Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_70Ek-687-2018.pdf
PDF · 74.39 KB
Case nature
Subarea
70Ek/687/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: C. D.F., E.. XX.XX.XXXX, J. Z.: E. T. XXX/ XX, XXX XX D. - A.; zast. zákonným zástupcom - X., A.: A. A., X.. A., E.. XX.XX.XXXX, J. I.: A.X. XXXX/ XX, XXX XX D.; zastúpeného JUDr. Katarína Habiňáková, advokátka so sídlom: Štúrova č. 20, 040 01 Košice; proti povinnému: A. D., E.. XX.XX.XXXX, J.Ý. Z.: E. T. XXX/XX, XXX XX D. - A.; zastúpenému: JUDr. Jana Fabišíková, advokátka so sídlom: Mlynárska 15, 040 01 Košice; o vymoženie zameškaného výživného; vedenej u súdneho exekútora doc. JUDr. Petra Molnára, PhD., exekútorský úrad so sídlom: Kupeckého 29, 040 01 Košice, o návrhu oprávneného na zatavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 z a m i e t a.
II. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie doručil dňa 20.07.2018 súdu podanie označené ako „Predloženie návrhu na zastavenie exekúcie“, spolu s ktorým predložil súdu, v súlade s ustanovením § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, Návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej na základe Poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica dňa 04.06.2018 pod spisovou značkou 70Ek/687/2018, ECLI:SK:OSBB:2018:6118265389.1., u súdneho exekútora pod číslom 206EX 194/18, ako aj Vyjadrenie oprávnenej k predmetnému Návrhu povinného.
2. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
3. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
4. Podľa §61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne .
5. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
6. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
7. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
8. Súd v konaní o Návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase od začatia exekučného konania, teda odo dňa, v ktorom bol Návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - exekučného titulu (Rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 27P/76/2015 zo dňa 09.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2015), nakoľko v rámci vykonávacieho (exekučného) konania sa vykonáva to čo bolo judikované v základom (nachádzacom) konaní. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré zakladá právo oprávneného a povinnosť povinného na splnenie určitej povinnosti a nenahrádza a nemôže nahrádzať súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti.
9. V Návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že bol v zmysle exekučného titulu zaviazaný prispievať na výživu maloletej povinnej zverenej do osobnej starostlivosti matky sumou 1.450,00 eur mesačne. Matka maloletej povinnej bola naopak zaviazaná prispievať na výživu maloletého syna, zvereného do osobnej starostlivosti otca (povinného), sumou 450,00 eur mesačne. Na základe takto stanovených súm vyživovacích povinností sa matka oprávnenej s povinným dohodli, že povinný bude mesačne na účet matky uhrádzať platbu vo výške 1.000,00 eur (teda rozdiel medzi vyživovacou povinnosťou na syna a na dcéru) a matka nebude uhrádzať na účet povinného žiadnu platbu. Ako dôkaz dohody o započítaní pripojil povinný k Návrhu na zastavenie exekúcie e-mailovú komunikáciu s matkou oprávnenej a zároveň uvádza, že „matka nikdy túto dohodu nerozporovala a nespochybňovala. Nasvedčuje tomu aj fakt, že matka od právoplatnosti rozsudku o rozvode nepoukázala na účet otca žiadne finančné prostriedky určené na výživu syna Lukáša.“ Povinný ďalej uvádza, že „obaja rodičia ako laici nemali vedomosť o tom, že zákon o rodine takýto zápočet nepripúšťa. Obaja v tom čase konali v dobrej viere.“ K dohode o vzájomnom započítaní súd uvádza, že podľa § 76 ods. 2 zákona o rodine nie je započítanie, pokiaľ ide o výživné na maloleté deti možné. Z uvedeného vyplýva, že takáto dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom, a teda je potrebné sa riadiť právoplatným rozhodnutím súdu, v zmysle ktorého má povinný prispievať na výživu oprávnenej sumou 1.450,00 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke a matka má prispievať na výživu syna P. S. sumou 450,00 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred otcovi (povinnému).
10. Oprávnená, vo svojom vyjadrení k Návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že matka s povinným sa dohodli, že okrem výživného bude povinný platiť oprávnenej dve dovolenky v roku. Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ nejde o nárok, ktorý vyplýva z exekučného titulu, exekučný súd nebude v rámci exekučného konania o takomto „dohodnutom“ nároku rozhodovať, nakoľko exekučné konanie je vedné len na podklade exekučného titulu pripojeného v zákonom požadovanej forme k Návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je v zmysle Exekučného poriadku vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Jednotlivé druhy, resp. formy prípustných exekučných titulov sú vymedzené v ustanoveniach § 45 Exekučného poriadku. Dohoda medzi oprávneným a povinným medzi takéto exekučné tituly nepatrí, a teda je z pohľadu súdu v tomto štádiu konania bezpredmetná.
11. Pokiaľ ide o tvrdené (výpisom z účtu povinného preukázané) platby povinného nad rámec vyživovacej povinnosti určenej právoplatným rozhodnutím súdu, na ktorých sa dohodli povinný s matkou, prípadne, ktoré povinný poukázal na účet matky z vlastného rozhodnutia, (napr. platby označené ako „E. C.“, „všetko najlepšie“, „B. S.“ a podobne) ide o platby, ktoré povinný uhrádzal matke oprávnenej nie z titulu plnenia vyživovacej povinnosti, ale dobrovoľne a nad rámec tejto povinnosti, preto sa exekučný súd, podobne ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode, nebude takýmito úhradami zaoberať a nebude ich pri svojom rozhodovaní brať do úvahy, resp. nebude ich započítavať na zameškané výživné.
12. Pokiaľ ide o výživné za mesiac august 2016 a za mesiac august 2017, o ktorom povinný zhodne s oprávnenou tvrdí, že nebolo uhradené, súd opätovne dáva do pozornosti výrokovú časť Rozsudku Okresného súdu Košice II, teda exekučného titulu, ktorou je povinný zaviazaný prispievať na výživu oprávnenej mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Súd, ktorý vydal exekučný titul teda nerobí rozdiely medzi mesiacmi, v ktorých je oprávnená u matky a mesiacmi, v ktorých sa maloletá zdržiava u otca. Napriek tomu, že povinný sa podľa svojho tvrdenia na tom s matkou dohodol, takáto dohoda odporuje právoplatnému rozhodnutiu, ktoré povinnému ukladá povinnosť platiť výživné mesačne (t. j. každý mesiac) a je z pohľadu exekučného súdu bezpredmetná.
13. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti musí súd konštatovať, že povinný svoju vyživovaciu povinnosť uloženú mu exekučným titulom neplnil riadne, teda plnil ju v čase určenom exekučným titulom avšak neplnil ju v stanovenej výške. Nakoľko dohoda o započítaní výživného na maloleté deti je v priamom rozpore s ustanovením § 76 ods. 2 zákona o rodine, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom, nie je možné sa na ňu odvolávať ako na dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti vo výške stanovenej exekučným titulom, a to tak na strane povinného (otca) ako aj na strane matky.
15. Súd po preskúmaní Návrhu na zastavenie exekúcie, v zmysle vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby bolo vo veci vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie, preto Návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
16. V súvislosti s Návrhom povinného na zastavenie exekúcie si povinný neuplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia spojenú s vyjadrením sa k Návrhu povinného si neuplatnila ani oprávnená. Súd preto o ich výške ani náhrade nerozhodoval, resp. ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.