Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/206/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: P. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. B. nad G., W. XXX, o zaplatenie 2.036,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. októbra 2017 č. k. 10C/293/2016-48 vo výroku o náhrade trov konania (III.) takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania (III.) p o t v r d z u j e .

2. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.071 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne z 1.411 eur od 15. 07. 2013 do 13. 11. 2016, 8% ročne z 1.351 eur od 14. 11. 2016 do 13. 12. 2016, z 1.291 eur od 14. 12. 2016 do 15. 05. 2017, z 1.231 eur od 16. 05. 2017 do 27. 06. 2017, z 1.191 eur od 28. 06. 2017 do 10. 08. 2017 a z 1.131 eur od 11. 08. 2017 do 24. 09. 2017 a z 1.071 eur od 25. 09. 2017 do zaplatenia tak, že sa jej ukladá zaplatiť dlžné plnenie v splátkach vo výške 60 eur mesačne splatných do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku tak, že v prípade omeškania so zaplatením jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie. Druhým výrokom súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a tretím výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 5, 9 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 písm. k/, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj vykonaným dokazovaním.

2. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, ktorú posúdil podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy vyplýva, že táto neobsahuje údaj o splatnosti jednotlivých splátok, hoci je pre tento prípad v čl. 6 bod 1 a 2 Všeobecných obchodných podmienok uvedené, že splátky sú splatné 20. dňa v mesiaci. Nebolo v konaní ani preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovanou tieto obchodné podmienky individuálne prejednal, preto podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je dôkazné bremeno na jeho strane. Takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej, a preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Pretože uvedená náležitosť je obligatórnou zákonnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol na základe úverového vzťahu úver vo výške 2.244,16 eura, a nie ako je uvedené v žalobe 3.588,48 eura a aj to, že žalovaná si svoje povinnosti v celom rozsahu nesplnila, pretože sa s vrátením úveru dostala do omeškania, na čo ju právny predchodca žalobcu

aj upozornil a aj na uplatnenie jeho práva požadovať zaplatenie celej pohľadávky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 20. 02. 2013. Pretože pohľadávka bola postúpená na žalobcu, o čom žalovaná bola oboznámená, je tým daná aktívna legitimácia žalobcu podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, a preto rozhodol tak, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi zostatok nezaplateného úveru vo výške 1.071 eur (2.244,16 - 833,16 - 340 = 1.071) a vo zvyšku žalobu spolu s požadovanými úrokmi z omeškania zamietol. V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. súd priznal žalobcovi aj uplatnené úroky z omeškania z dlžnej pohľadávky. Vzhľadom k zárobkovým a majetkovým možnostiam žalovanej, súd jej uložil podľa § 232 ods. 4 zaplatiť dlžné plnenie v splátkach vo výške 60 eur mesačne s tým, že omeškaním s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, pretože ich úspech bol približne rovnaký, keď žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 1.071 eur z 2.036,88 eura a žalovaná v časti o zaplatenie 965,88 eura z 2.036,88 eura.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho III. výroku o náhrade trov konania napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a priznania voči žalovanému nároku na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 38,54% pred súdom prvej inštancie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania nie je správne. Poukázal na ust. § 255 ods. 1, 2 a mal za to, že prvoinštančný súd nesprávne ustálil pomer úspechu a neúspechu sporiacich sa strán. Poukázal na bod 19. odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého dlžná pohľadávka, ktorej oprávnenosť bola určená súdom ku dňu začatia sporu, predstavovala 1.411 eur s príslušenstvom. Z dôvodu čiastkového plnenia žalovanou počas sporu časť predmetu sporu vo výške 340 eur odpadla a v čase rozhodnutia súdu výška pohľadávky predstavovala 1.071 eur s príslušenstvom. Jeho neúspech tak predstavuje len časť nároku o zaplatenie 625,88 eura s príslušenstvom. Je toho názoru, že správnym zhodnotením veci pri uprednostnení pomerného rozdelenia náhrady trov konania mu pri procesnom neúspechu v časti o zaplatenie 625,88 eura s príslušenstvom prináleží náhrada trov konania vo výške 38,54%.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa nepriznania práva na náhradu trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom treťom výroku je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

6. Predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal zaplatiť žalovanú sumu 2.036,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15. 07. 2013 do zaplatenia. Svoj nárok si odvíjal od uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 21. 01. 2012, číslo pôžičky: 5011715. Uznesením zo dňa 06. 06. 2017 č. k. 10C/293/2016-33 súd prvej inštancie pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12 vstúpil do konania ako žalobca Intrum Justitia Slovakia, s. r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.071 eur s úrokom z omeškania 8,50% ročne z 1.411 eur od 15. 07. 2013 do 13. 11. 2016, 8% ročne z 1.351 eur od 14. 11. 2016 do 13. 12. 2016, z 1.291 eur od 14. 12. 2016 do 15. 05. 2017, z 1.231 eur od 16. 05. 2017 do 27. 06. 2017, z 1.191 eur od 28. 06. 2017 do 10. 08. 2017 a z 1.131 eur od 11. 08. 2017 do 24. 09. 2017 a z 1.071 eur od 25. 09. 2017 do zaplatenia tak, že sa jej ukladá zaplatiť dlžné plnenie v splátkach vo výške 60 eur mesačne splatných do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a v zamietajúcom výroku nadobudol dňa 01. 12. 2017 právoplatnosť.

Predmetom odvolacieho konania zostal III. výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

7. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. V citovaných zákonných ustanoveniach je premietnutá zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma, čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t. j. ak sa žalobe vyhovelo v celom rozsahu.

Vo všeobecnosti platí, že ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu, a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac ako im podľa hmotného práva patrí. Zásadne platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu sporu, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy a to u strany, ktorej úspech bol vyšší, a teda má nárok na ich náhradu. Ak by bol úspech strán v spore rovnaký alebo približne rovnaký, žalobca by vysúdil polovicu a žalovaný by sa v polovici ubránil, náhrada sa neprizná nikomu. Čiastočné procesné úspechy sa teda vzájomne do rovnakej výšky anulujú. Potom platí, že pri zásadne rovnakých čiastkových úspechoch môže súd vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. V preskúmavanej veci je nesporné, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť 2.036,88 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.071 eur s úrokom z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vo zvyšnej časti do sumy 2.036,88 eura s príslušenstvom súd žalobu zamietol, keď úverový vzťah medzi stranami sporu vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Za takejto situácie, keď žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.071 eur s príslušenstvom a žalovaná bola úspešná v zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 965,88 eura s príslušenstvom, podľa názoru odvolacieho súdu je možné konštatovať, že ich úspech bol v spore približne rovnaký, a pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, je potrebné považovať jeho rozhodnutie za správne. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na to, že oprávnenosť pohľadávky ku dňu začatia sporu predstavovala 1.411 eur a v priebehu sporu došlo k plneniu zo strany žalovanej vo výške 340 eur, je potrebné uviesť, že žalobca v tejto sume nezobral žalobu späť, ale táto suma sa premietla v druhom zamietajúcom výroku napadnutého rozsudku, a preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné vychádzať z právoplatného zamietajúceho a vyhovujúceho výroku a ich porovnaním so žalobným petitom. V prípade, že by žalobca bol v priebehu konania reagoval na úhrady žalovanou v priebehu konania a zobral žalobu späť, v takom prípade by súd bol povinný v zastavujúcom výroku posúdiť v zmysle § 256 procesné zavinenie na zastavení konania a táto skutočnosť by sa v takom prípade mohla prejaviť pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania. Za danej situácie, že úspech žalobcu a žalovanej bol v konaní približne rovnaký, bolo na mieste aplikovanie ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, tak ako to urobil súd prvej inštancie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho treťom výroku, ktorým súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a úspešnej žalovanej v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .