Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/41/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. E., nar.XX.XX.XXXX, dieťa rodičov, matky: Mgr. K. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom R. L. XX, Q., právne zastúpená: Mgr. Iveta Žerebáková, advokátka so sídlom Q., H..A.D. XX a otca: R. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom K. D. XXX/XX, K., právne zastúpený: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát so sídlom K., M. O. XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 10P/72/2017-270 zo dňa 17. apríla 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník, č.k. 5C/186/2006-15 zo dňa 11.09.2006 v časti o určenie výživného na maloletého R. E. tak, že otcovi uložil prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške 160 eur mesačne, vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc od 01.10.2017, vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Zameškané výživné od 01.10.2017 do vyhlásenia rozsudku vo výške 961,80 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 40 eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatná 15. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že naposledy o výške výživného bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Svidník, č.k. 5C/186/2006-15 zo dňa 11.09. 2006, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý mal v tom čase 4 roky, bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo uložené prispievať na jeho výživu sumou 681,- Sk (22,60 eur) mesačne. Vzhľadom na časový odstup, ktorý od posledného rozhodovania o výške výživného uplynul, prvoinštančný súd dospel k záveru, že nastala zmena pomerov tak na strane maloletého, ako aj na strane jeho rodičov. Maloletý je v súčasnosti žiakom strednej školy, matka preukázala, že podstatne vzrástli jeho potreby, čo sa týka nákladov na školu, ošatenie, stravu, výživu, ako aj na iné kultúrne a spoločenské potreby. Otec je v súčasnej dobe nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi. U posledného zamestnávateľa ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť. Bol opakovane v evidencii nezamestnaných od 01.10.2015 do 18.04.2017. Matka maloletého uzatvorila nové manželstvo, z ktorého pochádza maloletý B., matka je na materskej dovolenke, otec žije s družkou, z ktorého vzťahu sa im narodil syn K.. Zohľadniac potom zmenu pomerov na strane maloletého, ako aj na strane jeho rodičov, okresný súd uložil otcovi platiť výživné na maloletého vo výške 160 eur mesačne s tým, že otec nepreukázal žiadne závažné okolnosti, ktoré by mu bránili vykonávať prácu, z ktorej by mohol získať väčší príjem, ako je príjem z dávok v hmotnej núdzi. Za nepravdivé označil jeho tvrdenie, že posledný zamestnávateľ mu dal výpoveď, pretože bol na PN. Z dokazovania mal preukázané, že

otec pracovný pomer ukončil na vlastnú žiadosť. Otec je dlhodobo nezamestnaný od roku 1991, čím odôvodňuje svoju nepriaznivú situáciu, avšak nepreukázal, akú snahu vyvinul v získaní zamestnania za účelom zabezpečenia potrieb svojich alebo potrieb jeho maloletých detí. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Otec žiadnym primeraným spôsobom sa nepodieľa na zabezpečení potrieb maloletého, ničím mu neprispieva, prakticky sa s ním nestretáva. Pokiaľ i bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, neznamená to, že otec je zbavený zodpovednosti za uspokojovanie jeho potrieb. Nič mu nebráni, aby vyvinul úsilie na získanie zodpovedajúcej pracovnej pozície a tak adekvátnym spôsobom prispel k uspokojovaniu potrieb dieťaťa. Zároveň rozhodol o nedoplatku na výživnom za obdobie od 01.10.2017 do vyhlásenia rozsudku, v rozdiele otcom plateného výživného a sumy zvýšeného výživného. Zameškané výživné umožnil otcovi platiť v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie otec maloletého. Rozhodnutie prvoinštančného súdu označil za neočakávané, nakoľko preukázal, že nemá možnosť, ako zarobiť viac peňazí, aby mohol prispievať viac na výživu svojho syna. Jeho príjem je, ako uviedol pred dožiadaným súdom vo svojom vyjadrení, v podobe dávok v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur. I keď bol zamestnaný, robil len príležitostné pomocné práce, jeho mesačný príjem neprevyšoval sumu 200 eur. V roku 1991 bol 10-krát evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. V meste K. a v okolí nie je veľa pracovných príležitostí. Súd síce uviedol, že má možnosť zabezpečiť si aj vyšší príjem, ale taký príjem bohužiaľ nemá ako zabezpečiť. Nechce odísť za prácou od svojej terajšej rodiny z dôvodu, aby jeho vzťah nedopadol ako predošlý. Tvrdenie matky, že existujú možnosti, aby si zvýšil svoj príjem tým, že poukáže na inzerát na portáli profesia.sk bez toho, aby si čo i len zistila, či spĺňa podmienky na vykonanie takejto práce, označil za zjavne účelové, nakoľko ani súd nezohľadňoval, či vôbec spĺňa podmienky a predpoklady na výkon takejto práce. Má ukončené učňovské vzdelanie, môže vykonávať len menej kvalifikovanú prácu, kde príjem je na úrovni minimálnej mzdy. Nechápe, ako súd mohol dospieť k záveru, že je schopný platiť výživné 160 eur mesačne, nakoľko, ak by sa aj zamestnal, minimálna mzda by nepostačovala ani len na zabezpečenie základných potrieb jeho terajšej rodiny. Tiež nezohľadňoval schopnosti otca z hľadiska zdravotného stavu, v mladosti utrpel vážny úraz hlavy, ktorý ho obmedzuje vo vykonávaní akejkoľvek práce, kde je potrebné samostatne uvažovať. Poukázal, že je zastúpený advokátom na základe rozhodnutia centra právnej pomoci, to tiež preukazuje jeho nízke príjmy. Absolútne nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť mesačne sumu 200 eur, bežné + zameškané výživné. Vzhľadom na vzdialenosť a jeho finančné pomery nenavštevuje ani svojho syna a je schopný platiť výživné v rozsahu 30 eur. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zmeniť a výživné ustáliť v tejto sume.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedla, že neobstojí tvrdenie otca, že s ním posledný zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu PN. Otec sám požiadal o rozviazanie pracovného pomeru, doložil to bývalý zamestnávateľ otca v dohode o rozviazaní pracovného pomeru, kde je jasne uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru „na vlastnú žiadosť zamestnanca“. Už len z tohto je evidentné, že otec uvádza zavádzajúce dôvody svojho rozviazania pracovného pomeru a následne neobstoja ani tvrdenia otca, že sa nemôže zamestnať. Matka má za to, že otec nemá záujem zamestnať sa, čo však nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Ani skutočnosť, že bola poskytnutá otcovi dieťaťa bezplatná právna pomoc, nie je dôvodom pre nezvýšenie výživného. Rozhodovacia právomoc o výživnom patrí výlučne súdu, teda súd vo svojej právomoci rozhoduje, či sú zákonné dôvody na zvýšenie výživného. V tomto prípade je nepochybné, že k zmene pomerov na strane dieťaťa došlo, od roku 2006 uplynula pomerne dlhá doba a zvýšil sa nielen vek, ale aj potreby dieťaťa. Skutočnosť, že otec dieťaťa nechce prísť o rodinu, aby nevycestoval za prácou, je účelové. Matka predložila v konaní pracovné ponuky do okruhu približne 8-10 km, ako i vo K. V daných pracovných ponukách boli profesie aj bez vzdelania, bez maturity, ponuky boli priamo v odbore, v ktorom sa otec dieťaťa vyučil. Naviac, pri vycestovaní je poskytovaný príspevok pri sťahovaní za prácou. Matka nemá vedomosť, že by mal otec vážny úraz, má ukončenú učňovku a do právoplatnosti rozvodu nemal žiadne potiaže s hlavou ani žiadny problém s uvažovaním. Odvolanie otca označila za účelové, ním uvedené skutočnosti za zavádzajúce. Otec dieťaťa v odvolaní uvádza, že nemá peniaze, avšak nepozerá na to, z čoho má matka uhrádzať oprávnené potreby dieťaťa, ktoré vzrástli. Syn má nohu 45 cm, rýchlo vyrástol, matka má problém so zakúpením vhodnej obuvi, rapídne sa zvýšili náklady do školy, lebo študuje za kuchára a potrebuje uniformu, povinné obedy a navštevuje doučovanie nemčiny kvôli zahraničnej praxi. Tieto potreby otec dieťaťa prehliada. Dala tiež do pozornosti, že jej manžel je na čiastočnom invalidnom dôchodku, má postihnutie - nemá ľavé predlaktie a jeho postihnutie je viac

ako 40 %, napriek tomu bol schopný sa zamestnať v M. E. v Bille ako pokladník. Manžel navrhovateľky dochádza do zamestnania 18 km, teda za jeden deň musí absolvovať cestu približne 40 km a popritom je invalidný dôchodca.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 65 a § 67 a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

7. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že vzhľadom na odstup času, ktorý nastal od posledného rozhodovania o výške výživného, došlo k zmene pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane jeho rodičov. Maloleté dieťa je podstatne staršie, vyspelejšie, v čase posledného rozhodovania malo 4 roky, v súčasnosti je študentom strednej školy. Otec je nezamestnaný, poberá dávky v hmotnej núdzi, matka je na materskej dovolenke. Ak potom vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia a rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je prostredníctvom výživného povinný dorovnať osobnú starostlivosť vynakladanú druhým rodičom, správne okresný súd zohľadňoval nielen reálne možnosti a schopnosti otca, ale i potenciálne možnosti dosahovať vyšší príjem vzhľadom na kvalifikáciu otca a skutočnosť, že pracovný pomer u prechádzajúceho zamestnávateľa ukončil na vlastnú žiadosť. Od roku 1991 je evidovaný na úrade práce, to znamená, že nepreukázal ani minimálnu snahu svojou prácou si zabezpečovať dostatočný príjem k tomu, aby mohol finančne pokryť náklady nielen svojej rodiny, ale aj maloletého R.. Pokiaľ i tvrdil o úraze hlavy, ktorý sa mu mal stať v mladosti, nedoložil žiadne listinné podklady k preukázaniu tohto svojho tvrdenia, lekárske správy, lekárom podložené obmedzenia, ktoré by mu eventuálne z takéhoto zranenia vyplývali. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by mal otec utrpieť nejaký úraz, ním uvádzané tvrdenia o tejto skutočnosti poprela a vyvrátila. Na podklade uvedeného odvolací súd nemal žiaden relevantný podklad k tomu, aby mohol uvedené tvrdenie otca zohľadniť a určitým spôsobom ho pri ustálení výšky výživného v prospech maloletého, z hľadiska možností otca zamestnať sa, vyhodnotiť.

8. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec sa s maloletým nestretáva, mimo výživného mu iným spôsobom neprispieva, čo znamená, že celá ťarcha starostlivosti o dieťa, tak materiálna, ako i osobná, je len na matke maloletého dieťaťa, u ktorého nie je vzhľadom na vek možné zohľadňovať iba bežné výživné v podobe stravy, ošatenia, obutia, zabezpečenia bývania, ale i náklady na spoločensko- kultúrne potreby, náklady spojené s návštevou školy. Otec nepreukázal, že by mu v možnosti zamestnať sa bránili subjektívne dôvody, či už zdravotné alebo iné okolnosti, ktoré by mohli určitým spôsobom otca ospravedlniť v tom, že od roku 1991 si nebol schopný nájsť primerané zamestnanie. Nie je možné zohľadňovať len ním subjektívne tvrdené skutočnosti o výške dávok v hmotnej núdzi a o neschopnosti platiť súdom stanovené výživné, naopak, ako uviedol prvoinštančný súd, je na otcovi, aby vzhľadom na sumu súdom určeného výživného vyvinul maximálne úsilie a snažil sa o zabezpečenie takého príjmu, aby mohol aspoň vo výške súdom určeného príspevku na výživu zabezpečiť primerané uspokojovanie potrieb svojho syna. Je potrebné si uvedomiť, že znížením výživného v neprospech dieťaťa by súd vlastne dieťa sankcionoval za to, že otec oň neprejavuje ani minimálny záujem a kontraproduktívne by otca iba utvrdil v presvedčení, že vyhýbaniu sa riadnej a trvalej práci je možné dosiahnuť minimalizovanie jeho vyživovacej povinnosti.

9. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením jeho rozhodnutia (§ 187 ods. 1, 2 .

10. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si každý z účastníkov hradí vlastné trovy konania sám, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430