Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/335/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O.: S., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., O. XXX/X, zastúpenej JUDr. Beátou Polyákovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Štefánikova 7 a G.. S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., O. XXX/X, t.č. bytom Q., D. XXXX/XX, zastúpeného AK Šranko s.r.o. so sídlom v Nitre, Mostná 29 o návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom a o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto

rozhodol:

Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 13P/244/2013-97 zo dňa 11.02.2014 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvyšuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého S. O.,nar. XX.XX.XXXX zo sumy 115,- eur na sumu 165,- eur mesačne a na maloletú F. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70,- eur na sumu 120,-eur mesačne počnúc dňom 01.12.2017, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné otca za čas od 01.12.2017 do 31.07.2018 činí na maloletého S. sumu 400,- eur a na maloletú F. sumu 400,-eur, ktoré sumy súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur na každé dieťa tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.

Súd návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým S. a F. zamieta.

Súd návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletých detí sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2017 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého S. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 115,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a na maloletú F. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne a to dňom podania návrhu. Matka sa ďalej domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, že súd styk otca s maloletým S. neupraví a s maloletou F. je oprávnený stretávať sa každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Svoj návrh odôvodnila matka tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nesporne vzrástli odôvodnené potreby na strane maloletých detí už len tým, že maloletá F. bola v čase predchádzajúceho rozhodovania škôlkarka a teraz je žiačkou základnej školy a S. je tiež už žiakom vyššieho stupňa základnej školy a pripravuje sa na štúdium na strednej škole. V súvislosti so zmenou

úpravy styku otca s maloletým S. poukázala matka na skutočnosť, že vzťahy medzi synom a otcom sú vážne narušené. Maloletý je vystresovaný z toho, že musí ísť k otcovi nasilu, nechce k nemu chodiť. V záujme zachovania pozitívnych súrodenecký väzieb, trávenia spoločného času brata a sestry počas prázdnin a sviatkov, navrhla matka rozšírený styk otca s maloletou F. zúžiť na bežné stretávanie počas každého druhého víkendu v kalendárnom roku. Matka v tejto súvislosti tiež poukázala na skutočnosť, že otec nepristupuje dôkladne k plneniu si školských povinností a pravidelne sa stáva, že maloletú F. vozí do školy oneskorene.

2. Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že ona má s S. lepší vzťah ako jeho otec. Tento na neho neberie ohľad. Keď S. niečo chce, akoby mu to bolo jedno. Keď sa niečo stane, tak vždy je zle iba na S.. Čo sa týka toho, že sú deti na počítačoch a podobne, počítač dostal syn teraz pod stromček tieto posledné Vianoce. Internet dala až teraz po dlhšom čase zaviesť, keďže ten bol tiež predtým na manžela a bol zrušený. Dovtedy mu otec požičiaval notebook, požičal mu ho napr. na dva dni, ale keď syn nespravil to čo otec chcel, tak mu ho zobral. Ona im vždy hovorí, že musia k otcovi ísť, lebo je to tak rozhodnuté. Zatiaľ sa vždy vedeli dohodnúť keď napr. boli nejaké oslavy a podobne, mohli byť deti u neho aj dlhšie ako je v rozsudku. Problém je ale ten, že oni s otcom detí vôbec nekomunikujú, keď príde pre deti ani sa jej nepozdraví. Keď sa mu snažila rozprávať niečo ohľadne školy, tak ju vôbec nevnímal, nepočúval. Už v čase rozvodu chcel otec striedavú osobnú starostlivosť, avšak vyhodnotili to tak, že by to nebolo dobré riešenie. Deti už majú aj teraz každý týždeň narušený tým, že sa musia stále sťahovať, prenášať si veci. Tiež sa stalo, že vo štvrtok, keď si mal ísť pre deti, tak bol v práci, prišla pre ne jeho mama a potom ich priniesla jeho sestra. Oni chodia pravidelne k matke otca, vtedy otec odchádza na dve hodiny na futbal, potom sa deti nestíhajú naučiť čo majú, tak sa učia až ten posledný deň. Tiež sa stalo, že ich nepobalil na pondelok, v pondelok ráno išli do školy a večer museli ísť znovu k nemu pobaliť si veci a prísť domov. Oni keby sa rozprávali, tak by sa iba hádali. Bývalý manžel by ju znovu ponižoval ako v minulosti. Tiež sa jej nepáči, že deťom rozpráva na jej osobu veci, že sa neposunie až do smrti, veci o tom, akú má robotu, že sa dostala iba po druhú triedu, že ich ťahá na dno. S. sa pravidelne učí, zvláda to sám, prípadne mu pomáha a chodí na doučovanie zo slovenského jazyka. Pýtala sa učiteľky ako chodia deti od otca ráno do školy a tvrdila, že neskoro, že chodia zarovno s ňou, pričom deti by mali byť aspoň 10 minút pred začatím vyučovania v triede, aby sa stihli pripraviť. Čo sa týka zvýšenia výživného, zvýšili sa jej výdavky na deti, ktoré rastú. S. je v takom veku, že sa potrebuje aj inak obliekať, potrebuje lepšie topánky, dcéra zase stále rastie, potrebuje viac vecí a iné ako do škôlky. Spolu platí deťom za obedy 42,- eur mesačne, dcére školský klub 8,50 eura, S. doučovanie zo slovenského jazyka 7,- eur týždenne. Na rozlúčkovú sa skladajú po 5,- eur mesačne. Býva s deťmi v byte, ktorý majú v spoločnom vlastníctve s manželom, nájomné je 170,- eur, elektrina 30,- eur, internet 13,- eur, koncesionárske poplatky 4,64 eura, ročne platí daň a poistku za byt a smetné na tri osoby. Brala si asi pred tromi rokmi úver 1.000,- eur, nakoľko nemala peniaze na bežné potreby, toto spláca po 15,60 eura. Zamestnaná je u toho istého zamestnávateľa, u ktorého dosahuje príjem okolo 440,- eur v čistom.

3. Otec maloletých detí na pojednávaní uviedol, že je prekvapený z toho čo povedal syn, pretože on sa s ním rozprával a jemu povedal niečo iné. Stotožňuje sa s názorom kolízneho opatrovníka, že je potrebné na ich vzťahu pracovať a že dcéra v podstate ani nepoznala fungovanie v úplnej rodine. Je pravdou, že počas dovolenky je situácia iná a preto tam nemusí deti vychovávať, resp. učiť sa s nimi. On má na výchovu detí iný názor ako matka, no napriek tomu sa detí vždy pýta keď niečo chcú, či im to doma mamina dovolí, čo im dovolí a podobne. Matka ale nevedie deti k tomu, že by mali mať s ňou rovnocenný vzťah, k tomu, že majú oboch rodičov. Čo sa týka notebooku, ktorý mal synovi zobrať, dohodol sa s ním tak, že keď bude mať prijateľné známky, nebude mať trojky, že ho dostane. Nesúhlasí s tým, aby sa syn hrával na počítači 10 až 12 hodín ako sa to stávalo. Matka sa nesnaží vytvárať medzi nimi dobré vzťahy, deti nemohli prísť napr. na jeho 40-tku, bola tam celá rodina, ale oni išli na ľadovú revue do Bratislavy. Vtedy keď syn neprišiel na čas do školy, tak to bola situácia, že sa ráno cítil veľmi zle, ani nevedel či do tej školy pôjde, no následne potom ho zaviezol, ale už to bolo neskoro. Čo sa týka jeho majetkových pomerov, minulý rok kúpil byt od svojej sestry za 43.000,- eur, úver si bral 58.000,- eur aj na rekonštrukciu. 280,62 eura je jedna splátka, druhá 75,52 eura. Poistenie bytu 21,84 eura ročne, 4.400,- eur vyplatil hypotéku za spoločný byt. V byte platí 127,47 eura správcovi, 13,- eur elektrinu, smetné 22,92 eura ročne, 38,18 eura a 40,97 eura mesačne poistky. Rok a pol si požičiaval auto, teraz si kúpil do firmy na leasing za 17.690,- eur, splátky sú 407,56 eura. Je konateľom a jediným spoločníkom firmy AXTA s.r.o., kde si určil príjem 31,18 eura mesačne s tým, že z firmy si požičiava 750,- až 760,- eur mesačne. Pokiaľ firma dosiahne zisk, berie to zo zisku, keď je v strate, je to ako pôžička.

4. V ďalšom priebehu konania otec uviedol, že sa so synom rozprával a dohodli sa, že si určia nejaké pravidlá, že nemusí ku nemu chodiť podľa rozsudku, ale aby to bolo pravidelné, aby vedel kedy príde. Zostalo to však v tej rovine, že sa má vyjadriť syn ako ku nemu bude chodiť.

5. Právna zástupkyňa matky v konečnom návrhu uviedla, že na základe vykonaného dokazovania navrhuje, aby súd reparoval pôvodné rozhodnutie súdu a to v časti úpravy styku a aj v časti výživného. Čo sa týka výživného, od poslednej úpravy nastala závažná zmena pomerov na strane maloletých detí, maloletý S. už navštevuje strednú školu, maloletá F. vyšší stupeň základnej školy. Zvýšené výdavky na deti sú zdokladované a má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na výžive maloletej F. sumou 170,- eur a na výžive maloletého S. sumou 200,- eur mesačne od podania návrhu. Čo sa týka úpravy styku, s deťmi bol vykonaný pohovor, maloletá F. sa vyjadrila, že má záujem, aby stretávanie s otcom zostalo v rovnakom rozsahu ako doteraz. Navrhuje, aby k ukončeniu stretnutia prišlo v nedeľu o 19.00 hod. kvôli častým neskorým príchodom do školskej družiny, ktorú chce dieťa navštevovať. V časti úpravy styku s S., ktorý ako uviedol cíti k otcovi nechuť, odpor, nie dobré vzťahy medzi ním a otcom, navrhuje zúžiť styk na párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Počas vianočných sviatkov môže styk zostať tak ako doteraz, jarné prázdniny styk neupravovať a počas letných prázdnin upraviť kontakt s otcom na jeden celý týždeň v júli od pondelka do nedele do 19.00 hod. a tak isto aj v auguste. Styk otca s maloletou F. navrhuje počas prázdnin nemeniť.

6. Právny zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že pre výchovu detí je striedavá osobná starostlivosť ideálna, poskytuje rovnováhu medzi starostlivosťou otca a matky o maloleté deti. Pokiaľ má súd za to, že návrh na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov nie je dôvodný, navrhuje, aby styk otca s deťmi ponechal v takom rozsahu, ako je upravený, nakoľko zúžením styku s F. by otec prišiel o celý večer s dieťaťom. Čo sa týka S., je v puberte, potrebuje aj otcovský vzor a aj prísnejšiu výchovu ako má u matky, preto aj u S. navrhuje ponechať pôvodný rozsah styku. Čo sa týka výživného, navrhuje ponechať pôvodnú úpravu. Otec neprispieva na deti iba finančnými prostriedkami, ale kupuje im aj veci napr. oblečenie, obuv, internet do domácnosti. Ďalej poukazuje na to, že otec sám vyplatil zvyšok hypotekárneho úveru na byt v sume 4.400,- eur bez toho, že by polovicu žiadal od matky, ktorá s deťmi v uvedenom byte žije. Taktiež nežiada od matky detí polovicu náhrady za užívanie celej nehnuteľnosti, čo by bolo minimálne 200,- eur mesačne. Tieto jeho náklady sú podstatne vyššie ako to čo požaduje matka a preto navrhuje, aby súd zohľadnil, že otec poskytol bývanie aj maloletým deťom, a že prispieva na ne aj mimo stanoveného výživného.

7. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že čo sa týka maloletej F., táto je v starostlivosti otca spokojná, námietky mala voči neskorým príchodom do rannej družiny, toto s otcom na konzultáciách u psychologičky prebrali a otec sľúbil, že to zabezpečí. Čo sa týka S., tak tento na prvom sedení odmietal styk s otcom, na druhom sa vyjadril, že by si tento vedel predstaviť s prespaním jednu noc, takže navrhuje tak ako matka, upraviť styk od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Počas sviatkov a prázdnin navrhuje styk ponechať v pôvodnom rozsahu. Od poslednej úpravy výživného, ktorá bola pred viac ako 4 rokmi, nastala na strane detí podstatná zmena pomerov, ktorým sa zvýšili výdavky. S. nastupuje na strednú školu, F. do vyššieho ročníka základnej školy, preto navrhuje zvýšiť výživné na S. na 170,- eur a na F. na 130,- eur od podania návrhu. Striedavú starostlivosť nepodporuje, nakoľko obe deti takúto formu starostlivosti odmietli.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rozhodnutie Okresného súdu Nitra č.k.: 11P/57/2009 - 36, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.l.: 9, rozhodnutie Okresného súdu Nitra č.k.: 13P/244/2013 - 97 zo dňa 11.02.2014, rodné listy maloletých detí, potvrdenie o návšteve školy, poistenie na S., poistku pre F., potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o poberaní prídavkov na deti, poistenie matky, doklady k výdavkom matky, výpis z účtu matky, výpis z LV na nehnuteľnosť otca, písomné vyjadrenie k návrhu, správu úradu práce zo dňa 19.02.2018, výplatné pásky otca, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2017, doklady k úveru otca, doklady k výdavkom otca, technický preukaz na motorové vozidlo, zmluvu o spotrebnom úvere, správu zo šetrenia pomerov u otca zo dňa 04.05.2018, správu z referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 09.05.2018, daňové priznanie otca za rok 2017, daňové priznanie spoločnosti AXTA s.r.o. za rok 2017 a 2013, mailové oznámenie kolíznej opatrovníčky, oznámenie daňového úradu ohľadom spoločnosti AXTA s.r.o., daňové priznanie za spoločnosť AXTA s.r.o. za rok 2017, správu z ÚPSVaR Nitra, správu od spoločnosti Mobil ATAK, faktúry otca za rok 2018, výpisy z účtu otca, oznámenie spoločnosti Only on s.r.o., potvrdenie od zamestnávateľa matky, potvrdenie o poberaní prídavkov na deti matkou za rok 2017, rozhodnutie

zo Sociálnej poisťovne ohľadom matky, komunikáciu maloletého S. a matky prostredníctvom mobilnej aplikácie, pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/57/2009, 13P/244/2013, z neho rozhodnutie na č.l.: 97 a nasledovné, daňové priznanie otca za rok 2013, potvrdenie o príjme matky, doklady k výdavkom a zistil tento skutkový stav:

9. Práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom O. boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.: 13P/244/2013 - 97 zo dňa 11.02.2014, ktorým súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a obe deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletého S. sumou vo výške 115,- eur mesačne a na výživu maloletej F. sumou vo výške 70,- eur mesačne. Súd zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že je tento oprávnený sa s nimi stretávať každý párny týždeň od štvrtka od 18:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod., kedy ich otec odovzdá v školskom resp. predškolskom zariadení, a tiež každý nepárny týždeň vo štvrtok od 15:30 hod. do 19:00 hod. Súd tiež upravil styk v otca s maloletými deťmi v období od 24.12. do 01.01. tak, že je oprávnený sa s deťmi stýkať každý párny rok od 24.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 19:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 27.12. od 09:00 hod. do 29.12. do 19:00 hod. a od 31.12. od 09:00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 19:00 hod., v čase letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku v prvý júlový ucelený týždeň od pondelka od 09:00 hod. do nedele druhého uceleného júlového týždňa do 19:00 hod. a v prvý ucelený augustový týždeň od 09:00 hod. do nedele druhého uceleného augustového týždňa do 19:00 hod. a v čase jarných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa jarných školských prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa jarných školských prázdnin do 17:00 hod. Súd tiež upravil styk otca s maloletým S. každý Veľkonočný pondelok v čase od 09:00 hod. do 19:00 hod.

10. Matka bola v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zamestnaná v spoločnosti LEMBEX, s.r.o. Nitra, kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 305,70 eura, okrem toho poberala daňový bonus na dve maloleté deti v celkovej výške 42,06 eura a prídavky na dve maloleté deti v celkovej sume 46,28 eura. Otec maloletých detí vykonával v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti samostatnú zárobkovú činnosť, pričom podľa svojho vyjadrenia dosahoval z tejto činnosti priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 550,- eur (podľa predložených daňových priznaní dosahoval z tejto činnosti nižší príjem). Spoločnosť AXTA, v ktorej bol už v tom čase otec jediným konateľom aj spoločníkom dosiahla za rok 2013 stratu vo výške 5.539 eur pri výnosoch 24.469 eur a nákladoch 30.009 eur.

11. Otec spočiatku popieral, že by boli vzťahy medzi ním a maloletým S. narušené. Poukazoval na skutočnosť, že prospech maloletých detí sa zhoršil, čo pripisoval neobmedzenému prístupu maloletých detí k počítaču a internetu. Argumentoval, že jeho nároky, ktorými sa snaží pričiniť o rozvoj a v konečnom dôsledku lepšiu budúcnosť svojich maloletých detí, nie sú zo strany S., ktorý je v pubertálnom veku, vždy prijímané pozitívne. Otec sa domáhal zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti pričom svoj návrh odôvodnil tým, že krátkodobý styk vo štvrtok nepárneho týždňa mu neposkytuje dostatočný priestor na to, aby deti priviedol a následne ich vrátil matke, zabezpečil im stravu a pripravil ich resp. odkontroloval ich prípravu do školy a trávil s nimi čas. Tiež dôvodil tým, že by rád trávil so svojimi deťmi viac času, aby mohol na ne pozitívne vplývať a to najmä s ohľadom na ich ďalší osobnostný a vedomostný rast. Poukázal na skutočnosť, že matka trvá na striktnom dodržiavaní súdneho rozhodnutia a to i v prípadoch, kedy deti ako i otec prejavia vôľu tráviť spolu viac času nad rámec stanovený súdnym rozhodnutím. Má za to, že matka tak neberie ohľad na potrebu a záujem detí a týmto im upiera právo na starostlivosť zo strany druhého rodiča. V neskoršom priebehu konania otec pripustil, že je potrebné na vzájomných vzťahoch s maloletým S. popracovať a urobil voči maloletému dieťaťu ústupok v podobe ponechania realizácie styku na vôľu maloletého S..

12. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 19.02.2018 vyplýva, že maloletý S. preferuje zúženie styku s otcom, jeho predstava je taká, že by u neho strávil každú druhú nedeľu a v prípade že by musel, od soboty od rána do nedele do večera, prípadne v sobotu a v nedeľu, avšak bez prespania. Maloletý uviedol, že sa u svojho otca necíti slobodne, pretože otec mu dáva len príkazy a zákazy. Nemôže si naplánovať žiadny program, pretože tento vždy naplánuje otec. U otca sa musí len učiť a pomáhať s domácimi prácami. Maloletý sa vyjadril, že už dlhšie pociťuje, že jeho otec nemá tak rád ako jeho sestru. Rozdiely vidí aj v tom, že ak by neurobil uloženú domácu prácu, otec by na neho veľmi kričal a vytýkal by mu to, dostal by trest. Keď však niečo neurobí sestra, otec je k nej benevolentnejší. K otcovi si nemôže pozvať ani kamarátov. Otec ho podľa jeho vyjadrenia fyzicky netrestá, avšak ho často ponižuje napr. keď dostane v škole zlú známku. Otcovi vytýka, že sa pri ňom cíti neslobodný, cíti sa

byť ponižovaný a cíti krivdu, pretože uprednostňuje sestru a je nespravodlivý. Maloletý sa tiež vyjadril, že keby otec zmenil svoje správanie voči nemu, nebol by na neho taký prísny a bral by ich so sestrou rovnocenne, tak by sa s ním cítil lepšie, vtedy by k nemu chodil možno aj s radosťou, no teraz je to len preto, že musí, lebo vie, že by sa rodičia za to hádali a bol by u nich doma "cirkus". Maloletá F. v rámci pohovoru uviedla, že má oboch svojich rodičov rovnako rada, oboch si rovnako cení. So stretnutiami so svojim otcom vyjadrila spokojnosť, uviedla, že je u otca rada a rozsah stretnutí meniť nechce. Je pravdou, že keď odchádza od matky, tak sa jej niekedy nechce ísť, ale keď už je s otcom, je spokojná. Niekedy jej je smutno aj za otcom, nechcela by však nič zmeniť, zvykla si už. Jediné čo jej nevyhovuje je to, že sa musí stále baliť. Maloletá F. sa tiež vyjadrila, že najradšej by však bola, keby ju otec vrátil matke v nedeľu večer, aby nemeškala v pondelok ráno do školy, pretože s otcom vždy meškáva. Želala by si, aby ju otec zaviezol skôr do školy, aby mohla byť v rannej družine, lebo sa jej tam veľmi páči. Vie, že bratovi sa u otca nepáči, nechce tam chodiť, no ona pôjde aj bez neho. Keď je u otca spolu s S., je tam často krik, lebo S. odvráva, nechce sa učiť a nechce mu pomáhať.

13. Zo správy zo psychologickej konzultácie realizovanou referátom poradensko - psychologických služieb vyplýva, že maloletá F. chodí k otcovi rada a chce, aby to tak aj naďalej zostalo. Na striedavú osobnú starostlivosť nie je pripravená s výnimkou letných prázdnin, kedy by chcela byť s rodičmi rovnako, počas dlhších časových intervalov. Maloletá sa tiež vyjadrila, že si myslí, že otec bol na brata prísny a potrestal ho aj za také správanie, za ktoré ju nepotrestal, jej otec viacej vecí prepáči. V poslednom čase preto odmietol brat k otcovi chodiť a bývala u otca sama. Do budúcna by chcela, aby kontakty zostali v takej frekvencii ako doposiaľ. Maloletý S. sa počas psychologickej konzultácie vyjadril, že u otca za posledné obdobie nebol, nevedel však zdôvodniť, prečo dohodu, ktorú so sociálnou pracovníčkou uzavrel v tom zmysle, že bude otca navštevovať 1 až 2 dni počas víkendov, neakceptoval. Ku kontaktom do budúcna sa vyjadril, že by si vedel predstaviť kontakty s otcom každý druhý víkend v čase kedy je tam aj jeho sestra.

14. Maloletý S. ukončil tento školský rok posledný ročník základnej školy a od septembra tohto roku nastúpi na gymnázium. Výdavky na maloleté dieťa majú bežný charakter a pozostávajú najmä z výdavkov na jeho stravovanie, ošatenie, školské potreby a školské pomôcky. Za školské stravovanie uhrádzala matka sumu 21,80 eura mesačne, príspevok do triedneho fondu vo výške 5,- eur mesačne, kredit na mobilný telefón pre maloletého uhrádza v sume 8,- eur mesačne. Maloletý chodil na doučovanie zo slovenského jazyka, za čo uhrádzala matka sumu 28,- eur mesačne. Okrem toho uhrádzala matka maloletému poistenie vo výške 12,68 eur mesačne. Maloletá F. ukončila 3. ročník základnej školy. Aj výdavky na toto dieťa majú bežný charakter a pozostávajú najmä z výdavkov na jeho stravovanie, ošatenie, obuv, školské potreby a školské pomôcky. Za školské stravovanie uhrádzala matka sumu 20,20 eura mesačne, za školský klub sumu 8,50 eura mesačne, poistenie pre maloletú v sume 20,- eur mesačne.

15. Matka je aj v súčasnosti zamestnaná v spoločnosti LEMBEX s.r.o., kde za posledných dvanásť mesiacov dosiahla vrátane nemocenských dávok priemerný čistý mesačný príjem vo výške 445,05 eura. Okrem toho poberá daňový bonus na dve maloleté deti v celkovej výške 42,82 eura mesačne a prídavky na dve maloleté deti v celkovej sume 47,36 eura mesačne. Matka obýva spolu s oboma maloletými deťmi trojizbový byt, ktorý majú rodičia maloletých detí v podielovom spoluvlastníctve. Výdavky spojené s bývaním pozostávajú z úhrady za užívanie bytu a služieb s tým spojených vo výške 154,15 eura mesačne a z úhrady preddavkov za spotrebu elektrickej energie vo výške 30,- eur mesačne. Daň za byt uhrádza matka vo výške 12,60 eura ročne a poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vo výške 68,76 eura ročne, poistenie domácnosti vo výške 35,65 eura ročne. Koncesionárske poplatky uhrádza matka vo výške 4,79 eura mesačne a nedoplatok na tejto platbe uhrádza vo výške 15,- eur mesačne. Internet uhrádza matka vo výške 13,24 eura mesačne, spotrebný úver spláca vo výške 15,64 eura mesačne a poistenie si platí vo výške 22,37 eura mesačne.

16. Otec so zvýšením výživného na maloleté deti nesúhlasil, argumentoval tým, že voči maloletým deťom si plní vyživovaciu povinnosť aj iným spôsobom, pričom poukázal na skutočnosť, že sumou vo výške 4.400,- eur vyplatil hypotekárny úver, ktorým bol zaťažený ich spoločný byt s matkou, a ktorý táto s oboma maloletými deťmi aj naďalej obýva, pričom si voči nej neuplatňuje ani majetkové nároky na zaplatenie náhrady za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Taktiež argumentoval, že okrem stanoveného výživného, zabezpečuje deťom na jar a jeseň potrebné sezónne oblečenie a uhrádza v mieste ich bydliska internet a televíziu v hodnote 21,- eur mesačne.

17. Otec býva v súčasnosti v rovnakom byte, v ktorom býval už v čase rozvodu manželstva, ktorý byt si však v tom čase prenajímal a to od svojej sestry. Predmetný byt odkúpil od sestry za kúpnu cenu 48.000,- eur. Kúpu predmetnej hnuteľnosti financoval úverom vo výške 58.000,- eur, pričom časť rozdielu použil na vyplatenie hypotekárneho úveru, ktorým bol zaťažený byt, ktorý majú s matkou detí v podielovom spoluvlastníctve. Výdavky spojené s bývaním pozostávajú z úhrady za užívanie bytu a služieb s tým spojených vo výške 127,47 eura a z úhrady preddavkov za spotrebu elektrickej energie vo výške 13,- eur. Poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad uhrádza otec vo výške 22,92 eura ročne. Splátky úveru predstavujú sumu 359,76 eura mesačne, poistenie bytu sumu 21,84 eura ročne. Otec si ďalej uhrádza životné poistenie vo výške 38,15 eura a vo výške 40,97 eura mesačne.

18. Otec vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť pod obchodným menom G.. S. O. a je zároveň jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti AXTA s.r.o. Ako zamestnanec spoločnosti dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 31,18 eura, pričom podľa svojho vyjadrenia finančne zabezpečuje svoje bežné potreby prostredníctvom pôžičiek spoločníka zo spoločnosti v priemernej výške 760,- eur mesačne. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby G.. S. O. za rok 2017 vyplýva, že otec dosiahol za zdaňovacie obdobie roku 2017 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 150,96 eura, avšak výdavky z tejto činnosti si uplatňuje percentom príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Z daňového priznania spoločnosti AXTA s.r.o. za zdaňovacie obdobie 2017 vyplýva, že spoločnosť dosiahla po zdanení za toto účtovné obdobie výsledok hospodárenia v podobe zisku a to vo výške 22.341,- eura. Za zdaňovacie obdobie roku 2013 dosiahla táto spoločnosť stratu vo výške - 5.540,- eura. Z faktúr predložených spoločnosťou AXTA s.r.o. za rok 2018 vyplýva, že predmetná obchodná spoločnosť riadne vykonáva podnikateľskú činnosť aj v tomto zdaňovacom období. Otec užíva osobné motorové vozidlo Hyundai i30, ktorého držiteľom je spoločnosť AXTA s.r.o. a vlastníkom leasingová spoločnosť. Podľa vyjadrenia otca, tento v roku 2018 dosahuje príjem iba zo spoločnosti, prostredníctvom živnosti v uvedenom roku nevykonáva žiadnu prácu.

19. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

20. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

30. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

31. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

32. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

33. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

34. Podľa § 232 ods. 4 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

35. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nebol podaný dôvodne, a preto je potrebné tento návrh ako nedôvodný zamietnuť. Záujmom každého dieťaťa je nepochybne to, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť však predpokladá vysokú mieru schopnosti dohody rodičov, nevyhnutnosť intenzívnej a nekonfliktnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletých detí, kedy sa rodičia musia vedieť bez problémov dohodnúť nielen o podstatných, ale o všetkých veciach týkajúcich sa maloletých detí. Predovšetkým však musí byť striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletých detí a majú tak byť súčasne lepšie zaistené ich potreby. Z vyššie vykonaného dokazovania však vyplýva, že obe deti majú k striedavej osobnej starostlivosti odmietavý postoj a kontraindikáciou tejto starostlivosti je aj nefunkčná komunikácia a neschopnosť rodičov vzájomne spolupracovať v prospech maloletých detí. Súd v tomto smere nevzhliadol takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala aj zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky.

37. Čo sa týka zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi, tak ako ho navrhla matka, súd jej návrhu nevyhovel a jej návrh ako nedôvodný zamietol. Maloletá F. je s rozsahom úpravy styku spokojná, neželá si v tomto smere akúkoľvek zmenu. Vyslovila len požiadavku včasnejšieho príchodu do rannej družiny počas realizácie styku s otcom, nakoľko sa jej tam páči, a otec prisľúbil, že tejto požiadavke vyhovie a včasnejší príchod dieťaťa zabezpečí. Vzťah maloletého S. k otcovi je v súčasnosti problematický, otec má na toto dieťa nepochybne vyššie nároky ako na jeho sestru, čo sa prejavilo narušením ich vzájomných vzťahov. Ani napriek tomu si však maloletý S. nevie predstaviť, že by svojho otca dlhšie nevidel a vyjadril sa, že dokáže akceptovať kontakty so svojim otcom každý druhý víkend od soboty rána do nedele do večera. Otec v tomto smere prejavil rodičovskú kompetenciu a akceptuje súčasné potreby svojho dieťaťa a k realizácii styku v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ho nijakým spôsobom nenúti a ponecháva ho na vôli maloletého. Styk toho rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je vo všeobecnosti jedným z mála prostriedkov, ktorým sa tento rodič má možnosť podieľať na výchove a rozvoji osobnosti svojho maloletého dieťaťa, a ktorý slúži nielen k zachovaniu ale aj k rozvíjaniu a upevňovaniu vzájomných citových väzieb. Preto je podľa názoru súdu úprava styku otca s maloletými deťmi v čo najširšej miere v záujme maloletých detí a rešpektuje tak právo detí na zachovanie ich vzťahu a citových väzieb k obidvom rodičom. Keďže súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by malo byť zúženie styku otca s maloletými deťmi v najlepšom záujme maloletých detí, súd návrhu matky nevyhovel a tento jej návrh ako nedôvodný zamietol. Zo strany otca je však potrebné čo najvhodnejšou formou pracovať na upevňovaní jeho vzťahu s maloletým S.. Maloletý je v pubertálnom veku, kedy je všeobecne komunikácia týchto detí s rodičmi problematickejšia. Deti v tomto veku si začínajú presadzovať čoraz viac svoju identitu, svoje názory. Zo strany rodičov si ich prístup k týmto deťom vyžaduje väčšie porozumenie a hľadanie kompromisov, samozrejme pri zachovaní si role rodiča, ktorý má dieťa vychovávať a zodpovedať za túto výchovu. Maloletý S. je vo veku, kedy sa postupne odpútava od rodičov, učí sa nezávislosti, avšak aj v tomto veku ešte stále potrebuje mať istotu, že ho rodičia majú rady, že mu veria. Pokiaľ otec bude akceptovať a tolerovať určité veci, ktoré súvisia so súčasným vývinom maloletého, môže prísť k upevneniu a prehlbovaniu ich vzájomných citových väzieb. V tomto smere je ale potrebná komunikácia medzi rodičmi, aby pravidlá, ktoré sú nastavované jedným a druhým rodičom v rámci výchovy maloletého dieťaťa, boli vo svojej podstate rovnaké. Čo sa týka rozdielneho prístupu otca k plneniu si povinností maloletej F. a maloletého S., v tomto smere súd nevzhliadol nezvládnutie výchovného procesu otca, nakoľko maloletá F. je vo veku 9 rokov a maloletý S. vo veku 15 rokov a je preto samozrejmá aj rozdielnosť nárokov na to ktoré dieťa zo strany otca. V období puberty sa deti sústreďujú hlavne na seba, a aby sa z detí nestali sebci, je potrebné ich postupne poverovať rôznymi povinnosťami, ktoré súvisia so starostlivosťou o iných, aby sa tak nemali možnosť starať iba o vlastné potreby. Nakoľko súd, na základe vykonaného dokazovania, nezistil ani v časti úpravy styku nutnosť zmeny predchádzajúceho rozhodnutia, návrh matky ako nedôvodný zamietol.

38. Súd však vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného na obe maloleté deti, pretože od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo podľa názoru súdu na strane účastníkov konania k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Obe maloleté deti sú od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti viac ako o štyri roky staršie, maloletý S. ukončil štúdium na základnej škole a v septembri nastúpi na gymnázium. Maloletá F. navštevovala v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti materskú školu, v súčasnosti ukončila už tretí ročník základnej školy. Je pritom nesporné, že so zvyšujúcim sa vekom maloletých detí a ich nástupom na vyššie stupne vzdelávania preukázateľne súvisia aj vyššie výdavky na zabezpečovanie nielen ich bežných potrieb ako sú stravovanie, ošatenie, školské potreby a pomôcky, ale aj vyššie výdavky na ich ďalšie odôvodnené potreby. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá bola aj v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zamestnaná v spoločnosti LEMBEX, s.r.o. Nitra, kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 305,70 eura, okrem toho poberala daňový bonus na dve maloleté deti v celkovej výške 42,06 eura a prídavky na dve maloleté deti v celkovej sume 46,28 eura. V súčasnosti dosahuje matka u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem vo výške 445,05 eura. Okrem toho poberá daňový bonus na dve maloleté deti v celkovej výške 42,82 eura mesačne a prídavky na dve maloleté deti v celkovej sume 47,36 eura mesačne. Z uvedeného zvýšeného príjmu tak môže aj matka prispievať vyššou sumou na zvýšené výdavky oboch maloletých detí.

39. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane otca maloletých detí, ktorý vykonával v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti samostatnú zárobkovú činnosť, pričom podľa svojho vyjadrenia dosahoval z tejto činnosti priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 550,- eur. Za zdaňovacie obdobie roku 2017 dosiahol otec z tejto činnosti priemerný čistý mesačný príjem vo výške 150,96 eura. Okrem toho

je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti AXTA s.r.o., ktorá dosiahla za zdaňovacie obdobie roku 2017 hospodársky výsledok v podobe zisku vo výške 22.341,- eura. Ako zamestnanec spoločnosti dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 31,18 eura mesačne, avšak svoje bežné potreby si po finančnej stráne zabezpečuje v podobe pôžičiek spoločníka zo spoločnosti a to v priemernej výške 760,- eur mesačne. Spoločnosť AXTA s.r.o. prosperuje, kým v roku 2013 bola v strate 5.539 eur, v roku 2017 dosiahla zisk 22.341 eur pred zdanením (daňová povinnosť 4.704,65 eura).

40. V zmysle vyššie uvedených skutočností dospel súd preto k záveru, že zmena pomerov na strane maloletých detí, ako aj zmena pomerov na strane otca, dostatočne odôvodňujú zvýšenie vyživovacej otca, nakoľko doposiaľ sa na postupne zvyšujúcich sa výdavkoch na maloleté deti priamo úmerne podieľala len matka, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť navyše čiastočne plní aj svojou osobnou starostlivosťou o maloleté deti. Súd však návrhu matky v plnom rozsahu nevyhovel a vyživovaciu povinnosť otca na maloletého S. zvýšil zo sumy 115,- eur mesačne na sumu 165,- eur mesačne a na maloletú F. zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne, ktoré sumy súd považuje zo strany otca spolu s primeraným výživným zo strany matky, za výživné primerané veku a odôvodneným potrebám oboch maloletých detí. Pokiaľ ide o argumentáciu právneho zástupcu otca a otca, že otec sám vyplatil zvyšok hypotekárneho úveru na byt v podielovom spoluvlastníctve rodičov vo výške 4.400,- eur ako aj argumentáciu, že otec nežiada od matky polovicu náhrady za užívanie celej nehnuteľnosti je potrebné uviesť, že tieto majetkové nároky môžu byť predmetom vyporiadavania medzi rodičmi v budúcnosti, a preto na ne súd v súvislosti s vyživovacou povinnosťou otca k maloletým deťom neprihliadol.

41. Keďže súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 01.12.2017 teda od mesiaca, v ktorom si matka návrh podávala, vzniklo tak otcovi za obdobie od 01.12.2017 do 31.07.2018 zameškané výživné vo výške 400,- eur na maloletého S. /(165,- eur - 115,- eur) x 8 mesiacov/ a vo výške 440,- eur na maloletú F. /(120,- eur - 70,- eur) x 8 mesiacov/, ktoré sumy súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur mesačne na každé dieťa tak ako bežné výživné a to v zmysle § 232 ods. 4 Zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), pod následkami straty výhody splátok. S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.

42. O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.