Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11CoP-36-2018.pdf
PDF · 79.86 KB
Case nature
Subarea
11CoP/36/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci navrhovateľky B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. ubytovňa, G. 4, XXX XX Z. C., proti odporcovi B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom I. XXX/X, XXX XX L., právne zastúpeného JUDr. Erikou Golskou, advokátkou so sídlom T. G. Masaryka 7, 984 01 Lučenec, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5Pc/3/2018-83 zo dňa 13. apríla 2018 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (II. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 13. apríla 2018 zamietol návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky (I. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (II. výrok). Z dôvodov rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi prispievať na jej výživu rozvedenej manželky čiastkou 100,- eur mesačne, nakoľko je invalidná dôchodkyňa a odporca je podľa jej vedomostí zamestnaný. Súd prvej inštancie návrh zamietol, pretože nemal preukázanú neschopnosť sama sa živiť u navrhovateľky, ktorá je na čiastočnom invalidnom dôchodku tak ako odporca, čiže je schopná vykonávať práce korešpondujúce s jej zdravotným stavom rovnako ako odporca. Okresný súd konštatoval, že odporca prispieval navrhovateľke na výživu od augusta 2013 do novembra 2016, pričom navrhovateľka sa 11.01.2016 príspevku na výživu rozvedenej manželky na dobu 3 rokov vzdala po úhrade požadovaných 200,- eur na palivové drevo odporcom. Ďalšie plnenie zo strany odporcu by bolo podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 75 ods. 2 zákona o rodine a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd tiež zohľadnil, že spoločnú pôžičku čerpanú počas manželstva účastníkov konania spláca výlučne odporca, ktorý finančne vypomáha aj spoločnej dcére študujúcej na vysokej škole. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „C.m.p.“), v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V ďalšej časti rozhodnutia (body 19 - 20 odôvodnenia rozsudku) sa okresný súd zaoberal existenciou poplatkovej povinnosti a uviedol, že rozhodol o tom, že odporca nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania.
2. Proti výroku o náhrade trov konania (II. výrok) podal odporca (ďalej aj „odvolateľ“) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a priznal mu náhradu trov konania voči navrhovateľke v rozsahu 100 %. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku bez bližšieho odôvodnenia aplikácie tejto právnej úpravy. Zdôraznil, že je rovnako ako navrhovateľka invalidný dôchodca, no uvedomujúc si zodpovednosť za seba a za ich dcéru vykonáva pracovnú činnosť za účelom zabezpečenia zdroja príjmu a obživy.
Navrhovateľka záhaľčivým spôsobom života pristupuje nezodpovedne k zneužitiu práva na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky a iniciovala zbytočné súdne konanie, v dôsledku ktorého on musel vynaložiť trovy na svoje právne zastupovanie. Tieto finančné prostriedky budú chýbať nielen jemu, ale aj ich dcére. Priznanie náhrady trov konania voči navrhovateľke by v tomto prípade bolo spravodlivé. Súd prvej inštancie mal postupovať podľa § 55 C.m.p.. Zdôraznil, že návrh navrhovateľky bol zamietnutý, čo je potrebné posudzovať ako plný úspech odporcu v konaní. Do pozornosti dal uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 129/2011 zo 17.10.2011.
3. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania odporcu (§ 380 ods. 1 C.s.p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.).
6. Pri rozhodovaní o trovách mimosporových konaní platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Jednu z výnimiek predstavuje § 55 C.m.p., podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Nevyhnutným predpokladom aplikácie tohto ustanovenia zákona nie je procesný úspech vo veci, naplnená musí byť požiadavka spravodlivého požadovania náhrady trov konania s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Ako uviedol vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 170/11 zo dňa 03.01.2012 Ústavný súd Českej republiky, v materiálnom právnom štáte nejde len o formálnu aplikáciu práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo nikdy nemôže byť interpretované len striktne či mechanicky, pretože takýto prístup so sebou spravidla prináša celkom neprijateľné dôsledky. Právo v spoločnosti neexistuje preto, aby takéto nerozumné a nespravodlivé dôsledky legitimizovalo, ale preto, aby prinášalo racionálne a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi jednotlivcami. Už z tejto základnej funkcie vyplýva, že riešenia, ktoré sa priečia tejto požiadavke rozumného či spravodlivého usporiadania vzťahov, sú neprijateľné. Súdu teda prísluší, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona a inštrumentárií na jeho základe vytvorených nemôže priniesť nerozumné a nespravodlivé dôsledky. V prípade, že tomu tak je, je potrebné, aby takú interpretáciu a aplikáciu odmietol a aby zvolil výklad a aplikáciu, ktorá bude racionálna a spravodlivá. Postupujúc podľa uvedeného je potom potrebné, aby okresný súd interpretoval ustanovenia § 52 a § 55 C.m.p..
7. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa § 396 ods. 3 C.s.p..
8. Odvolací súd považuje vo vzťahu k okresnému súdu za potrebné uviesť, že v zmysle § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku má byť odôvodnenie rozsudku jasné, výstižné a presvedčivé. Inak povedané, odôvodnenie rozsudku musí byť zrozumiteľné a pochopiteľné nielen pre odbornú, ale aj pre širokú laickú verejnosť a najmä pre účastníkov konania (resp. v sporových konaniach strany sporu), a to aj z hľadiska jazykovej kultúry. V odôvodnení rozsudku je preto potrebné voliť jazykové prostriedky, ktoré sú primerané aj charakteru sporu. K používaniu cudzích výrazov je nutné pristupovať citlivo a používať ich iba v primeranom rozsahu.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C. m. p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C. m. p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).