Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoKR-10-2017.pdf
PDF · 91.53 KB
Case nature
Subarea
8CoKR/10/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu Mariána Chovanca, s miestom podnikania Nábrežie slobody 1926/4, Púchov, IČO: 17 973 660, právne zastúpeného: JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Treskoňova 816/1, Bytča, IČO: 47 253 223 proti žalovanému JUDr. Matúšovi Košarovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Pozemné stavby Púchov, s. r. o., v konkurze, so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO: 31 629 733, s miestom výkonu činnosti Piaristická 276/46, Trenčín, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cbi/44/2013-105 zo dňa 16. marca 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 11.942,39 Eur titulom náhrady škody zo zmluvy o dielo č. INV-308/2004/PÚ zo dňa 11.03.2004, prihlásenej do konkurzného konania, vedeného na Okresnom súde Trenčíne pod sp. zn. 28K/6/2013 prihláškou č. 100/CH-1 zo dňa 12.04.2013 na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov s. r. o., so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO 31629733. Ďalej rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 48,4 %. Rozhodol tak v poradí druhým rozsudkom v predmetnom spore o určenie popretej pohľadávky celkom vo výške 46.369,24 Eur, keď jeho skorší rozsudok č.k. 39Cbi/44/2013-74 zo dňa 16.10.2014, ktorým bolo určené, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 11.992,39 Eur titulom náhrady škody zo zmluvy o dielo č. INV-308/2004/PÚ zo dňa 11.03.2004, prihlásenej do konkurzného konania, vedeného na Okresnom súde Trenčíne pod sp. zn. 28K/6/2013 prihláškou č. 100/CH-1 zo dňa 12.04.2013 na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov s. r. o., so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO: 31 629 733, vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá a žalovanému náhrada trov konania nebola priznaná, bol na odvolanie žalovaného zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoKR/2/2015-91 zo dňa 26.10.2016 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Po opätovnom prejednaní veci a po právnom posúdení v zmysle § 28 ods. 1, 2, 3, § 29 ods. 1, 6, § 32 ods. 1, 3, 6, 9, 19, § 100 ods. 2 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR) a podľa § 323 ods. 1, § 560 ods. 1, § 563 ods. 2, § 564, § 429 ods. 1, § 440 ods. 2, § 373, § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák. dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Uviedol, že uznesením č. k. 28K/6/2013-118 zo dňa 19.02.2013, právoplatným dňa 26.02.2013, Okresný súd Trenčín vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Pozemné stavby Púchov, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO: 31 629 733 a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Matúša Košaru,
so sídlom kancelárie Piaristická 276/46, Trenčín. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku publikované dňa 25.02.2013. Od tohto momentu začala plynúť základná 45-dňová lehota na prihlásenie pohľadávky. Žalobca si však svoju pohľadávku vo výške 46.369,24 Eur prihlásil až dňa 12.04.2013, t. j. po uplynutí uvedenej základnej lehoty. Následne v zmysle § 32 ods. 3 písm. b) ZKR žalobcom prihlásenú pohľadávku správca poprel a túto skutočnosť oznámil žalobcovi listom zo dňa 14.05.2013, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 21.05.2013. Od tohto dňa začala plynúť žalobcovi zákonná 30-dňová lehota na podanie žaloby o určenie pohľadávky. Táto prekluzívna lehota uplynula dňa 20.06.2013, pričom žaloba bola podaná práve dňa 20.06.2013, preto prvoinštančný súd skonštatoval, že žaloba žalobcu bola podaná včas. Žalobca si predmetnú pohľadávku uplatnil titulom náhrady škody, ktorú mu úpadca spôsobil vadným zhotovením diela, a to konkrétne stavby športovej haly. Žalobca v konaní predložil protokol o zistenej škode, v ktorom sa úpadca vyjadril, že uznáva vzniknuté škody na diele a potvrdzuje výšku škody. Súd prvej inštancie však tento prejav úpadcu neposúdil ako uznanie záväzku. Zo znenia tak, ako je uvedené v protokole o zistenej škode zo dňa 15.10.2012, je len zrejmé, že úpadca uznal škody, ktoré na diele vznikli a potvrdil výšku tejto škody, t. j. súhlasil, že škoda vznikla v uvedenej výške. Z jeho prejavu však nevyplýva, že by výšku škody aj skutočne uznal. Výraz „potvrdiť" totiž sám o sebe neznamená „uznať" a z uvedeného prejavu nie je zrejmé, či úpadca ním mienil túto škodu uznať s takými následkami, ako to má na mysli ustanovenie § 323 Obchodného zákonníka. Preto prvoinštančný súd na takýto prejav neprihliadol a uplatnený nárok preskúmal. Zistil, že úpadca na základe zmluvy o dielo č. INV-308/2004/ PÚ zo dňa 11.03.2004 vykonal pre žalobcu dielo spočívajúce vo vykonaní stavby „Športová hala - príprava pre montáž oceľového skeletu". Na vykonanom diele sa počas plynutia záručnej doby (táto bola v zmysle zmluvy dojednaná na práce na izolácie v trvaní 10 rokov) vyskytli vady. Vznik a existencia týchto vád nebola medzi stranami sporná, a teda žalobca bol oprávnený v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka požadovať od úpadcu, aby tieto vady odstránil, prípadne iným spôsobom zjednal nápravu. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by si vzniknuté vady u úpadcu uplatnil, že by ho vyzval na ich odstránenie a rovnako tak nepreukázal, či sa úpadca pokúsil o ich odstránenie. V konaní predložil len protokol o zistenej škode, v ktorom je už presne táto škoda vyčíslená, pričom z priložených faktúr vyplýva, že vady si žalobca nechal odstrániť prostredníctvom iných subjektov. Takýto postup žalobcu súd vyhodnotil ako postup v rozpore s ustanovením § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý vyjadruje striktnú zásadu, že uspokojenie, ktoré sa môže dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád, nemožno dosiahnuť uplatnením z iného právneho titulu, napríklad z titulu náhrady škody. Riadnym uplatnením vád u úpadcu žalobca mohol dosiahnuť odstránenie vád diela, preto nie je možné, aby si svoje nároky uplatňoval z titulu náhrady škody. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v rozsahu, v akom si žalobca mohol uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady, zamietol. Ide o stavebné práce - oprava tlakovej izolácie obvodových stien vo výške 19.000 Eur. Ďalej žalobcovi nepriznal sumu 9.900 Eur za montážne práce a výkony, nakoľko z predloženej faktúry nie je zrejmé, o aké montážne práce a výkony sa jednalo, a teda nie je možné jednoznačne určiť, či tieto súviseli s prácami, ktoré mohli byť vykonané titulom odstránenia vád, alebo či išlo o práce, ktorými sa odstraňovala škoda vzniknutá zle vykonaným dielom. Za účelom preukázania dôvodu vynaloženia týchto prác žalobca neprodukoval žiadne dôkazy. Z rovnakých dôvodov nepriznal žalobcovi ani sumu 4.190 Eur za opravu omietok. Keďže v dôsledku riadne nevykonaného diela vznikli žalobcovi aj iné škody, ktoré si v rámci nárokov z vád nemohol uplatniť, nakoľko preukázateľne neboli obsahom zmluvy o dielo, ktorá sa vzťahovala na vykonanie stavby (poškodený nábytok a koberce), v tejto časti má súd za to, že nárok žalobcu na náhradu škody za splnenia všetkých zákonom stanovených predpokladov (úpadca porušil svoju povinnosť vykonať dielo riadne, v dôsledku čoho vznikla škoda) je dôvodný. Preto rozhodol tak, že žalobca je veriteľom predmetnej pohľadávky len vo výške 11.910,99 Eur (koberce v sume 6.027,66 Eur + oprava šatňových skriniek v sume 1.400 Eur + opravné práce nábytku v sume 4.483,33 Eur = 11.910,99 Eur) a k tomu prináležiacemu úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11.910,99 Eur od 15.02.2013 do 25.02.2013 v sume 31,40 Eur; celkom teda 11.942,39 Eur. Čo sa týka obrany žalovaného, ten sa bránil proti úkonu uznania úpadcu tým, že podľa zápisu v Obchodnom registri B. ktorý uznanie podpísal, nemôže konať samostatne vo veciach presahujúcich sumu 20.000 Eur. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že takéto obmedzenie, hoci je zapísané v obchodnom registri, nie je účinné voči tretím osobám, ide len o vnútorné usporiadanie vzťahov medzi konateľmi, preto túto obranu vyhodnotil ako účelovú. Pokiaľ dôvodom popretia pohľadávky bolo i to, že táto pohľadávka nebola zaevidovaná v účtovníctve úpadcu, súd prvej inštancie uviedol, že neevidencia pohľadávky v účtovníctve, ako aj prípady neexistencie resp. nepredloženia účtovníctva, môžu viesť k popretiu pohľadávky, avšak bez ďalšieho, neznamenajú aj neexistenciu pohľadávky.
K prihláseným nákladom z uplatnenia vo výške 1.249,58 Eur súd uviedol, že suma predstavuje trovy konania, ktoré žalobca vynaložil v súvislosti s podaním prihlášky pohľadávky, teda ide o trovy, ktoré vznikli žalobcovi účasťou v konkurznom konaní. Tieto sú v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčené z uspokojenia v konkurze, preto aj v tejto časti žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP. Keďže obe strany mali úspech len čiastočný (úspech žalobcu bol 25,8 %, úspech žalovaného 74,2 %, rozdiel predstavuje 48,4 %), v rozsahu 48,4 % priznal žalovanému náhradu trov ako úspešnejšej strane.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie predovšetkým vytýkal, že protokol o zistenej škode, v ktorom sa úpadca vyjadril, že uznáva vzniknuté škody na diele a potvrdzuje výšku škody, neposúdil ako uznanie záväzku podľa § 323 Obch. zák., keď pojem „potvrdenie škody“ nevyhodnotil ako totožný s pojmom „uznanie škody“. Poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach Obchodného zákonníka týkajúcich sa uznania záväzku a na jeho náležitosti a tiež na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky, z čoho vyvodzoval nesprávne právne posúdenie a nesprávne rozhodnutie o výške jeho nároku na náhradu škody. Bol názoru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil a vyhodnotil inštitút uznania záväzku, preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určil, že jeho peňažná pohľadávka uplatnená prihláškou pohľadávky č. 1 v celkovej výške 46.369,24 Eur v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28K/6/2013 vo veci konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov s. r. o., so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO: 31 629 733 je pohľadávkou zistenou čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
5. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
6. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
7. Citované ustanovenie § 359 CSP rieši problematiku aktívnej procesnej legitimácie, čiže to, ktoré subjekty sú oprávnené podať odvolanie. Z účelu odvolania vyplýva, že nie každému subjektu prislúcha právo podať odvolanie. Toto právo nie je dané tomu subjektu, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo, teda ktorému nebola rozhodnutím spôsobená ujma na jeho právach. Posúdenie otázky, či odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia súdu vyznel v prospech alebo neprospech účastníka, a teda či subjekt, ktorý podal odvolanie je oprávnenou osobou na jeho podanie prislúcha odvolaciemu súdu. V zmysle uvedeného teda odvolanie môže podať tá procesná strana, ktorej rozhodnutím súdu prvej inštancie nebolo celkom alebo z časti vyhovené.
8. Z ust. § 362 ods. 1 CSP vyplýva, že odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutie smeruje, ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 21.06.2013 domáhal určenia, že jeho peňažná pohľadávka uplatnená prihláškou pohľadávky č. 1 v celkovej sume 46.369,24 Eur vzniknutej z titulu nezaplatenej faktúry č. 5-1/2013 zo dňa 31.01.2013 z uplatneným poradím uspokojenia iná pohľadávka v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčíne pod sp. zn. 28K/6/2013 prihláškou č. 100/CH-1 zo dňa 12.04.2013 na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov s. r. o., so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO 31629733 pohľadávkou zistenou čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia.
10. Z obsahu spisu ďalej nepochybne vyplýva, že o tomto nároku žalobcu rozhodol súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č.k. 39Cbi/44/2013-74 zo dňa 16.10.2014, ktorým určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 11.992,39 Eur titulom náhrady škody zo zmluvy o dielo č. INV-308/2004/PÚ zo dňa 11.03.2004, prihlásenej do konkurzného konania, vedeného na Okresnom súde Trenčíne pod sp. zn. 28K/6/2013 prihláškou č. 100/CH-1 zo dňa 12.04.2013 na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov s. r. o., so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO 31629733, a vo vyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Tento rozsudok súdu prvej inštancie bol na základe odvolania podaného žalovaným zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne ako odvolacieho súdu pod č.k. 8CoKR/2/2015-91 zo dňa 26.10.2016, a to v napadnutej časti vo výroku, ktorým sa určilo, že žalobca je veriteľom inej vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 11.992,39 Eur titulom náhrady škody zo zmluvy o dielo č. INV-308/2004/PÚ zo dňa 11.03.2004 prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčíne pod sp. zn. 28K/6/2013 prihláškou č. 100/CH-1 zo dňa 12.04.2013 na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov s. r. o., so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO 31629733 a v časti výroku o náhrade trov konania a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, opätovne vec v zrušenom rozsahu prejednal a rozhodol a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, teda rozsudkom č. k. 39Cbi/44/2013-105 zo dňa 16.03.2017.
11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 39Cbi/44/2013-74 nadobudol právoplatnosť v časti výroku, ktorým sa žaloba vo zvyšnej časti zamietla a to dňom 10.12.2014, tak ako to vyplýva z doložky právoplatnosti vyznačenej na prvopise uvedeného rozsudku. Ďalej je zrejmé, že v poradí druhým rozsudkom zo dňa 16.03.2017 č. k. 39Cbi/44/2013-105 sa žalobcovi vyhovelo určením, že je veriteľom inej vymáhateľnej pohľadávky vo výške 11.942,39 Eur titulom náhrady škody zo zmluvy o dielo č. INV-308/2004/PÚ zo dňa 11.03.2004, prihlásenej do konkurzného konania, vedeného na Okresnom súde Trenčíne pod sp. zn. 28K/6/2013 prihláškou č. 100/CH-1 zo dňa 12.04.2013 na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov s. r. o., so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO 31629733.
12. Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom nebolo zasiahnuté do práv žalobcu ako odvolateľa, ním napadnutý rozsudok totiž vyznel v jeho prospech, z čoho možno vyvodiť, že nebol u neho splnený zákonný subjektívny predpoklad na podanie odvolania proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalobca žiadal, aby bolo vyhovené jeho žalobe aj v rozsahu prevyšujúcom 11.942,39 Eur, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v tejto časti je vec právoplatne skončená (nadobudnutím právoplatnosti výroku II. rozsudku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti rozsudkom č. k 39Cbi/44/2013-74 zo dňa 16.10.2014).
13. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd bez nariadenia pojednávania odmietol odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. b) CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou a to bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku a samotnými dôvodmi odvolania.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal, hoci s poukazom na ust. § 396 ods. 1 a § 256 ods. 2 by mu patrila; žalovanému však preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP )
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).