Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-167-2018.pdf
PDF · 91.17 KB
Case nature
Subarea
24Co/167/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľa: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, F. T., a výživou oprávnenej osoby: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. F. R., t.č. J. A. P. XX/XX, J., zastúpeného advokátom: JUDr. Daša Šulejová, Fedinova 16, Bratislava, o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie výživou oprávnenej osoby proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 30C/129/2015-74 zo dňa 22.06.2017 v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil s účinnosťou od 30.06.2011 vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenej osobe určenú rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 17C/27/2009-23 zo dňa 24.04.2009. Rozhodnutie odôvodnil len tým, že predmetom konania bolo zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako otca k oprávnenému z vyživovacej povinnosti k synovi určenej naposledy rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 17C/27/2009-23 zo dňa 24.04.2009 a rozhodol , že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 22.06.2017 sa účastníci v časti rozhodnutia vo výroku o zrušení vyživovacej povinnosti vzdali práva na odvolanie a preto v tejto časti rozsudok odôvodnenie neobsahuje a to s poukazom na § 221 písm. a) CSP.
2. Rozhodnutie v časti o náhrade trov konania odôvodnil s použitím § 52, § 55, § 57 a § 58 Civilného mimosporového poriadku s tým, že o trovách konania rozhodoval súd na návrh oprávnenej osoby, ktorá nárok dôvodila tým, že navrhovateľ mal vedomosť o začatí exekučného konania aj napriek tomu sa nepokúsil o zmier v predmetnej veci, pričom on ako oprávnený z vyživovacej povinnosti si nemienil uplatňovať voči navrhovateľovi ani ďalšie výživné za obdobie po 30.06.2011, kedy mal za to, že vyživovacia povinnosť voči nemu zanikla. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keďže nezistil skutočnosti odôvodňujúce rozhodnúť o trovách konania podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, tzn. že nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, pre ktoré by mal oprávnenej osobe náhradu trov konania priznať tak, aby to s ohľadom na okolnosti prípadu bolo i spravodlivé, pričom takéto okolnosti neuviedla ani samotná oprávnená osoba.
3. Proti tomuto rozsudku v časti rozhodnutia o náhrade trov konania podal odvolanie oprávnený z výživného (tzn. syn navrhovateľa). Namietal, že súd nesprávne rozhodol výrokom II. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, odôvodnenie je nedostatočné a predstavuje porušenie základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, pričom súd prvej
inštancie nebral do úvahy všetky okolnosti prípadu, nesprávne posúdil otázku dôvodov na nepriznanie trov konania oprávnenej osobe a rozhodnutie sa mu javí ako účastníkovi nesprávne a nespravodlivé. Namietal, že rozsudok je v napadnutej časti predovšetkým nepreskúmateľný a nespĺňa zákonné požiadavky na kvalitu odôvodnenia, keď súd prvej inštancie jasne a výstižne nevysvetlil ako vec právne posúdil. Oprávnená osoba uplatnila náhradu trov konania a túto aj zdôvodnila. Priznanie náhrady trov konania považuje za spravodlivé z procesného ako aj z materiálneho hľadiska, nakoľko súd prvej inštancie týmto rozsudkom v merite veci rozhodol spôsobom, ktorý od svojho prvého vyjadrenia zo dňa 16.05.2017 žiadal, tzn. zrušiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa od 30.06.2011 s tým, že nikdy od navrhovateľa nežiadal, aby mu na výživu prispieval aj po 30.06.2011 akceptujúc legálny zánik vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ si nesplnil rozsudkom určenú vyživovaciu povinnosť od mája 2009, vôbec a namiesto duševnej podpory a opory, keď sa oprávnenému v štúdiu nedarilo sa o túto ako rodič nestaral a teda ani nepochopil ani výchovnú funkciu rodiča. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti podal účelovo spätne za obdobie od 30.04.2010, po 6 rokoch od zániku vyživovacej povinnosti po tom, ako ho podala oprávnená osoba dňa 16.01.2015, tzn. návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie dlžného výživného. Navrhovateľ svoj návrh nezmenil, trval na tomto návrhu, až na pojednávaní uznal, že mu vyživovacia povinnosť zanikla tak, ako to uviedol oprávnený. Náhrada nebola priznaná najmä z dôvodu novej právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom mimosporovom poriadku, ktorá nastala až 01.07.2016 s tým, že má naň nepriaznivé následky, keď návrh na začatie konania podal navrhovateľ ešte v režime OSP a v novom režime prebehli iba dve pojednávania. Na prvé pojednávanie sa navrhovateľ ani jeho právna zástupkyňa nedostavili, pričom pri zmene procesných predpisov došlo k odňatiu právnej istoty a zásadnému majetkovému dosahu na už uzatvorený právny stav. V mimosporových konaniach, ktoré upravuje CMP platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré si v konaní uplatnil. Každý z účastníkov si teda znáša trovy konania, ktoré si v konaní platil sám, ale Civilný mimosporový poriadok pripúšťa z tejto zásady výnimky, ktoré sú upravené v § 53 až § 55. Z dikcie ust. § 55 CMP vyplýva, že oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé s tým, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, pričom je nutné zdôrazniť, že pre aplikáciu tohto ustanovenia nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Navrhol preto, aby s ohľadom na okolnosti prípadu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil a priznal oprávnenej osobe plnú náhradu trov celého konania a priznal aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
4. Navrhovateľ odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa písomne na výzvu súdu nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
6. Aj keď konanie začalo v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pre rozhodnutie o náhrade trov konania je treba aplikovať predpis platný v čase rozhodovania súdu vo veci, tzn. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
7. Predmetom konania je zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému synovi, ktorý nie je odkázaný výživou na navrhovateľa.
8. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
10. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.
11. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
12. Na rozdiel od sporového konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci, v mimosporových konaniach primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ust. § 53 až § 55 CMP.
13. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov, v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v konaní (§ 53 CMP). Druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov (§ 54 CMP), kedy môže súd zaviazať účastníka na náhradu trov konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec vznikli (napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.). Pri rozhodovaní o separátnych trovách však nemožno prihliadať k úspechu v konaní, ani k zavineniu zastavenia konania, nakoľko náhradu (separátnych) trov konania môže znášať aj ten účastník, ktorý mal v konaní úspech (§ 53 CMP), pokiaľ druhému účastníkovi spôsobil vznik trov svojim procesným zavinením. Treťou a poslednou výnimkou je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, preto materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň prisvedčiť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.
14. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že Civilný mimosporový poriadok neumožňuje subsidiárnu aplikáciu ustanovení Civilného sporového poriadku v otázke náhrady trov konania. Nie je prípustné, nad rámec ustanovení § 53 až § 55 CMP, aplikovať v mimosporových konaniach zásady platné v civilnom sporovom konaní (zásadu úspechu, zásadu zavinenia zastavenia konania). Z dikcie § 52 CMP totiž jednoznačne vyplýva, že priznať niektorému účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania je možné len v prípadoch stanovených týmto zákonom (t.j. v § 53 až § 55 CMP).
15. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávaný prípad nedopadá ustanovenie § 53 CMP ani § 54 CMP, preto sa zaoberal len otázkou, či by mohol v danej veci prichádzať do úvahy dôvod na priznanie náhrady trov konania účastníkovi konania podľa § 55 CMP (t.j. ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé).
16. Civilný mimosporový poriadok, na rozdiel od Civilného sporového poriadku, upravuje súdne konania, v ktorých sa „spor o hmotné právo“ zásadne nepredpokladá (i keď sám tvorca zákona v dôvodovej správe k CMP zdôrazňuje, že hoci medzi účastníkmi mimosporových konaní nie je charakteristický spor o právo, nevylučuje to, že medzi nimi môžu vzniknúť rozpory ohľadne predmetu konania V danom prípade vyživovacia povinnosť medzi rodičmi a deťmi vyplýva priamo zo Zákona o rodine , pričom s danou otázkou súvisí aj zánik vyživovacej povinnosti, pokiaľ u oprávneného došlo k zániku odkázanosti na plnenie z tejto povinnosti zo strany povinného.
17. V otázke náhrady trov konania platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak Civilný mimosporový poriadok (CMP) neustanovuje inak (napr. v konaniach vo veci notárskych úschov, viac viď § 52 - § 56 CMP).
18. O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh. Konania podľa Civilného mimosporového poriadku je priznanie nároku na náhradu trov konania výnimočné. Z daného pravidla existujú v zásade dve výnimky a to § 53 Civilného mimosporového poriadku, ktorý priznáva taxatívne v ustanovených prípadoch nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za kumulatívne splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať a v súlade s § 55 Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé a to aj mimo konaní vymenovaných v § 53 CMP. Predmetné ustanovenie reflektuje na to, že rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania podľa predmetného zákona je skôr výnimočné aj v prípade, že by boli splnené podmienky podľa § 53 alebo § 55 CMP je ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní alebo nie. Druhým dôvodom je, že pokiaľ príde k uplatneniu nároku na náhradu trov konania bolo by vhodné aj v záujme toho, kto si nárok na náhradu trov konania uplatňuje odôvodniť, pričom možno nárok na náhradu trov konania spravodlivo požadovať. Ak ide o konanie podľa
§ 53 CMP alebo je to v súlade s § 55 CMP s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Tieto skutočnosti súd skúma z úradnej moci. V danom prípade bol splnený predpoklad na priznanie náhrady konania spočívajúci v tom, že osoba oprávnená z výživného si nárok na náhradu trov konania uplatnila.
19. Súd prvej inštancie o tomto nároku aj rozhodoval a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce rozhodnúť o trovách podľa § 55 CMP, tzn. že nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, pre ktoré by mal oprávnenej osobe náhradu trov konania priznať tak, aby to s ohľadom na okolnosti prípadu bolo i spravodlivé, pričom také okolnosti neboli uvedené ani zo strany oprávnenej osoby. Len samotná skutočnosť, že oprávnená osoba súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti k dátumu 30.06.2011 a že od tejto doby si už nemienila výživné voči navrhovateľovi uplatňovať, nič nemení na tom, že pokiaľ navrhovateľ mal záujem o rozhodnutie, ktorým súd zruší jeho vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej osobe, iná možnosť mu nezostávala, len podanie žaloby. To, že oprávnenej osobe vznikli trovy konania zvolením si právneho zástupcu na zastupovanie, nie je okolnosť, pre ktorú by súd takúto náhradu trov konania spočívajúcu v zastúpení advokátom mal priznať.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol opätovne tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o rozhodnutie v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku.
22. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).