Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-117-2018.pdf
PDF · 124.35 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/117/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v spore žalobcov: 1/ W. G., XX. K. XXXX, bytom J., W. XXX/X, 2/ T. G., nar. XX. K. XXXX, bytom J., W. XXX/X, proti žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, 2/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o., Bratislava, Kopčianska 10, IČO: 46 141 341, zastúpenej: Advokátska kancelária - Marek Piršel s.r.o., Bratislava - mestská časť Petržalka, Kopčianska 10, IČO: 47 255 498, o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky, o určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácii výkonu záložného práva, o určenie neplatnosti právnych úkonov dražobníka smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby, o určenie vlastníckeho práva, o príkaze na výmaz, o plnenie 1.000 eur, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 26. februára 2018 č. k. 18Csp/9/2018-50 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovanej 1/ zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne 1/, zapísaných na LV č. XXXX (pozemkov parcely registra „C“ parc. č. 2312/26, parc. č. 2312/117, parc. č. 2312/118, parc. č. 2312/17 a stavby rodinného domu súp. č. XXX, stavby letnej kuchyne a stavby garáže), do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovanej 2/ uložil povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby vyššie uvedených nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne 1/, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 až 3, § 331 ods. 1 a 2 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho právneho predpisu). Vecne zdôvodnil, že žalobcovia 1/, 2/ dostatočne osvedčili potrebu a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia vo veci samej podaním určovacej žaloby a preto je potrebné návrhu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia vyhovieť. Žalobcovia preukázali existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ako aj to, že tento právny vzťah vyžaduje dočasnú úpravu vo forme neodkladného opatrenia, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Medzi právnou predchodkyňou žalovanej 1/, ktorou bola Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalobcami 1/ a 2/ bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere a medzi právnou predchodkyňou žalovanej 1/ a žalobkyňou 1/ aj zmluva o zriadení záložného práva a mandátna zmluva. Žalobcovia osvedčili potrebu nariadenia neodkladného opatrenia aj tým, že na základe návrhu žalovanej 1/ na vykonanie dražby, bola dražobníkom - žalovanou 2/ nariadená dražba, predmetom ktorej je nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne 1/, ktorá je predmetom záložného práva v prospech žalovanej 1/ na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o splátkovom úvere. Teda bolo osvedčené, že žalovaná 1/ vykonala úkony smerujúce k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou prostredníctvom žalovanej 2/. Výkonom
záložného práva by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobkyne 1/, jej majetkových práv, keďže sa domáha okrem iného i neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, určenia neplatnosti právnych úkonov pôvodného veriteľa smerujúcich k výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva a určenia neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde pritom k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami sporu, pretože následky vyplývajúce z nariadenia neodkladného opatrenia pre žalovanú 1/ ako podnikateľa, hromadne skupujúceho pohľadávky bankových inštitúcií (uvedená skutočnosť bola súdu prvej inštancie známa z úradnej činnosti) a pre žalovanú 2/ vykonávajúcu dobrovoľné dražby, ako súčasť podnikateľských aktivít, sú neporovnateľne mizivé v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre žalobkyňu a jej rodinu. Samotná strata bývania je jeden z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu tento vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva č. 19003/04 a č. 27183/04). Na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie označil rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/550/2015, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že slovenská právna úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly, je v kolízii s princípom efektivity únijného práva a umožňuje obísť dôležitý prvok práva Európskej únie, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Podnikateľ - žalovaná 1/ ako veriteľ a žalovaná 2/ ako dražobník, na objednávku prvej (žalovanej) dražbu vykoná, pričom posúdenie platnosti a výšky pohľadávky je založené výhradne, bez akejkoľvek kontroly, na posúdení žalovanej 1/ (veriteľa ako podnikateľa). O výške pohľadávky nerozhodne súd, ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku vykoná iná osoba ako súdny exekútor (podnikateľ), ktorých nestrannosť nie je daná, keďže podnikatelia konajú zo zákona za účelom dosiahnutia zisku. Záložca je počas celého trvania záložného práva vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva žalobcu. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobcovia hodnoverne osvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana. Ako i osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Vlastníctvo žalobkyne 1/ je priamo ohrozené a prípadným nedôvodným výkonom záložného práva by došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmoch žalobkyne 1/. Ak by nebola žalobkyni 1/ poskytnutá súdna ochrana formou neodkladného opatrenia, mohla by byť zbavená súdnej kontroly ex offo, čo by nebolo v súlade s komunitárnym právom. Ďalším nakladaním s nehnuteľnosťou by mohlo dôjsť k poškodeniu práv a oprávnených záujmov žalobkyne 1/, ale i k vzniku ďalších škôd i tretím subjektom, ktorí by mohli v rámci dražby spornú nehnuteľnosť kúpiť.
2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná 2/ (proti výroku napadnutého uznesenia, ktorým sa jej uložila povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby), navrhujúc jeho zmenu zamietnutím návrhu. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením, ako i tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zo strany žalobcov nedošlo k preukázaniu splnenia skutkových a právnych dôvodov pre vydanie neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho došlo k závažnému nevyváženému zásahu do práva žalovanej 2/. Súd prvej inštancie si osvojil žalobcami tvrdené výňatky z rôznych, už prekonaných, rozhodnutí súdov, nereflektujúc relevantnú súdnu prax. Svojím rozhodnutím súd prvej inštancie zakázal žalovanej 1/ realizáciu jej zákonného opatrenia (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalej len „ÚS SR“ sp. zn. PL. ÚS 23/14). Z obsahu ustanovení § 151a, § 151b, § 151j, § 151l ods. 4 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 21 ods. 2, 3, 5 ZoDD (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov) vyplýva, že ide o ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto tvrdí, že bolo jeho právne postavenie, napr. nezákonnou dražbou dotknuté, môže domôcť ochrany svojho právneho postavenia a stav sa obnovuje spätne, k času pred vykonaním dražby. Záver súdu, že výkonom záložného práva by došlo k nenávratnej ujme na právach žalobcov, je bez opory v právnej úprave. Keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje a existuje žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, uvedené vylučuje potrebu dočasnej úpravy. Na rozdiel od žalobcov, majetkové poškodenie žalovaných 1/, 2/ každým dňom narastá. Žalovaná 2/ poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3Cdo 156/2009, podľa ktorého oprávneniu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom výťažkom zo zálohu, bol zákonom o dobrovoľných dražbách vytvorený nový inštitucionálny rámec. V prípade, ak
boli porušené ustanovenia zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/393/2016 bolo konštatované, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnenia zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s ústavou, resp. ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z komunitárneho práva. ÚS SR v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/14 uviedol, že záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci, ktorému potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Uskutočneniu dobrovoľnej dražby nebráni súbežne prebiehajúce súdne konanie, v ktorom sa záložný veriteľ voči záložnému dlžníkovi domáha uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, čo znamená, že záložný veriteľ nemá exekučný titul a pravosť, výška a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva, môže byť sporná, nebráni záložnému veriteľovi realizovať záložné právo v rámci ním navrhovanej dobrovoľnej dražby (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 156/2009). Ak dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia zabraňujúceho uskutočneniu dobrovoľnej dražby má byť (ne)splatnosť pohľadávky žalovanej 1/ zo zmluvy o úvere, len táto skutočnosť nemohla byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, zakazujúceho uskutočňovať kroky smerujúce k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, naviac, keď v čase rozhodovania súdu prvej inštancie takéto úkony preukázané neboli. Zákon o dobrovoľných dražbách predstavuje jediný predpis, na základe ktorého môže dražobník postupovať pri výkone dobrovoľných dražieb a na základe ktorého vie záložný veriteľ v prípade spotrebiteľov vykonať záložné právo. Nariadením neodkladných opatrení je dražobníkom zakázané vykonávať podnikateľskú činnosť. Je to aj otázka uviaznutých nákladov na niekoľko rokov trvania súdnych sporov. Neodkladné opatrenie je neodôvodneným a nevyváženým zásahom do práv žalovaných. Ochrana jedného účastníka nemôže byť daná do takej miery, aby znemožnila ochranu druhej strany. Žalobcovia poukazujú na to, že predmetná zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá na základe nekalých praktík, a boli do nej včlenené neprijateľné podmienky. Pôvodným veriteľom bola Slovenská sporiteľňa, a.s.. Činnosť bánk je regulovaná a kontrolovaná Národnou bankou Slovenska. Záujemca o získanie úveru má vždy možnosť preskúmať bankový trh a rozhodnúť sa. Žalobcovia po prevzatí plnenia poskytnutého veriteľom prestali plniť svoje povinnosti. Slovenská sporiteľňa, a.s. bola nútená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobcovia sú permanentne v omeškaní minimálne od februára 2015, pričom za posledné tri roky z poskytnutého úveru uhradili 500 eur. Práve na základe dlhodobej platobnej nedisciplinovanosti veriteľ bol nútený pristúpiť k výkonu záložného práva. Preto sa javí ako špekulatívne napadnutie platnosti zmluvy práve v danom čase. Žalobcovia v návrhu nešpecifikovali odkazom na konkrétne ustanovenie zmluvy žiadnu neprijateľnú podmienku, resp. nekalú praktiku. Žalobcovia tvrdia, že zmluva neobsahuje RPMN a splátka nebola rozdelená na istinu a úrok, na základe čoho má byť úver bez úrokov a bez poplatkov. Tu je treba zdôrazniť, že uvedené náležitosti musí obsahovať len zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorou predmetná zmluva nie je. Úver bol poskytnutý na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností. V zmysle negatívneho vymedzenia zákona (§ 3 ZoSÚ) sa predmetný úver nepovažuje za spotrebiteľský úver a preto zmluva nemusí obsahovať náležitosti v zmysle § 9 ods. 2. Podľa § 3 ZoSÚ (účinný ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, nie je ním ani úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba anuitnej splátky. Rovnako námietka žalobcov, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je nekalá praktika a neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. k/ O. z. nie je dôvodná, keďže zosplatnenie úveru je právom aprobovaný inštitút, ktorým veriteľ žiada o predčasné splatenie poskytnutého úveru z dôvodu neuhrádzania splátok dlžníkom. Znamená to, že dlžník stráca výhodu splátok a veriteľ žiada späť poskytnuté finančné prostriedky. Žiadosť o vrátenie poskytnutej nesplatenej sumy nemožno vnímať ako sankciu. Návrh žalobcov je vopred pripravený univerzálny vzor stiahnutý z internetovej stránky Centra právnej pomoci. Žalobca 2/ ani nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Žaloba vo veci samej je preto zjavne neopodstatnená, nedôvodná a účelová. Neexistuje preto žiadna opora pre nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Odvolanie proti uzneseniu podala včas aj žalovaná 1/, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci a tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca 2/ nie je vlastníkom nehnuteľností a nie je preto aktívne vecne
legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V predmetnej veci neboli splnené ani podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, teda nebolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Žalovaná 1/ poukázala na ustanovenie § 151a, § 151b ods. 1, § 151j, § 151l ods. 4 O. z. a § 21 ods. 2, 5 ZoDD. Právny poriadok ponúka tomu, kto má za to, že jeho vlastnícke právo bolo porušené (aj nezákonným výkonom dobrovoľnej dražby) celý rad prostriedkov právnej ochrany, vrátane žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Nie je preto dôvodný záver súdu, že výkonom záložného práva by došlo k nenávratnej ujme na právach žalobcov, keďže v prípade využitia prostriedkov právnej ochrany sa porušené práva osoby obnovujú spätne k času, ktorý predchádzal vykonaniu nezákonnej dražby. Prihliadnuc k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a tiež existencii prostriedkov právnej ochrany proti neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva (napr. výkonom nezákonnej dražby), odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Záložné právo predstavuje právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že umožňuje záložnému veriteľovi uspokojiť sa z predmetu záložného práva. Žalobcovia svoje povinnosti porušovali a svoj splatný záväzok napriek viacerým výzvam neuhradili. Pohľadávka žalovanej 1/ neustále narastá a vzrastá tým aj majetková ujma žalovanej 1/ (porušovaním zmluvných povinností). Nariadenie neodkladného opatrenia spôsobuje hrubý zásah do práv žalovanej 1/. Po dobu viac ako tri roky žalobcovia porušujú svoje zmluvné povinnosti. Napriek opakovaným výzvam k dobrovoľnej úhrade pohľadávky nedošlo k uspokojeniu veriteľa. Výkon záložného práva je predpokladaným a právom dovoleným inštitútom. Nie sú dané žiadne zákonné dôvody k určeniu neplatnosti zmluvy o úvere, resp. určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobcovia sa dovolávajú bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru s poukazom na ZoSÚ, čím na vec aplikujú nesprávny právny predpis, pretože úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, nie je spotrebiteľským úverom. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je taktiež zákonom aprobovaný inštitút, ktorým veriteľ spôsobí v prípade nesplácania pohľadávky splatnosť všetkých splátok jednorazovo (z dôvodu opakovanej platobnej nedisciplíny dlžníka). Dlžník tak stráca možnosť splácať pohľadávku v splátkach a vzniká mu povinnosť vrátiť dlh jednorazovo. Mení sa len splatnosť záväzku. Žalobcovia, ktorých dlh predstavoval sumu 105.166,48 eur, požadujú bez relevantného dôvodu i výmaz z úverového registra (za účelom čerpania ďalšieho úveru) a primerané finančné zadosťučinenie. Ide o účelové a špekulatívne konanie žalobcov. Žalobcovia spochybňujú výšku pohľadávky a platnosť zmluvy o úvere, pričom spornosť pohľadávky, pre ktorú sa dražba uskutočňuje, nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon záložného práva (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/393/2016). Ak dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia zabraňujúceho uskutočnenie dobrovoľnej dražby má byť len (ne)splatnosť pohľadávky žalovanej 1/ zo zmluvy o splátkovom úvere (z dôvodov tvrdených žalobcami o neprijateľných zmluvných podmienkach v zmluve), len táto skutočnosť nemohla byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, zakazujúceho uskutočňovať kroky smerujúce k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, naviac, keď v čase rozhodovania súdu takéto úkony preukázané neboli. Podaná žaloba i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje zo strany žalobcov účelový krok, s cieľom vyhnúť sa splneniu svojich záväzkov. Takému konaniu však nemožno poskytnúť právnu ochranu. Do úvahy prichádza i aplikácia ustanovenia § 138 (o postupe súdu v prípade zjavne nedôvodnej žaloby).
4. Žalobcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniam navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Popierali skutkové tvrdenia protistrany. Je viac ako irelevantné, aby žalovaná 1/ alebo jej právna predchodkyňa, ktorá ponúkala úver v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, poukazovala aktuálne na špekulatívne konanie občanov, ktorí sa snažia brániť svoje práva. Pri výkone záložného práva sa bez súdneho nariadenia súkromná spoločnosť snaží predať majetok žalobcov na základe domnienok alebo len jednostranne určeného dlhu. Preto sa žalobcovia obrátili na súd, aby bolo rozhodnuté, či je forma zákonná. Dňa 12. februára 2018 o 14.20 hod. sa mala konať dražba, ktorá sa nekonala vďaka uloženiu povinnosti súdu vydaným neodkladným opatrením. Je nepochybné, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva a umožňuje, uspokojenie veriteľa z predmetu zálohy. Zmluvné podmienky doposiaľ neboli predmetom posúdenia súdu a práve táto skutočnosť vyvoláva potrebu súdneho prieskumu z dôvodu nebezpečenstva, keďže spotrebitelia zmluvné podmienky nedokážu sami vyhodnotiť. Dostatočne bol osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vzhľadom na termín konania dobrovoľnej dražby, mal súd dostatočne preukázané i nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V nehnuteľnostiach majú žalobcovia svoje bydlisko. Súd mal preukázanú aj aktuálnu bezprostrednosť hrozby ujmy, pokiaľ by došlo k vydraženiu majetku, v nepomere oproti údajnému dlhu, ktorý bez preukázania vyčíslila žalovaná 1/. Ak k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo v rozpore s ustanoveniami O. z., postavenie dlžníka sa zlepší
a opätovne bude môcť uhrádzať pravidelné mesačné platby. Žalobcovia poukázali na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 402/2013, poukazujúceho na spotrebiteľský charakter zmluvy. Osobitný právny režim spotrebiteľských zmlúv modifikuje klasickú zásadu zmluvnej autonómie. Je potrebné vychádzať z teórie výhodnosti, ktorá v konkrétnom prípade odôvodňuje preferenčné použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú na prospech spotrebiteľa. Teória absolútneho obchodu pri posudzovaní úverových vzťahov musí ustúpiť špeciálnej záväzkovej spotrebiteľskej právnej úprave, ktorá mú základ v smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý výklad vo svojich rozhodnutiach prináša a upresňuje Európsky Súdny dvor. Predmetný záväzok, o ktorý žalobcovia opierajú svoju pohľadávku, zjavne spĺňa kritéria spotrebiteľskej zmluvy, a preto je nutné ho posudzovať podľa všeobecných ustanovení O. z.. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a podporne O. z.. Podľa § 52 ods. 2 O. z. sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia O. z., ak by sa mali inak použiť normy obchodného práva. V predmetnom spore o neplatnosť zmluvy sa domáhajú ako žalobcovia neplatnosti zmluvných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa neprijateľné a jedným z nich je aj zosplatnenie úveru a tým ohrozené v spojení so záložným právom aj ich jediné obydlie, chránené Ústavou Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu intenzita zásahu do vlastníckeho práva, realizovaná v podobe predaja predmetu vlastníctva, by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň k skutočnosti sa najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva a záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, obzvlášť vtedy, ak je predmetom dražby vec, plniaca vzájomné sociálne potreby dlžníka. Žalobcovia poukázali i na ustanovenie § 39 O. z., keď pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke, koná v súlade s dobrými mravmi ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok, bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere v situácii pre neho nepriaznivej (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/44/2014).
5. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolania obsahujú zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú dané dôvody na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.
7. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí tak nevyhnutne obsahovať okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 132 CSP) aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 326 CSP), a to opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Rovnako nevyhnutnou je aj ďalšia osobitná obsahová náležitosť, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
9. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Števček a kol.).
10. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda
nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Števček a kol.).
11. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Je treba však zdôrazniť, že dokazovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní.
12. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval osvedčenie a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia vo veci podanej určovacej žaloby, len s poukazom na existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu (preukázaného uzavretou zmluvou o splátkovom úvere a tiež zmluvou o zriadení záložného práva, mandátnou zmluvou), ktorý vyžaduje dočasnú úpravu do právoplatného skončenia konania vo veci samej. S poukazom na vyššie uvedenú obligatórnu osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i na rozsiahlosť žalobného petitu (navrhovaných meritórnych výrokov súdneho rozhodnutia), v odôvodnení napadnutého uznesenia absentovalo posúdenie hodnoverného osvedčenia jednotlivých nárokov vo veci samej. Uvedené rozlíšenie má význam aj z hľadiska trvania neodkladného opatrenia, vzhľadom na samostatnosť jednotlivých navrhovaných výrokov súdneho rozhodnutia a časové limitovanie trvania neodkladného opatrenia (do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej).
13. Žalované 1/, 2/ v odvolaniach namietali tiež dôvodnosť navrhovaného určovacieho výroku vo veci samej, že predmetný splátkový úver je bezúročný a bez poplatkov, s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. b/ a c/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obsahujúce negatívne vymedzenie definície spotrebiteľského úveru, za ktorý sa nepovažuje úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, alebo úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov (ku ktorým patrí i predmetná zmluva).
14. Posúdenie hodnoverného osvedčenia nároku vo veci samej má sa preto vzťahovať k jednotlivým navrhovaným výrokom súdneho rozhodnutia. Primárne posúdenie spočíva v základnom rozlíšení, či ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere alebo o spotrebiteľskú zmluvu. Osobitným druhom žalôb vymedzených v ustanovení § 137 sú určovacie žaloby, s ktorými sa spája aj otázka osvedčenia naliehavého právneho záujmu.
15. Návrh výroku súdneho rozhodnutia (tzv. petit žaloby) má spĺňať tiež požiadavku presnosti, určitosti a vykonateľnosti. V prípade určenia neplatnosti právnych úkonov má byť každý právny úkon náležite špecifikovaný (ktorá požiadavka vo vzťahu ku každému z navrhovaných určovacích výrokov naplnená nebola).
16. Samotná potreba neodkladnej úpravy pomerov bola súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení zdôvodnená, ktorá však predstavuje len jednu z osobitných obsahových náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
18. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (porov. napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).
19. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie ustanovení § 220 ods. 2, § 236 CSP, podľa ktorých v odôvodnení rozsudku má uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
20. O nepreskúmateľné rozhodnutie ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (ako tomu bolo v danom prípade, vzhľadom na chýbajúcu argumentáciu o osobitnej obsahovej náležitosti, osvedčenia dôvodnosti meritórneho nároku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli vyvodené a aký majú význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
21. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postráda argumentačný základ k posúdeniu hodnoverného osvedčenia jednotlivých nárokov vo veci samej, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.
22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho súdu, predovšetkým posúdiť a uviesť argumentačný základ zdôvodňujúci vyhodnotenie hodnoverného osvedčenia jednotlivých nárokov vo veci samej, už i s prihliadnutím na odvolacie námietky. Nevyhnutné bude tiež rozlíšiť, či ide o spotrebiteľský úver alebo len o spotrebiteľskú zmluvu, vzhľadom na uplatňované nároky. Ak by pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie bolo potrebné sa aktuálne zaoberať aj neúplnými a neurčitými navrhovanými meritornými výrokmi, bude nutné posúdiť i všeobecné náležitosti návrhu, v súvislosti s požiadavkou na určitosť a vykonateľnosť navrhovaných meritórnych výrokov súdneho rozhodnutia.
24. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
25. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
26. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
27. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.