Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Co-79-2018.pdf
PDF · 123.9 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/79/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom v Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej F. P., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. XX, XXX XX J., o zaplatenie sumy 244,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 14Csp/16/2017-88 z 11. septembra 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 104,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 104,78 Eur od 18. 06. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok), p o t v r d z u j e.
II. Odvolanie žalovanej do výroku rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok), o d m i e t a.
III. Žalobca má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, event. „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 11. 09. 2017 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 104,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 104,78 Eur od 18. 06. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok) a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 14 % (III. výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 244,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 18. 06. 2015 do zaplatenia z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby vo výške 28,78 Eur vrátane splátok kúpnej ceny za mobilný telefón vo výške 76,- Eur a náhrady škody vo výške 139,33 Eur. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. D. zo dňa 30. 07. 2014 (ďalej aj ,,Zmluva“) a z jej Dodatku zo dňa 30. 07. 2014 (ďalej aj ,,Dodatok“) okresný súd zistil, že žalovaná prevzala od žalobcu mobilný telefón značky X. za kúpnu cenu 99,- Eur i SIM kartu s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX a stala sa užívateľkou programu "Mobilný internet Klasik" s dobou viazanosti 24 mesiacov. Z Dohody o splátkach č. D. zo dňa 30. 07. 2014 (ďalej aj ,,Dohoda“) súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca umožnil žalovanej zaplatiť kúpnu cenu za dodaný mobilný telefón vo výške 99,- Eur tak, že žalovaná prvú časť ceny vo výške 3,- Eur zaplatí pri podpise Dohody a druhú časť vo výške 96,- Eur
v 24 splátkach po 4,- Eur mesačne v priebehu doby viazanosti. Z článku 2 ods. 2.3 písm. a) Dohody vyplynulo, že ak sa žalovaná dostane do omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky druhej časti kúpnej ceny po dobu minimálne 3 mesiacov, tak sa celá zostávajúca nezaplatená časť kúpnej ceny stáva splatnou a žalobca má právo žiadať od žalovanej celkovú jej úhradu. Za verejné elektronické komunikačné služby poskytnuté žalovanej na základe Zmluvy a Dodatku vystavil žalobca žalovanej: faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 01. 2015, splatnú dňa 29. 01. 2015 na sumu 14,39 Eur a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 02. 2015, splatnú dňa 01. 03. 2015 na sumu 14,39 Eur. Pretože žalovaná nezaplatila žalobcovi fakturované sumy spolu vo výške 28,78 Eur (14,39 Eur + 14,39 Eur) a zostatok druhej časti kúpnej ceny vo výške 76,- Eur, ktorý sa stal predčasne splatným v dôsledku straty výhody splátok po omeškaní žalovanej s úhradami splátok splatných do vyhotovenia pokusu o pokonávku, súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnený nárok v časti týkajúcej sa sumy 104,78 Eur (28,78 Eur + 76,- Eur) ako dôvodný vrátane úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 104,78 Eur od 18. 06. 2015, pretože z prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky vyplynula k uvedenému dňu platná úroková sadzba vo výške 0,05 %, ktorej zvýšenie o 5 percentuálnych bodov (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) predstavuje 5,05 % ročne. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania od 18. 06. 2015, t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie určenej žalobcom v pokuse o pokonávku zo dňa 03. 06. 2015. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj nárok na náhradu škody vo výške 139,33 Eur odôvodnil v žalobe tým, že táto škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu dodaného žalovanej a škoda mu vznikla tým, že žalovaná získala mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti trhovej cene a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať po celú dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu so žalobcom vrátane včas a riadne platiť cenu za poskytnuté služby. Podľa názoru prvoinštančného súdu škodovou udalosťou nie je, ak dodávateľ elektronickej komunikačnej služby a koncového zariadenia predá kupujúcemu toto zariadenie za nižšiu ako predajnú cenu a kupujúci v priebehu zmluvného vzťahu poruší povinnosť dodržať dobu viazanosti, pretože dodávateľ predáva koncové zariadenia záujemcom za pevne dohodnutú kúpnu cenu na základe ním stanovenej marketingovej stratégie s cieľom prilákať čo najviac záujemcov o jeho služby v rámci konkurenčného prostredia na danom trhu poskytovateľov elektronických komunikačných služieb. Pri uzatváraní obdobných zmlúv sa ponúka dostatočný právny priestor dojednať s kupujúcim kúpnu cenu vo výške predajnej ceny s rozdelenou splatnosťou s tým, že kupujúcemu sa odpustí splátka (splátky) kúpnej ceny podľa naplnenej doby viazanosti, v dôsledku čoho kupujúci pri splnení tejto podmienky nakoniec uhradí len splátku vo výške akciovej ceny. Žalobca (vyhotoviteľ Zmluvy a Dodatku) je zodpovedný za to, že v Dodatku určil kúpnu cenu za dodané koncové zariadenie v nižšej sume než je jeho predajná cena, a to bez vplyvu prípadného nedodržania doby viazanosti zo strany žalovanej. Vzájomná dohoda na kúpnej cene, hoci aj akciovej, nemôže byť neskôr jednostranne reparovaná v dôsledku nesplnených očakávaní dodávateľa týkajúcich sa predpokladaného zisku z predmetného zmluvného vzťahu. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadol aj na existenciu určitej miery podnikateľského rizika na strane žalobcu ako dodávateľa služieb a predajcu koncového zariadenia a aj na to, že časť ceny odpredaného koncového zariadenia je už kalkulovaná v rámci dohodnutého mesačného paušálu, ako aj na skutočnosť, že z tvrdení a dôkazov žalobcu nevyplynulo, že došlo k overovaniu bonity žalovanej zo strany žalobcu pred uzavretím Zmluvy a Dodatku, pričom pravdepodobnejšou sa javí jeho snaha o maximalizáciu počtu uzavretých zmlúv, a to za každú cenu. Súd prvej inštancie mal za to, že omeškanie žalovanej s úhradou zostatku druhej časti kúpnej ceny za dodaný mobilný telefón vo výške 76,- Eur nezakladá povinnosť žalovanej zaplatiť za telefón aj časť rozdielu medzi jeho akciovou cenou a predajnou cenou. Prvoinštančný súd po preskúmaní predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) dospel k záveru, že zodpovednosť žalovanej za škodu voči žalobcovi v súvislosti s neuhradením predajnej ceny za dodané koncové zariadenie nevznikla, preto nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 139,33 Eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci s tým, že žalovaná mala vo veci úspech v rozsahu 57 % s prináležiacou mierou úspechu 14 % (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“).
2. Proti rozsudku okresného súdu žalovaná podala včas odvolanie. Uviedla, že s rozsudkom okresného súdu nesúhlasí. Žalobca s ňou uzavrel Zmluvu č. D., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle Zmluvy žalobca je vypožičal SIM kartu, ktorá umožňovala jej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. K SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo
XXXXXXXXXX. Žalobca s ňou uzavrel Dohodu o splátkach k Zmluve, na základe ktorej sa zaviazala uhradiť 24 mesačných splátkach vo výške 4,-Eur, zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 96,- Eur. Podľa jej názoru okresný súd nebral do úvahy aplikáciu ustanovenia § 53a OZ, hoci sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedla, že ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7.1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných podmienok. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (viď rozsudok Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Oceano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Politiky štátov EÚ zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (č. l. 38 Charty základných práv EÚ). Práve neprijateľné podmienky a opakované uplatňovanie nemorálnych plnení uplatňovaných z nekalých zmluvných podmienok môžu odradiť spotrebiteľov od kupovania produktov a znížiť úroveň ich ekonomickej slobody a života. Spotreba vysokou mierou participuje na HDP a ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľov je preto osobitne dôležitá (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ). Neprijateľná zmluvná podmienky je absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou. Ak súdy už judikovali, že zmluvná podmienka je neprijateľná, teda absolútne neplatná, tak je absolútne neplatná ako celok a neprichádza do úvahy ani jej moderovanie ani zníženie neplatnej zmluvnej podmienky. Uviedla, že bola dlhoročným klientom žalobcu a svoje záväzky si plnila riadne až do doby, kým jej jediným zdrojom príjmu sa nestal predčasný starobný dôchodok. Napriek snahe dohodnúť sa so žalobcom jej nebolo vyhovené. Žalobca neuviedol, že pri predchádzajúcich zmluvách si riadne hradila záväzky. Používala akciový telefón aj po uplynutí doby viazanosti za tých istých podmienok, prípadne za nevýhodnejších a platila za službu nevýhodného produktu. Mala za to, že dlhuje žalobcovi jedine za prevolané minúty v rámci volania, preto nesúhlasí s úrokmi z omeškania a taktiež ani s trovami konania.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, považuje ho za správny, vydaný v súlade so zákonom. Navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Síce žalovaná v odvolaní poukázala na neprijateľnú zmluvnú podmienku, avšak nešpecifikovala o akú konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku sa jedná, a tak nie je zrejmé, ktorú zmluvnú podmienku považuje žalovaná za neprijateľnú a ani z akého dôvodu má byť neplatná. Uviedol, že popiera neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože všetky zmluvné dojednania vyplývajúce z uzavretej Zmluvy, Dodatku a Dohody o splátkach, sú v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj s právnymi predpismi zameranými na ochranu spotrebiteľa, pričom neobchádzajú zákon ani sa nepriečia dobrým mravom. Žalovaná s ním dňa 30. 07. 2014 uzavrela v zmysle ustanovenia § 44 zák. č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj ,,Zákon o elektronických komunikáciách“) Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. D., v zmysle ktorej sa zaviazal poskytovať žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná sa zaviazala za tieto služby uhrádzať cenu poskytnutých služieb riadne a včas. Spolu so Zmluvou bol toho istého dňa uzavretý aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. D., na základe žalovanej odpredal mobilné zariadenie X. za kúpnu cenu 99,- Eur, pričom maloobchodná cena tohto zariadenia predstavovala sumu 275,- Eur. V zmysle uzavretej Dohody o splátkach č. D. zo dňa 30. 07. 20014 sa žalovaná zaviazala zaplatiť prvú časť kúpnej ceny odpredaného mobilného zariadenia vo výške 3,- Eur bez zbytočného odkladu po uzatvorení Dohody. Zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 96,- Eur sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 24 pravidelných mesačných splátkach vo výške 4,- Eur. Ďalej poukázal na Čl. 2. bod 2.1, Čl. 2 bod 2.3 písm. a) Dohody. Uviedol, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou hneď prvej mesačnej splátky vo výške 4,- Eur. Zo strany žalovanej došlo k úhrade celkovo 5 mesačných splátok spolu vo výške 20,- Eur, ktoré boli žalovanou uhradené po lehotách ich splatnosti. Listom zo dňa 06. 05. 2015 upozornil žalovanú, že v prípade, ak do 15 dní od doručenia upozornenia neuhradí dlžnú sumu, žalovaná stratí výhodu splátok a on pristúpi k požadovaniu jednorazového zaplatenia všetkých zostávajúcich nezaplatených splátok zvyšnej časti kúpnej ceny za mobilné zariadenie. Žalovaná na jeho upozornenie nereagovala žiadnou, ani len čiastočnou úhradou pohľadávky. Keďže žalovaná bola v omeškaní s úhradou mesačných splátok, vznikol mu nárok požadovať zvyšnú časť neuhradenej kúpnej ceny odpredaného mobilného zariadenia, ktorú v súlade s Čl. 2 bod 2.3 písm. a) Dohody zosplatnil. Mal za to, že zmluvné podmienky zakotvené v Zmluve, Dodatku a Dohode o splátkach, boli dojednané individuálne, pretože žalovaná mala možnosť vyjadriť sa a tieto podmienky modifikovať ešte pred ich samotným podpisom. Pri posudzovaní, či boli podmienky zmluvného vzťahu skutočne
dohodnuté individuálne, je potrebné upriamiť pozornosť na proces rokovania o zmluve, v rámci ktorého majú zmluvné strany jedinú možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. V prípade, ak je predzmluvná fáza zachovaná a pre spotrebiteľa je vytvorený priestor pre modifikáciu návrhu, potom sa jednoznačne jedná o individuálne dojednané podmienky. Zdôraznil, že samotnému uzatvoreniu Zmluvy s Dodatkom a Dohody o splátkach predchádzala predzmluvná fáza, v rámci ktorej informoval žalovanú o všetkých podstatných a nevyhnutných informáciách týkajúcich sa poskytovania telekomunikačných služieb ako aj predaja akciových mobilných zariadení, v rámci ktorej mala žalovaná možnosť vyjadriť sa k zmluvným podmienkam a tieto následne modifikovať. Žalovaná zmluvné podmienky akceptovala a svoj súhlas prejavila vlastnoručným podpisom na jednotlivých dokumentoch. Uzavrela slobodne Zmluvu, Dodatok a Dohodu, na základe vlastnej vôle, bez akéhokoľvek donútenia či nátlaku z jeho strany. Žalovaná mala možnosť pred podpisom dokumentov oboznámiť sa s ich konečným obsahom, prípadne tento následne modifikovať. V prípade, ak je predzmluvná fáza zachovaná a pre spotrebiteľa je vytvorený priestor pre modifikáciu návrhu, jedná sa o individuálne dojednané podmienky, ktoré nemôžu predstavovať neprijateľné zmluvné podmienky. Zdôraznil, že v rámci predzmluvných vzťahov so žalovanou, žalovaná mala možnosť modifikovať navrhnuté podmienky a taktiež boli žalovanej z jeho strany poskytnuté všetky podstatné informácie, na základe ktorých sa mala možnosť slobodne rozhodnúť, či do zmluvného vzťahu s ním vstúpi. Žalovaná Zmluvu, Dodatok a Dohodu akceptovala a tieto boli konštituované na základe jej vlastnej vôle, s jej súhlasom a vedomím, čo nakoniec potvrdila aj svojim podpisom. Nárok na úrok z omeškania považoval za dôvodný, pretože sa žalovaná dostala s úhradou ceny za ním poskytnuté telekomunikačné služby, ako aj s úhradou pravidelných mesačných splátok kúpnej ceny odpredaného mobilného zariadenia do omeškania, a teda si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej Zmluvy, Dodatku a Dohody o splátkach neplnila riadne a včas. Voči žalovanej sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania v súlade s Čl. 11 bod 11.14 Všeobecných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy odo dňa 18. 06. 2015 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, na ktoré vyzval žalovanú v rámci zaslaného Pokusu o pokonávku zo dňa 03. 06. 2015.
4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že v Dohode o splátkach k Zmluve sa zaviazala uhradiť v 24 mesačných splátkach vo výške 4,- Eur zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 96,- Eur. V zmluve bola dohodnutá výška kúpnej ceny zariadenia 99,- Eur a nie 139,33 Eur. Cenu zariadenia si stanovil žalobca sám. Podľa jej názoru okresný súd nebral do úvahy aplikáciu ustanovenia § 53a OZ. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (zmluvná pokuta), preto malo byť plnenie bezúročné. Zároveň uviedla, že žalobca si účtoval aj za služby, ktoré sa neuskutočnili, čiže neboli využité.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej opätovne navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru boli zmluvné podmienky vyplývajúce zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 30. 07. 2014 medzi ním a žalovanou dojednané individuálne. Žalovaná mala možnosť modifikovať navrhnuté zmluvné podmienky. Žalovaná Zmluvu, Dodatok a Dohodu akceptovala, čo potvrdila aj svojím podpisom. Žalovaná mohla uzavrieť zmluvu aj bez zakúpenia zľavneného mobilného zariadenia, prípadne zmluvu s iným obsahom. Žalovaná vo svojom vyjadrení sa odvolávala na neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty, k čomu uviedol, že voči žalovanej sa nedomáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, ale nároku vo výške 139,33 Eur a tento si uplatňoval titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovanou. Okresný súd nárok na náhradu škody vo výške 139,33 Eur mu nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Z uvedeného dôvodu vyjadrenie žalovanej považuje za nedôvodné a irelevantné. Žalovaná neuviedla také skutočnosti a nepredložila také dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť a relevantnosť jej vyjadrení. Zároveň neexistujú dôvody, ktoré by spôsobovali bezúročnosť uzatvorenej Zmluvy. Žalovaná sa vyjadrila, že účtoval aj služby, ktoré sa neuskutočnili, čiže boli ňou nevyužité, preto tieto služby nemajú byť z jej strany uhradené. Uvedené tvrdenia považuje za nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Dňa 15. 01. 2015 vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 14,39 Eur a dňa 15. 02. 2015 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 14,39 Eur, predmetom ktorých bola úhrada mesačného poplatku za účastnícky program, ktorý bol žalovanej aktivovaný na SIM karte v zmysle uzavretej Zmluvy a Dodatku k nej. Poplatok za účastnícky program, ktorý žalovaná využívala počas doby trvania zmluvného vzťahu, oprávnene zaúčtoval v zmysle Zmluvy a Dodatku, v dôsledku čoho je žalovaná povinná zaplatiť sumu vyplývajúcu z namietaných faktúr za služby poskytnuté ním. Zároveň zdôraznil, že žalovaná počas celého konania faktúry č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX ani ich výšku nenamietala a nerozporovala, a teda žalovaná uvádza skutočnosti a tvrdenia účelovo, bez opory v objektívnom a pravdivom skutkovom a právnom stave.
6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 104,78 Eur s príslušenstvom (I. výrok) potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP a odvolanie žalovanej do výroku rozsudku, ktorým okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok),odmietol (§ 386 písm. b/ CSP). Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (III. výrok) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
9. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovanej v odvolaní.
10. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedla ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatnil žalobou voči žalovanej nárok vo výške 104,78 Eur na základe spotrebiteľských zmlúv, t.j. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. D. zo dňa 30. 07. 2014 (č.l. 4-6 spisu), Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 30. 07. 2014 (č.l. 10-13 spisu) a Dohody o splátkach zo dňa 30. 07. 2014 (č.l.7-9 spisu). Predmetné zmluvy uzatvoril žalobca v postavení dodávateľa, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná v pozícii spotrebiteľa, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť cenu za verejné služby poskytnuté žalobcom (§ 43 ods. 12 písm. b/ Zákona o elektronických komunikáciách), a to na základe žalobcom predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 01. 2015, splatnej dňa 29. 01. 2015, vystavenej na sumu 14,39 Eur (č.l. 20 spisu) a faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 02. 2015, splatnej dňa 01. 03. 2015, vystavenej na sumu 14,39 Eur (č.l. 16 spisu). Na strane žalovanej vznikla zároveň povinnosť zaplatiť žalobcovi nedoplatok kúpnej ceny za mobilný telefón továrenskej značky X., pretože žalovaná nezaplatila medzi stranami dohodnuté splátky kúpnej ceny za mobilný telefón vyplývajúce z Dohody o splátkach zo dňa 30. 07. 2014 riadne a včas. Žalobcovi vznikol nárok voči žalovanej na zaplatenie sumy 76,- Eur (§ 565 OZ), keďže žalobca zosplatnil celú pohľadávku týkajúcu sa kúpnej ceny v zmysle Čl. 2 bod 2.3 písm. a/ Dohody o splátkach zo dňa 30. 07. 2014.
13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 104,78 Eur s príslušenstvom. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že ak dlžník svoj dlh veriteľovi riadne (t.j. v dohodnutom množstve, kvalite, rozsahu a na dohodnutom mieste) a včas nesplní (v dohodnutom čase), je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania.
14. Úroky z omeškania majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 OZ). Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto žalobcovi vznikol nárok i na úrok z omeškania v zákonnej výške (§ 3 ods. 1 NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov), t.j. 5,05 % ročne zo sumy 104,78 Eur od 18. 06. 2015 do zaplatenia.
16. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovanej ďalej odvolací súd konštatuje, že Občiansky zákonník upravuje spotrebiteľské zmluvy v ustanoveniach § 50 až § 54, pričom ustanovenia § 52 až § 54 možno označiť za všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.
17. Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré z bežných typov zmlúv (a to v závislosti od subjektov, ktoré ich uzatvárajú) im dáva charakter spotrebiteľských zmlúv. Každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ sa považuje za spotrebiteľskú, pričom nie je rozhodujúce, v akej forme je zmluva uzavretá. Bez ohľadu na prameň práva, každý zmluvný typ, ktorý má charakter spotrebiteľskej zmluvy, patrí k spotrebiteľským zmluvám a podlieha podmienkam určeným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Pre spotrebiteľskú zmluvu v zmysle poskytnutia osobitnej ochrany podľa ustanovenia § 53 a nasl. OZ nie je podstatné to, ako je zmluva typologicky nazvaná, alebo aplikáciu akého zákona si zmluvné strany dohodli, resp. akú právnu formu pre daný vzťah určil zákon, alebo si zmluvné strany dohodli, ale iba to, či sú naplnené pojmové znaky ustanovenia § 52 OZ. Za dodávateľa sa považuje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. O spotrebiteľský vzťah pôjde iba vtedy, ak samotné plnenie dodávateľa bude dôsledkom uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Nestačí teda, že vo všeobecnosti bude mať dodávateľ charakter osoby, ktorá inak môže byť dodávateľom. Vyžaduje sa, aby sa tento charakter prejavil v konkrétnom posudzovanom vzťahu. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Úprava Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je úpravou kogentnou. Spotrebiteľská zmluva je protiprávna len vtedy, ak obsahuje neprijateľnú podmienku (§ 53 OZ). Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§ 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov).
19. Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ výslovne zakazuje dodávateľom použiť spotrebiteľských zmluvách také zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky zákonník dodávateľom zakazuje zneužívať svoje postavenie pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, najmä pri príprave svojich zmluvných formulárov (všeobecné obchodné podmienky, všeobecné dodacie podmienky a pod.), ktoré pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv predkladajú spotrebiteľovi a zároveň určuje aj právny účinok, ktorý sa spája s neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Táto neplatnosť je absolútna s poukazom na to, že ustanovenie 52 OZ nie je uvedené v taxatívnom výpočte prípadov relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 40a.
20. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca si voči žalovanej neuplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to na základe zmluvného dojednania, ktoré ako je známe odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti, všeobecné súdy Slovenskej republiky vyhlásili za neprijateľné zmluvné dojednanie spôsobujúc nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s poukazom na to, že zmluvná pokuta nezohľadňovala, kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, či na začiatku zmluvného vzťahu alebo na konci zmluvného vzťahu, pričom výška zmluvnej
pokuty zostala nemenná počas celej doby viazanosti v prípade porušenia zmluvy, teda aj v prípade, ak by účastník zmluvy si splnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobca, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti (a to i v prípade nezaplatenia poslednej úhrady), mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške.
21. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (I. výrok) potvrdiť (§ 387 ods.1, 2 CSP). Odvolací súd ďalej konštatuje, že okresný súd správne prihliadol pri rozhodovaní o trovách konania na pomer úspechu v spore na strane žalobcu a žalovanej. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, hoci v posudzovanej veci mal správne aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva: ,,Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“ Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu o trovách prvoinštančného konania je vo výroku vecne správne, preto odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu i v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
22. Podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
23. Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že žalovaná podala odvolanie voči celému rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. i voči výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok).
24. Právo na podanie odvolania sa v zmysle Civilného sporového poriadku priznáva strane, a to žalobcovi ako aj žalovanému. Civilný sporový poriadok výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie, pretože v zmysle ustanovenia § 359 ,,odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté“. Z logického výkladu ustanovenia § 359 CSP za použitia argumentu a contrario vyplýva, že strana v prospech ktorej bolo vydané rozhodnutie, nemôže podať odvolanie.
25. Pretože žalovaná podala odvolanie i do výroku rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté v prospech nej, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako odvolanie žalovanej voči II. výroku rozsudku okresného súdu podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP odmietnuť, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
26. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).