002 (ďalej len „Notárska zápisnica“). Exekučné konanie sa začalo dňa 06. septembra 2004, keď bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodného oprávneného - spoločnosti ISTROBANKA, a.s. na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané, a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Pôvodný oprávnený navrhol výkon rozhodnutia do troch rokov od spísania predmetnej notárskej zápisnice, a preto exekučný súd považoval námietku premlčania za nedôvodnú. Povinná ďalej vo svojom podaní uviedla, že Notárska zápisnica neobsahovala presne a určite stanovenú dobu plnenia a z toho dôvodu je neplatná. Exekučný súd však zistil, že z bodu III. Notárskej zápisnice vyplýva, že presná špecifikácia doby plnenia, výšky splátok a dôb splatnosti jednotlivých splátok bola uvedená v Zmluve o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX zo dňa 03. februára 2002, a to v Splátkovom kalendári v čl. IX uvedenej zmluvy. Povinná zároveň poukázala na to, že predmetná
notárska zápisnica nebola spôsobilá na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť platné právne účinky. Zároveň uviedla, že exekučný súd nepreskúmal pred vydaním poverenia spotrebiteľskú zmluvu, ktorou zmluva o hypotekárnom úvere je, pričom ak by k takému preskúmaniu došlo, exekučný súd mal zistiť rozpor spotrebiteľskej zmluvy s „úniovým právom“ a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Povinná ďalej namietala, že boli porušené jej základné ľudské práva, a to napríklad právo na prejednanie sporu na nezávislom a nestrannom súde a právo na zákonného sudcu. Exekučný súd preskúmal exekučný titul - Notársku zápisnicu a zistil, že exekučný titul spĺňa náležitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Exekučný súd vo vykonávacom konaní nie je oprávnený vo väčšom rozsahu skúmať exekučný titul - Notársku zápisnicu a ani zmluvu o hypotekárnom úver. Takéto oprávnenie by mal exekučný súd v rámci základného konania, a tohto práva sa vzdala sama povinná v notárskej zápisnici, a to tým, že súhlasila, že oprávnený aj bez predchádzajúcej žaloby môže viesť exekučné konanie voči povinnej v prípade nesplnenia podmienok uvedených v predmetnej zmluve o hypotekárnom úvere, a to na celý majetok povinnej osoby, vrátane založených nehnuteľností, najviac do výške nesplateného zostatku hypotekárneho úveru s príslušenstvom. Vo vzťahu k námietkam povinnej proti trovám exekúcie exekučný súd uviedol, že upovedomenie o ďalších trovách exekúcie povinná prevzala dňa 26. augusta 2013, čo mal exekučný súd za preukázané z doručenky, ktorú doložil súdny exekútor do súdneho spisu. Povinná však podala námietky proti upovedomeniu o ďalších trovách exekúcie po lehote v zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu exekučný súd rozhodol o podaných námietkach tak, ako je uvedené v II. výroku odvolaním napadnutého uznesenia.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná a žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a zastavil nezákonne vedenú exekúciu, nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie a zaviazal oprávneného na úhradu trov konania. Povinná napáda rozhodnutie exekučného súdu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Svoje odvolanie povinná odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie exekučného súdu jej bolo doručené nepodpísané zákonným sudcom a je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a „únijným“ právom, svojím obsahom odporuje zákonu a zákon obchádza, prieči sa dobrým mravom a je v rozpore s verejným poriadkom. Povinná uviedla, že konanie zákonného sudcu je v rozpore so zákonom a má podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, pretože napadnutým rozhodnutím sudca vytvoril protiprávny stav, keďže návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a ignoroval skutočnosť, že sa jedná o nárok, ktorý bol vymožený. Exekúcia sa podľa povinnej vedie nesprávne, pretože ide o vymáhanie prekludovanej pohľadávky a súdny exekútor nemá nárok na trovy exekúcie, keďže si ich už uplatnil. Povinná žiadala zastaviť exekúciu z dôvodu, že vymáhaný nárok „z hľadiska času sa premlčal pričom ide o preklúziu práva.“ Povinná ďalej uviedla, že Notárska zápisnica a právne úkony s ňou spojené odporujú § 39 Občianskeho zákonníka a sú neplatné. Ďalším dôvodom pre zastavenie exekúcie je podľa povinnej neplatnosť jej vyhlásenia o uznaní dlhu, ktorý v čase daného vyhlásenia ešte ani neexistoval, existoval len záväzok povinnej vrátiť požičané peňažné prostriedky. Predmetné vyhlásenie povinnej odporuje ustanoveniu § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dohoda, ktorou sa niekto dopredu vzdáva svojich práv, je neplatná. Povinná ďalej uviedla, že istinu dlhu uhradila v celom rozsahu, ako aj časť úrokov z omeškania. Exekučný súd mal podľa § 110 Občianskeho zákonníka exekúciu zastaviť vzhľadom na skutočnosť, že uplynula premlčacia doba. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka si v zmysle tvrdenia povinnej veriteľ neuplatnil právo na súde alebo u iného príslušného orgánu. Povinná ďalej uviedla, že exekučný súd jej odňal ako spotrebiteľke zákonné právo na súdnu ochranu a konal v rozpore s „únijnym“ právom. Rozhodnutie exekučného súdu je podľa povinnej zjavne nezákonné a svojvoľné. Exekučný súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ a v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi a judikatúrou EÚ nepriznal povinnej ochranu, ktorá jej zo zákona prináleží. Rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva povinnej na spravodlivý proces a súd prvej inštancie sa nevysporiadal s každou námietkou povinnej, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, a preto sa jedná o arbitrárne rozhodnutie. Súd prvej inštancie podľa povinnej nesprávne uviedol, že vo vykonávacom konaní nie je oprávnený vo väčšom rozsahu skúmať exekučný titul. Takéto odôvodnenie považuje povinná za svojvoľné a nemožno ho oprieť o žiadne zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie ďalej podľa povinnej nesprávne uviedol, že proti výroku II. nie je prípustné odvolanie. Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie, pričom podľa povinnej sa už uspokojila z výťažku z dražby a nepreukázala skutočne vynaložené výdavky, a teda povinná sa domáha preskúmania tejto skutočnosti. Povinná ďalej dáva do pozornosti, že pre nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky, na ktoré sa súdy odvolávajú, a ktoré si prečítala vo verejných
rozhodnutiach súdov, nie je povinná strpieť procesné chyby súdov a súdnych exekútorov a má právo na spravodlivé prejednanie veci na príslušnom súde Slovenskej republiky a na spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a „únijnym“ právom. Pre prípad porušovania jej zákonných práv povinná žiada do konania pribrať prokurátora na ochranu jej zákonných práv.
3. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej vyjadril podaním zo dňa 28. marca 2018 a uviedol, že odvolanie povinnej je nedôvodné a nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými povinnou, nakoľko exekučné konanie sa začalo a prebieha na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Exekučný súd daný exekučný titul spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal, čím dospel k záveru, že v danom konaní sa nevyskytli žiadne zákonné prekážky, ktoré by zabraňovali vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie sa začalo a prebieha oprávnene. Oprávnený má za to, že povinná nepodložila svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými skutočnosťami, ktoré by mali za následok vyhlásenie exekúcie za neprípustnú alebo zastavenie exekúcie. Exekučný súd vo veci úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil ako vecne správne.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 466 CSP všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti, ustanoví podrobnosti o vedení súdneho spisu a súdnych registrov, zázname z procesných úkonov, zápisnici o procesných úkonoch a o dožiadaní.
9. Podľa § 61 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení účinnom ku dňu 20. októbra 2017 (ďalej len „Vyhláška“) (1) ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak, prvopis rozhodnutia súdu autorizuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal. Prvopis rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu autorizuje notár. Ak podľa predpisov o konaní pred súdmi podpisuje prvopis iný člen senátu alebo iný poverený sudca, uvedie sa pred podpisom zastupujúceho skratka "v zast.", prípadne "v z.". Ak ide o rozhodnutie vo veci, na ktorú sa nevzťahujú predpisy o elektronickom výkone verejnej moci, prvopis rozhodnutia podpisuje ten, kto rozhodnutie vydal. (2) Rovnopis rozhodnutia vlastnoručne podpisuje osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia rozhodnutia. Vlastnoručný podpis podľa prvej vety možno nahradiť doložkou o autorizácii, v ktorej sa uvedie meno, priezvisko a funkcia toho, kto autorizoval prvopis vrátane dátumu autorizácie a spisovej značky. Doložka o autorizácii sa spojí k rovnopisu rozhodnutia; doložku o autorizácii možno vytlačiť na druhú stranu rozhodnutia, ak rozhodnutie nepresahuje jednu stranu. Vo veciach podľa § 60 ods. 2 sa doložka o autorizácii priloží k rovnopisu rozhodnutia.
10. Podľa § 110 ods. 1 druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
11. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
12. Podľa § 122 ods. 2 OZ koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
13. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
14. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých exekučný súd rozhodol, avšak pre úplnosť na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:
15. K námietke povinnej, že napadnuté rozhodnutie exekučného súdu jej bolo doručené nepodpísané zákonným sudcom, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 61 ods. 1 Vyhlášky podpisuje samosudca len prvopis rozhodnutia súdu. Prvopis napadnutého rozhodnutia exekučného súdu sa nachádza v súdnom spise, pričom tento je riadne podpísaný samosudcom exekučného súdu. Účastníkom konania sa doručuje rovnopis rozhodnutia, ktorý v zmysle § 61 ods. 2 Vyhlášky vlastnoručne podpisuje osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia rozhodnutia. Rovnopis napadnutého rozhodnutia exekučného súdu, ktorý bol doručený povinnej, v zmysle citovaných ustanovení Vyhlášky teda logicky nemôže obsahovať podpis sudcu, keďže ho nepodpisuje sudca, ale osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia rozhodnutia. Predmetnú námietku povinnej preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
16. Povinná v odvolaní ďalej namietala, že exekučný súd postupoval nesprávne, keď neprihliadol na skutočnosť, že vymáhaný nárok oprávneného je podľa názoru povinnej premlčaný, resp. prekludovaný, a preto žiadala exekúciu zastaviť. Exekučný súd však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne uviedol dôvody, pre ktoré nemožno považovať nárok oprávneného z exekučného titulu za premlčaný, resp. zaniknutý z dôvodu preklúzie. V danej veci sa totiž vedie exekúcia na podklade exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica zo dňa 06. februára 2002. Predmetná Notárska zápisnica zahŕňa v čl. V. výslovné vyhlásenie povinnej, že v plnom rozsahu uznáva svoj záväzok špecifikovaný v Notárskej zápisnici a výslovne súhlasí s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného v nadväznosti na § 110 ods. 1 druhá veta OZ a § 122 ods. 2 OZ by sa teda právo oprávneného z exekučného titulu premlčalo dňa 06. februára 2012. Keďže oprávnený v súlade s § 112 OZ doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica, dňa 06. septembra 2004, čím sa exekučné konanie začalo a doteraz sa v ňom riadne pokračuje, po dobu konania premlčacia doba neplynie. Predmetné právo oprávneného nebolo ku dňu začatia exekučného konania premlčané a v zmysle citovaného ustanovenia § 112 OZ ho nemožno považovať za premlčané ani dosiaľ. V danom prípade je tiež vylúčené, aby sa jednalo o preklúziu práva, keďže sa na danú vec nevzťahuje žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by s plynutím času spájalo právny následok v podobe zániku práva na podklade exekučného titulu. Odvolací súd v zmysle uvedeného preto považuje predmetnú námietku povinnej za nedôvodnú.
17. Povinná v odvolaní ďalej namieta, že podľa jej názoru je Notárska zápisnica ako exekučný titul neplatná pre rozpor s § 39 OZ a taktiež vyhlásenie povinnej o uznaní svojho záväzku je neplatné pre rozpor s § 574 ods. 2 OZ, keďže podľa nepreukázaného tvrdenia povinnej jej záväzok v čase uznania neexistoval. Exekučný súd podľa povinnej nesprávne uviedol, že vo vykonávacom konaní nie je oprávnený vo väčšom rozsahu skúmať exekučný titul. Odvolací súd k danej námietke uvádza, že exekučný súd správne skonštatoval, že exekučný titul spĺňa náležitosti podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Súd totiž v exekučnom konaní skúma len to, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd skúma, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia,
že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. V prípade notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorá je navyše verejnou listinou, formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom, a to citovaným § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. V danom prípade však nie je dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu formálnych alebo materiálnych nedostatkov exekučného titulu, keďže Notárska zápisnica nemá formálne nedostatky, je v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a teda sa jedná o spôsobilý a vykonateľný exekučný titul. Exekučný súd vo vykonávacom konaní, ako správne uviedol súd prvej inštancie, nie je oprávnený skúmať exekučný titul vo väčšom rozsahu, než preskúmanie formálnych a materiálnych predpokladov jeho vykonateľnosti. Opak by totiž viedol k záveru, že súd by vykonávacím konaním nahrádzal tzv. nachádzacie konanie, čo by bolo v rozpore so zmyslom a účelom vykonávacieho konania, ako aj s princípom právnej istoty, ktorý zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Ak sa povinná domnieva, že Notárska zápisnica je ako právny úkon neplatná, musela by sa preskúmania tejto skutočnosti domáhať osobitnou žalobou o určenie neplatnosti Notárskej zápisnice v konaní pred príslušným súdom.
18. K námietke povinnej, že rozhodnutím exekučného súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, keďže exekučný súd sa podľa jej názoru nevysporiadal s každou námietkou povinnej, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie je tak arbitrárne, odvolací súd podotýka, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23. júna 2004 v tejto súvislosti uvádza: „Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ Právo na prístup k súdu a spravodlivé konanie totiž nemožno stotožňovať a zamieňať s právom na úspech v konaní. Skutočnosť, že povinná sa s názorom exekučného súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Obsahom základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08).
19. Odvolací súd rovnako posúdil ako nedôvodnú námietku povinnej, že napadnutým rozhodnutím vytvoril sudca exekučného súdu protiprávny stav, keď mal ignorovať skutočnosť, že sa jedná o nárok, ktorý bol vymožený, čím má povinná podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, právna kvalifikácia veci povinnou nemá význam pre toto konanie. Navyše, uvedené tvrdenie povinnej si protirečí s jej ďalším tvrdením v odvolaní, podľa ktorého povinná istinu dlhu uhradila v celom rozsahu, ako aj časť úrokov z omeškania, a teda sama povinná uvádza, že jej záväzok nie je dosiaľ vymožený v celosti.
20. Návrh povinnej na pribratie prokurátora do konania na ochranu zákonných práv povinnej je rovnako nedôvodný, keďže súd nemôže pribrať do konania prokurátora, a to ani na návrh účastníka konania, z dôvodu, že takáto právomoc mu z procesných predpisov nevyplýva.
21. V zmysle uvedeného odvolaniu povinnej proti výroku I. napadnutého rozhodnutia Exekučného súdu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.
22. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
23. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
24. Podľa § 201 ods. 2 tretia veta Exekučného poriadku proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
25. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, ktoré sú typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.
26. Ustanovenie § 201 ods. 2 tretia veta Exkeučného poriadku výslovne vylučuje odvolanie proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie, a preto v zmysle uvedeného nie je odvolanie proti rozhodnutiu exekučného súdu o námietkach proti trovám exekúcie prípustné. Exekučný súd v tomto smere správne poučil povinnú, keď v poučení napadnutého rozhodnutia uviedol, že proti výroku II. napadnutého uznesenia nie je prípustné odvolanie.
27. Odvolací súd preto uvádza vo vzťahu k odvolacej námietke oprávnenej ohľadom trov súdneho exekútora, že touto sa nemôže zaoberať, keďže smeruje k preskúmaniu výroku II. napadnutého uznesenia exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie povinnej proti výroku II. Uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom Žiar nad Hronom č. k. 11Er/1075/2004-94 zo dňa 20. októbra 2017 podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
29. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia čo do výroku II. neposudzoval.
30. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).