Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: O.. C. B., nar. X.X.XXXX, P. XX, XXX XX P., zastúpeného JUDr. Ing. Monikou Šindlerovou, advokátkou, Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému JUDr. Ján Bodnár, Žriedlova 3, 040 01 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu Truck Center Košice s.r.o., Topasová 52, 040 11 Košice, IČO: 31 661 980 zastúpenému Mgr. Bc. Marekom Figurom, advokátom, Žriedlová 3, 040 01 Košice, v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26Cbi/7/2015-166 zo dňa 14.6.2016 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 709,99 eur.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 10.6.2015 domáhal, aby súd vyradil majetok zapísaný v súpise všeobecnej podstaty s poznámkou a to finančné prostriedky v sume 109.285,13 eur vedené na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v J. sporiteľni. V návrhu ďalej žalobca uviedol, že do konkurznej podstaty úpadcu Truck Center Košice s.r.o. bol neoprávnene prijatý zostatok z dražby pozemku v jeho vlastníctve v sume 254.000,00 eur, ktorý nepatrí úpadcovi ale žalobcovi.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že prebytok výťažku nepochádza z dražby majetku žalobcu (dražba č. 237/2013), ktorý bol spotrebovaný v celom rozsahu 254.000,00 eur, ale z dražby majetku úpadcu (dražba č. 238/2013), a teda celá suma poukázaná notárkou na účet úpadcu vo výške 245.974,56 eur nepochybne patrí úpadcovi. O tom svedčí aj oznámenie notárky JUDr. Marty Paulovičovej, PhD. zo dňa 10.7.2013 a taktiež jej vyjadrenie zo dňa 23.9.2014, v ktorých jednoznačne výťažok označila ako výťažok z dražby majetku úpadcu a nie žalobcu. Peňažné prostriedky boli z účtu v Q., a.s. prevedené na účet vedený v J., a.s. dňa 16.9.2014 prechádzajúcim správcom majetku úpadcu. Banka ako záložný veriteľ bola oprávnená samostatne rozhodnúť, z ktorého zálohu sa uspokojí prednostne. Tak žalobca ako aj úpadca uzatvorili s bankou záložné zmluvy, na základe ktorých bolo zriadené záložné právo banky ako záložného veriteľa k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu a úpadcu ako záložcov. V súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka majú vo vzťahu k záložnému veriteľovi záložcovia rovnocenné postavenie, teda je na rozhodnutí záložného veriteľa, z ktorého zálohu sa uspokojí, a to vrátane určenia poradia uspokojovania z nich. Uvedené potvrdzuje aj

list zo dňa 17.5.2013, ktorým banka poskytla žalobcovi informáciu o výkone záložného práva, pričom výslovne uviedla, že žalobcovi nie je možné vrátiť žiadne peňažné prostriedky, nakoľko výťažok z dražby jeho majetku bol v celom rozsahu spotrebovaný. S ohľadom na vyššie uvedené je preto nepochybné, že peňažné prostriedky nachádzajúce sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom J. J., a.s. nepatria žalobcovi, keďže sú tvorené výťažkom z dražby majetku úpadcu, a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a túto zamietol.

4. Právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 76 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej , § 77 ZKR, § 78 ZKR, § 151a Občianskeho zákonníka, § 151b Občianskeho zákonníka, § 151c Občianskeho zákonníka, § 151e Občianskeho zákonníka, § 151j Občianskeho zákonníka, § 151l Občianskeho zákonníka, § 151m Občianskeho zákonníka, § 151ma Občianskeho zákonníka, § 151mb Občianskeho zákonníka, § 151md Občianskeho zákonníka.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 14.6.2016, č.k. 26Cbi/7/2015-166 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Odvolanie žalobca odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm.a/, b/, e/, f/, g/ a h/ CSP.

7. Poukázal nato, že, ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov. Zo všetkých zálohov naraz sa záložný veriteľ môže uspokojiť (domáhať sa uspokojenia) len vtedy, ak jeden alebo viac zálohov nepostačujú na uspokojenie celej výšky jeho pohľadávky. Pohľadávka R. a.s. voči úpadcovi predstavovala sumu 1.064.520,35 eur. Hodnota predmetu dražby v zmysle Notárskej zápisnice č. N 1119/2013 Nz 14148/2013 NCRIs 14468/2013 zo dňa 29.4.2013, a to rozostavanej stavby vo vlastníctve úpadcu bola zistená podľa znaleckého posudku č. 24/2013 a predstavovala sumu 1.520.000,00 eur. Záloh - rozostavaná stavba, ktorého záložcom bol úpadca nepochybne a jednoznačne postačoval na uspokojenie záložného veriteľa. V súlade s citovaným ustanovením § 151j ods. 4 Občianskeho zákonníka nebol záložný veriteľ oprávnený uspokojovať sa z oboch zálohov, nakoľko jeden zo zálohov, a to rozostavaná stavba vo vlastníctve úpadcu preukázateľne postačovala na uspokojenie jeho pohľadávky, a to s podstatnou rezervou (cena určená znalcom prevyšovala pohľadávku záložného veriteľa o 455.479,65 eur). Záložný veriteľ konal v rozpore so zákonom.

8. Súd prvej inštancie nedôvodnosť žaloby vyhodnotil bez relevantnej argumentácie a podľa názoru žalobcu svoje právne názory odôvodnil výlučne poukazujúc na argumenty žalovaného a argumentáciou žalobcu sa nezaoberal ani nevyvodil, prečo nepovažoval za potrebné sa ňou zaoberať.

9. Podľa žalobcu dlh úpadcu (vo výške 1.064.520,35 eur) zabezpečený dvoma zálohmi: a/ zálohom samotného dlžníka vo výške preukázateľne podstatne vyššej ako bola pohľadávka záložného veriteľa (podľa znaleckého posudku, ktorý mal záložný veriteľ nepochybne k dispozícii vo výške: 1.520.000,00 eur), ktorého znalcom stanovená cena o 455.479,65 eur prevyšuje dlh (čo predstavuje takmer 43% samotnej pohľadávky záložného veriteľa); b/ zálohom žalobcu vo výške (podľa znaleckého posudku, ktorý mal záložný veriteľ nepochybne k dispozícii vo výške: 291.000,00 eur), ktorého znalcom stanovená cena na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa nepochybne nepostačovala, sa bez ďalšieho mohol uspokojiť tak, že výťažok z dražby zálohu patriacemu žalobcovi sa v celom rozsahu započíta na pohľadávku záložného veriteľa a výťažok z dražby zálohu patriacemu úpadcovi sa započíta v zostávajúcej časti, pričom zostatok je majetkom záložcu - úpadcu. Takýto záver popiera akúkoľvek logiku. V právnom štáte nemožno ani len uvažovať, že by sa takýmto spôsobom mohlo nakladať s majetkami záložcov.

10. V konaní bolo preukázané, že záloh úpadcu (rozostavaná stavba) s významnou rezervou postačoval na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa, preto nebolo v súlade so zákonom, ak sa pohľadávka záložného veriteľa uspokojovala z oboch zálohov. V danom prípade zákon jednoznačne podmieňuje možnosť uspokojovania pohľadávky zo všetkých zálohov až v prípade, ak ktorýkoľvek zo zálohov na jej uspokojenie nepostačuje.

11. Ďalej v odvolaní žalobca uviedol, že aj z právnych vzťahov medzi záložcami nevyplýva niečo iné, vystupujú títo voči záložnému veriteľovi spoločne a nerozdielne a vo vzťahoch medzi nimi navzájom sa vyporiadajú podľa toho, v akom pomere je hodnota jednotlivých zálohov navzájom. Ak zo zálohu jedného zo záložcov bol záložný veriteľ uspokojený vo väčšom rozsahu, v akom je pomerná hodnota jeho zálohu, môže vzniknutý rozdiel vymáhať od ostatných záložcov podľa pomeru hodnôt ich jednotlivých zálohov.

12. Postup súdu je nesúladný so základnými princípmi občianskeho súdneho konania, a tým aj so základným právom žalobcu na súdnu ochranu a právom na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu nedôvodnosť jeho návrhu vyhodnotil bez relevantnej argumentácie, resp. jeho odôvodnenie je nepreskúmateľné.

13. Žalobca má za to, že stroho konštatovaný záver súdu je absolútne nedostatočný. Súd mal v danom prípade rôzne procesné možnosti, ktoré nevyužil a svoj záver relevantne neodôvodnil. V prípade, ak by súd určil, že dotknuté dražby sú neplatné, skutkové a právne okolnosti by sa nepochybne podstatne zmenili. Záver súdu, že majetok by v danom prípade patril úpadcovi je prinajmenšom zužujúci výklad, ktorý nepochybne nie je správny. Súd si zrejme ani nepripojil dotknutý spis a nezisťoval stav konania sp.zn. 43C/167/2013.

14. Žalobca v odvolaní uviedol, že jeho právny zástupca sa v dôsledku vážnych zdravotných problémov na pojednávanie nedostavil a nemohol na súde uplatniť dôkazy za účelom preukázania nároku. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd odpustil zmeškanie lehoty na predloženie dôkazov. Súd prvej inštancie svoje právne názory odôvodnil výlučne poukazujúc na argumenty žalovaného a argumentáciou žalobcu sa nezaoberal.

15. Žalobca napadol odvolaním aj výrok o náhrade trov konania. Uviedol, že úkon priznaný súdom prvej inštancie a to „štúdium spisu“ nie je možné považovať za úkon právnej služby v zmysle vyhl.č. 655/2004; podobne ako úkon „porada s klientom dňa 18.1.2016“ a „písomné podanie zo dňa 14.6.2016“. Taktiež za úkon „účasť na pojednávaní dňa 14.6.2016“, na ktorom došlo zrejme len k vyhláseniu rozsudku, nemožno priznať nárok v plnej výške, tak ako to uskutočnil súd prvej inštancie, keďže v danom prípade vyhláška o odmeňovaní advokátov priznáva za takúto účasť len polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny.

16. Žalobca namietal v odvolaní postup súdu, ktorým bezdôvodne upiera jeho právo na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie súdu prvej inštancie sa javí ako mimoriadne tendenčné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie si nekritickým spôsobom osvojil argumentáciu žalovaného bez toho, aby sa riadne vysporiadal s argumentáciou a dôkazmi predloženými v konaní žalobcom. Súd prvej inštancie nedal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetnou právnou vecou. Odôvodnenie súdu prvej inštancie je nezrozumiteľné, vnútorne rozporuplné a teda nepreskúmateľné.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

18. Vo vyjadrení žalovaný poukázal na komentár k Občianskemu zákonníku § 151j ods. 4, v zmysle ktorého každý jednotlivý záloh (bez ohľadu na hodnotu) môže byť predmetom výkonu záložného práva a záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zo všetkých zálohov alebo len z niektorých, alebo len z jedného, a to z ktoréhokoľvek z nich. Určenie spôsobu a poradia speňaženia jednotlivých zálohov je vecou záložného veriteľa. Postupnosť výkonu dražieb v danom poradí je pritom logická, keďže nepochybne by sa v prípade dražby len budovy (bez pozemku) nedosiahol rovnaký výťažok z jej predaja, keďže takáto budova bez pozemku nemá takú hodnotu akú má s pozemkom.

19. Podľa žalovaného aj pre prípad, že by záložný veriteľ nepostupoval v súlade so zákonom, nič to nemení na absolútne nespochybniteľnom závere, že peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu sú výťažkom z dražby majetku úpadcu. Samotné tvrdenie žalobcu o údajnom nesprávnom postupe záložného veriteľa nie je spôsobilé zmeniť objektívnu skutočnosť, že z dražby majetku žalobcu žiaden prebytok neostal, zatiaľ čo prebytok z dražby majetku úpadcu bol po odpočítaní trov a ďalších uspokojovaných pohľadávok prevedený v prospech účtu úpadcu.

20. Poukázal na to, že rozhodnutím Okresného súdu Košice I č.k. 26Cbi/7/2015-139 zo dňa 5.2.2016 bolo rozhodnuté, že konanie sa neprerušuje. Voči uvedenému rozhodnutiu nedošlo zo strany žalobcu k podaniu odvolania a teda žalobca nemal námietky k postupu súdu. Preto nepovažuje za relevantnú námietku žalobcu o tom, že si súd nepripojil spis Okresného súdu Košice II č.k. 43C/167/2013, v ktorom sa má rozhodovať o neplatnosti dražby.

21. Rovnako je nedôvodná námietka spočívajúca v tom, že nebol vypočutý svedok Ing. B.. Podstatou sporu je právna otázka a nie skutková. Relevantné v danom prípade sú podľa názoru žalovaného právne stanoviská a nie skutkový priebeh okolností. Postup súdu teda považuje žalovaný za správny. Výsluch daného svedka by v tomto smere nepriniesol žiadnu novú skutočnosť významnú pre toto konanie.

22. Žalovaný ďalej uviedol, že ak sa žalobca rozhodol nezúčastniť sa pojednávania, bolo to na jeho slobodnom rozhodnutí. Vedomosť právneho zástupcu o termíne pojednávania je zrejmá aj z toho, že požiadal o ospravedlnenie svojej neprítomnosti. Takto bolo možné bez pochybností riadne pokračovať v konaní bez prítomnosti žalobcu či jeho právneho zástupcu. Rovnako tak, ako je zrejmé zo zápisnice z pojednávania zo dňa 14.6.2016, na tomto pojednávaní sa žiadne nové skutočnosti neprezentovali a teda ani fakticky nevznikla teoretická možnosť ukrátenia na právach žalobcu, keďže súd rozhodoval na základe dovtedy vykonaných dôkazov, a to najmä dovtedajších písomných podaní a záverov predchádzajúceho pojednávania dňa 15.12.2015, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu ako aj sám žalobca, pričom aj sám vypovedal. Podľa žalovaného žalobca mal dostatočný a súčasne efektívny prístup k spravodlivosti a nebol ukrátený žiadnym spôsobom na svojich právach.

23. K návrhom žalobcu uvedených v odvolaní ohľadne priznaných trov konania žalovaný uviedol, že v nadväznosti na jednotlivé úkony právnej služby, všetky tieto boli účelne a hospodárne. Namietané štúdium spisu považuje žalovaný za hospodárny úkon, keďže je súčasťou prípravy na pojednávanie, kedy týmto úkonom si zabezpečuje plnú informovanosť a teda pripravenosť na nadchádzajúce pojednávanie. Nejedenkrát sa žalovanému práve pri žalobcovi stalo, že žalovanému neboli doručené kompletné podania, resp. neboli doručené vôbec. Preto bolo účelné absolvovať štúdium spisu, a tak zabezpečiť hospodárnosť a plynulosť konania. Namietanie priznania náhrady za úkon „štúdium spisu“ z dôvodu, že tento nie je samostatne uvedený vo vyhláške považuje žalovaný za účelové a nesprávne, nakoľko súdna prax túto problematiku vyriešila v prospech priznávania náhrady za tento úkon (viď. napr. N SR 5Sžo/253/2010 zo dňa 29.9.2011).

24. Namietané úkony sú plne dôvodné a účelné, nakoľko sa týkali „prerušenia konania“. Z obsahu podania je zrejmé, že po tom, ako bol na pojednávaní dňa 15.12.2015 podaný návrh na prerušenie konania, súd pojednávanie odročil, a to práve za účelom vyžiadania spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 43C/167/2013 a rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania. Po porade s klientom žalovaný považoval za potrebné zaujať k tomuto zásadnému návrhu stanovisko, nakoľko mal za to, že išlo zo strany žalobcu iba o obštrukciu. Podanie zo dňa 18.1.2016 teda obsahuje relevantné argumenty k návrhu na prerušenie konania a je štandardnou formou obrany v konaní. V danom prípade teda nešlo o nepodstatné formálne podanie, ktoré k podstate veci nič zásadné neuvádza, ale naopak bolo dôvodné, vecné a účelné.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zák.č. 160/2015 - Civilný sporový poriadok - ďalej prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 . Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

26. Predmetom konania je vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty vo výške 109.285,13 eur, ktorá suma je na účte úpadcu a pochádza z výťažku z dražby majetku úpadcu. Žalobca sa domáha vylúčenia uvedeného majetku z konkurznej podstaty z dôvodu, že záložný veriteľ sa uspokojil z výťažku z predaja zálohu žalobcu, pričom mal možnosť sa uspokojiť z výťažku z predaja majetku úpadcu, kde bol dostatok finančných prostriedkov.

27. Dňa 27.6.2008 uzatvorila spoločnosti Truck Center Košice s.r.o. (pôvodne meno B.P. ZEISS s.r.o.) s R. a.s. Zmluvu o termínovanom úvere č. 748/2008/UZ, na základe ktorej bol úpadcovi poskytnutý úver vo výške 45.000.000,00 Sk (1.493.726,00 eur) s tým, že úpadca sa zaviazal vrátiť finančné prostriedky vo forme 88 mesačných splátok. Poskytnutie úveru bolo zabezpečené Zmluvou o zriadení záložného

práva na nehnuteľnosti zo dňa 27.6.2008 č. 773/2008 medzi bankou ako veriteľom a žalobcom ako záložcom a Zmluvou č. 774/2008 uzavretou medzi bankou ako veriteľom a úpadcom ako záložcom. Zmluvou č. 773/2008 bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu a to k parc. KF. o výmere 4061 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. KN-C č. XXX/ XXX o výmere 1284 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v kat. území D. E.,, zapísaných na LV č. XXXXX. Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve úpadcu a to parc. č. KN-C č. XXX/XXX nachádzajúcej sa v kat. území D. E., zapísanej na LV č. XXXXX. Na základe dobrovoľnej dražby č. 237/2013 boli dňa 29.4.2013 nehnuteľnosti žalobcu vydražené spoločnosťou AUTO - IMPEX KOŠICE s.r.o. Súčasne bola dňa 29.4.2013 vykonaná dobrovoľná dražba č. 238/2013 na nehnuteľnosti úpadcu a vydražiteľom sa stala tiež spoločnosť AUTO - IMPEX KOŠICE s.r.o. Pohľadávka banky voči úpadcovi ku dňu dražby predstavovala sumu 1.064.520,35 eur. Nehnuteľnosti úpadcu boli vydražené za sumu 1.108.000,00 eur a nehnuteľnosti žalobcu boli vydražené za sumu 254.000,00 eur.

28. Záložný veriteľ R. svoju pohľadávku vo výške 1.064.520,35 eur uspokojil jednak z výťažku vydraženého z majetku žalobcu vo výške 254.000,00 eur a zbytok svojej pohľadávky uspokojil z výťažku vydraženého z majetku úpadcu. Zostávajúca časť výťažku z vydraženého majetku úpadcu ostala na účte úpadcu.

29. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje v odôvodnení rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

30. Odvolací súd uvádza, že R. ako záložný veriteľ bol oprávnený domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zabezpečujúcim záložným právom - výťažkom zo zálohu podľa zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktoré právo v súlade s týmto zálohom aj realizoval.

31. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca mal vedomosť o tom, že podpísal zmluvu o zriadení záložného práva o.i. aj na svoj majetok a v prípade nesplatenia pohľadávky, záložný veriteľ pristúpi k realizácii výkonu záložného práva aj na tento majetok, keďže sa môže uspokojiť z ktoréhokoľvek z nich a to tak zo zálohu žalobcu, ako fyzickej osoby ako aj zálohu úpadcu v súlade s ust. § 151j ods. 4 Občianskeho zákonníka.

32. Odvolací súd uvádza, že v danom prípade je nepochybné, že finančné prostriedky, vylúčenia ktorých sa žalobca domáha pochádzajú z dražby úpadcu a t.č. sa nachádzajú aj na účte úpadcu. Priamym dôsledkom v prípade rozhodnutia súdu v prospech žalobcu by došlo k poškodeniu veriteľov, ktorí si uplatnili svoje pohľadávky v konkurznom konaní na majetok úpadcu Truck Center Košice s.r.o.

33. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nevypočul svedka O.. B., pracovníka záložného veriteľa, odvolací súd konštatuje, že tento výsluch nemôže viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie; podobne ako aj návrh žalobcu na pripojenie spisu Okresného súdu Košice I č.k. 43C/167/2013. Súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP.

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby.

35. Súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky náhrady trov konania len z vyúčtovaných trov právneho zastúpenia žalovaným. Nezaoberal sa však účelnosťou žalovaným vynaložených trov a neposúdil ich dôvodnosť. Preto odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o náhrade trov konania s prihliadnutím aj na novú procesnú právnu úpravu v súvislosti s ust. § 396 ods. 3 a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a posúdenie dôvodnosti vyúčtovaných trov žalovaným v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

36. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).