Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoP-48-2022.pdf
PDF · 92.89 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/48/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka: J.. J. Y., nar. XX.X.XXXX, prechodne bytom G. J. 2, U., zastúpená advokátkou JUDr. Barborou Petrovič, so sídlom Hlavná 44, Trnava, a otec: R.. W. Q., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Y. Q. T. súp. č. XXX, t.č. bytom R. XX, U., zastúpený Oľga Šajdíková - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Kašmírska 24, Bratislava, o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 07.10.2021 č.k. 27P/53/2020-467, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II. o zročnom výživnom p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava II, rozsudkom, zo dňa 07.10.2021, č.k. 27P/53/2020-467, vo výroku I. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého N. Q., nar. XX.X.XXXX sumou 200 eur mesačne za obdobie od 14.5.2020 do 22.9.2021. II. Zročné výživné za obdobie od 14.5.2020 do 22.9.2021 vo výške 853,22 eur zaviazal otca uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky. III. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 4, § 36, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 65 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že vzhľadom k tomu, že v priebehu konania bolo právoplatne rozhodnuté o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode, rozhodol len o výživnom za obdobie od podania návrhu do rozvodu manželstva. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z možnosti rodičov. Matkou navrhované výživné považoval za neprimerane vysoké. Mal preukázané, že maloletý N. je vo veku troch rokov, pričom matka vyčíslila jeho mesačné výdavky na sumu 613 eur, z ktorých vyhodnotil ako nezodpovedajúci, napr. výdavok na stravu, ošatenie, obuv, vitamíny a hračky. Konštatoval, že nakoľko nie je možné hodnoverným spôsobom preukázať výšku odôvodnených výdavkov na stravu, poukázal na štatistické údaje, podľa ktorých je v Slovenskej republike výdavok za potraviny na člena domácnosti cca 90 eur priemerne mesačne. S prihliadnutím na vek maloletého ustálil náklady na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb v rozhodujúcom období vo výške cca 300-350 eur mesačne. Prihliadol na možnosti a príjem otca, jeho výdavky na bývanie a najmä splácanie hypotekárnych úverov. Vzal v úvahu, že otec uhrádzal hypotekárny úver, čím vlastne umožnil matke bývať aj s maloletým v byte, ktorý bol hypotékou zaťažený a matka tak nemusela vynakladať finančné prostriedky na prenájom bytu. Uzavrel, že zásadu, na ktorú poukazovala právna zástupkyňa matky, že výživné má prednosť pred splátkami
úveru, nemožno aplikovať bez výhrad, keď súd musí skúmať, či bývanie rodiča zodpovedá právu na dôstojne bývanie, na ktoré má právo každý človek alebo ide o nadštandard, resp. luxus, ktorý už je za hranicou dôstojného bývania. Uviedol, že rozhodnutie kúpiť byt bolo spoločné rozhodnutie rodičov a matka si musela byť vedomá finančných povinností z toho plynúcich, nakoľko je bežné, že rodičia, ktorí si kúpia byt a splácajú hypotéku, sa musia uskromniť a zabezpečiť potreby dieťaťa z prostriedkov, ktoré majú k dispozícii. Poukázal na to, že každý sa snaží zabezpečiť pre svoje dieťa len to najlepšie, musí však brať do úvahy aj svoje finančné možnosti a hľadať aj lacnejšie alternatívy. Výživné vo výške 200 eur považoval za primerané zo strany otca s tým, že ak by matka prispela výživným vo výške 100 eur mesačne, mal by maloletý spolu s prídavkom na dieťa, na výživu sumu cca 325 eur, ktorá postačuje na jeho potreby, pri zohľadnení splátky hypotekárneho úveru ako príspevku na bývanie matky a aj maloletého. Zročné výživné na maloletého za obdobie od 14.5.2020 do 22.9.2021 ustálil sumou 853,22 eur, t.j. 15 mesiacov + alikvótna časť za mesiac máj 2020 a september 2021, čo predstavuje sumu 3.253,22 eur (200,- eur x 15 mesiacov = 3.000 + alikvótna časť za mesiac máj 2020 a september 2021 = 253,22, po započítaní plnení otca vo výške 2.400 eur (za mesiac jún 2020 až september 2021 = 16 mesiacov x 150, eur ). O povinnosti uhradiť zročné výživné rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti výroku II. rozsudku o uložení povinnosti zaplatiť zročné výživné podal odvolanie otec navrhujúc rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd mu povolí splácať zročné výživné stanovené sumou 853,20 eur v 36 rovnakých splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky. Zdôraznil, že je zamestnaný, jeho príjem činí 1.600 eur mesačne, pričom len v januári 2020 mal vyplatený príjem v sume 1.768 eur z dôvodu nadčasov. Nakoľko v zamestnaní z dôvodu ochorenia Covid zrušil nadčasy, príjem sa mu znížil. Uviedol, že je výlučným vlastníkom bytu, v ktorom býva a náklady spojené s užívaním bytu predstavujú 480 eur mesačne. Dal do pozornosti, že spolu s matkou vlastní ďalší byt, ktorý je v BSM a aktuálne ho obýva matka s maloletým, avšak on uhrádza polovicu nákladov na byt vo výške 224 eur (polovica splátky hypotéky a energie), a z tohto dôvodu sa do augusta 2021 dostal do mínusu rozpočtu a zadlžoval sa.. Svoje ďalšie náklady vyčíslil v celkovej výške 1.587 eur, ktoré pozostávajú z platieb za životnú poistku, daň z nehnuteľnosti, internet u matky, mobil, benzín, PZP vozidla, strava, oblečenie, kozmetika, zdravotná starostlivosť a výživné na maloletého. Poukázal na to, že náklady mu vznikajú aj pri styku s maloletým realizovanom počas celého roku a zabezpečení zdravotnej starostlivosti maloletého. Zdôraznil, že po predošlej nepriaznivej finančnej situácii si musel požičať peniaze, preto nemá možnosť jednorazovo zaplatiť zročné výživné.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako správny. Mala za to, že dôvody prezentované otcom nemajú relevanciu na určenie kratšej doby splatnosti, tieto dôvody otec prezentoval pred súdom a pri rozhodovaní súdu boli zohľadnené určením nižšieho výživného oproti výživnému určenému na čas po rozvode manželstva. Podľa jej názoru otcom uvádzané dôvody nemajú vplyv na plnenie výživného po rozvode, nezohľadňujú najlepší záujem dieťaťa, na ktoré otec platil po dobu 16 mesiacov od podania návrhu po 150 eur a musel predpokladať, že mu bude s ohľadom na jeho príjem určené vyššie výživné. Uviedla, že rodičia spolu čerpali úver vo výške 124.000 eur a 40.000 eur, pričom otec požiadal o predčasné splatenie úveru, ktorý vyplatil dňa 7.10.2021, o čom bola bankou upovedomená. Uvedené vyvracia tvrdenia otca o jeho nepriaznivej finančnej situácii.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca sa pridržiaval svojho stanoviska predneseného na pojednávaní na súde prvej inštancie, kedy navrhol výživné určiť vo výške 270 eur mesačne.
6. Otec v podaní zo dňa 06.01.2022 nesúhlasil s vyjadrením matky a kolízneho opatrovníka. Dal do pozornosti, že matka opomenula uviesť, že spoločne predali garáž dňa 16.4.2021, vyplatil jej sumu 8.000 eur, pričom na pojednávaní dňa 8.9.2021 uviedla, že peniaze minula bez toho, aby splatila jednu splátku úveru za byt, v ktorom s maloletým býva. Matka užíva naviac všetky hnuteľné veci a nemusela minúť žiadne finančné prostriedky zo svojho príjmu na vybudovanie si domácnosti. Namietal, že argumentácia matky vzťahujúca sa k úveru nemôže obstáť, keďže matka nemala vedomosť, kto splatil úver a prečo bolo potrebné k tomu pristúpiť. Potvrdil, že úver platil za pomoci svojej matky, ktorá mu poskytla celoživotné úspory a snažila sa mu pomôcť. Podľa jeho mienky, z úveru sa odvíjajú náklady do budúcna, čím sa zníži aj splátka oboch rodičov. Zdôraznil, že matka nezaplatila na úver žiadnu finančnú čiastku, nechala sa ním živiť, pričom predčasným splatením hypotekárneho úveru jej zvýšil životnú úroveň, keď jej ostane viac finančných prostriedkov pre seba a maloletého. Zdôraznil, že do výživného je potrebné započítať skutočnosť, že matka nemá náklady na bývanie a spoločnú hypotéku.
Ak by prestal splácať hypotéku, matka by nemala s maloletým kde bývať. Svojim postojom a platbami za bývanie matke prispel maloletému do rozvodu sumou 431,50 eur (ním platené náklady spojené s užívaním bytu a splátky úveru), t.j. 281,50 eur + 150 eur a ak by si súd osvojil jeho výpočet, nevzniklo by mu zročné výživné. Poukázal na ust. § 232 CSP, ktoré umožňuje uložiť povinnosť plnenia formou opakujúcich sa splátok Ak by musel jednorazovo matke zaplatiť zročné výživné, bol by nútený požiť si finančné prostriedky od rodiny a nemal by ani na základné životné potreby pre seba a maloletého.
7. Matka v podaní zo dňa 24.02.2022 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu reagovala na vyjadrenie otca a poukázala na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami otca vrátane splátok úveru a umožnenie splatiť dlh na zročnom výživnom formou splátok považovala za výnimočné riešenie. Napriek tomu, že nepodala odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie mala za to, že napadnutý rozsudok nie je správny v časti výšky výživného na čas do rozvodu s ohľadom na rozsudok zo dňa 7.9.2021 č.k. 49P/53/2020, ktorým súd určil výživné na maloletého na čas po rozvode vo výške 270 eur mesačne bez toho, aby bola dôkazná situácia iná. Vyslovila názor, že v danej veci je potrebná korekcia pôvodného rozhodnutia čo do výšky výživného, nakoľko nie je možné akceptovať situáciu, kedy súd vychádzal z totožných nákladov a výživné na maloletého určil rozdielne. Uviedla, že otec sa voči rozsudku o výživnom určenom vo výške 270 eur neodvolal a v tejto súvislosti poukázala aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II zmeniť na základe konania odvolacieho súdu z úradnej povinnosti tak, že súd zaviaže otca prispievať na výživu maloletého sumou 270 eur mesačne od 14.05.2020 do 29.09.2021 a súčasne zmení aj výšku zročného výživného a toto uloží otcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že otec nemusel predčasne splatiť hypotekárny úver vo výške 36.000 eur, išlo iba o presunutie ťarchy, ktoré by vedeli a mohli rozvedení manželia vyriešiť po rozvode a vyporiadaní BSM, čo otcovi navrhovala. Vyslovila názor, že otec sa zrejme obával, že po rozvode matka nebude platiť polovicu splátky, pričom k predčasnej splátke úveru došlo po právoplatnosti rozsudku o rozvode. Nesúhlasila s tvrdenia otca ohľadom predaja garáže a používania hnuteľných vecí s tým, že po predaji garáže kupujúca poukázala každému z rodičov polovicu kúpnej ceny, keďže išlo o spoločne nadobudnutý majetok. Pokiaľ ide o splátky úveru, po rozvode tieto riadne hradí. Uviedla, že zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala z dôvodu konania otca, ktorý sa jej neustále vyhrážal, znepríjemňoval jej život, opakovane ju fyzicky napadol a nájomné v byte platila sama vo výške 216 eur popri iných výdavkoch. Dala do pozornosti, že otec jej neumožnil so synom navštíviť rodinu na Ukrajine a odmietol jej udeliť súhlas s vycestovaním maloletého. Pokiaľ otec tvrdí, že jej a maloletému zvýšil životnú úroveň, uviedla, že počas celého obdobia prenajímal parkovacie státie a výšku príjmu z prenájmu 150 eur používal pre svoje potreby.
8. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
9. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o určení výživného na maloletého za obdobie od 14.05.2020 do 22.09.2021 vo výške 200 eur mesačne a o zročnom výživnom za dané obdobie, ktoré otcovi vzniklo. Keďže otec podal odvolanie len voči výroku rozsudku II, ktorým súd zaviazal otca na zaplatenie zročného výživného vo výške 853,22 eur, predmetom odvolacieho konania bolo rozhodovanie o zročnom výživnom.
10. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výživného na maloletého a postupoval správne, pokiaľ otcovi uložil povinnosť zročné výživné zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
11. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca proti výroku rozsudku v napadnutej časti, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné poukazujúc na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča, pričom v danom prípade, príjem otca a výška zročného výživného plne odôvodňujú postup podľa § 232 ods. 3 CSP. Vzhľadom k tomu, že otec odvolaním napadol len stanovenie lehoty na plnenie žiadajúc o povolenie 36 splátok na zaplatenie zročného výživného odvolací súd sa zaoberal len odvolacími námietkami otca považujúc ustálenú výšku zročného výživného aj so započítaním realizovaných plnení zo strany otca za správnu. Odvolací súd zdôrazňuje, že výrok rozsudku o výške zročného výživného musí byť určitý, to znamená, že povinnosť rodiča musí byť čo do výšky presne
stanovená. Podľa § 232 ods. 2, 3 CSP, ak súd uloží v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, pričom súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Nemožno prihliadať na argumenty otca, ktorými poukazuje na jeho plnenia titulom platieb úhrad za bývanie pre matku a realizáciu splátok hypotekárneho úveru, keďže dané skutočnosti boli zohľadnené práve vo výške určeného výživného na maloletého. Rovnako námietky otca o jeho mesačných výdavkoch a nákladoch nie sú dôvodom pre vyhovenie jeho návrhu na určenie splatnosti zročného výživného 36 splátkami s poukazom na spotrebný charakter výživného na maloleté dieťa. Otcom navrhovaná výška splátok 23 eur mesačne je neprijateľná, nakoľko výživné slúži na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré je odkázané výživou na svojich rodičov, pričom otec je povinný usporiadať si svoje záležitosti tak, aby zročné výživné uhradil včas. Naviac, odvolací súd dáva do pozornosti otca, že od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie už uplynula doba šesť mesiacov, počas ktorej otec mal možnosť zročné výživné postupne splácať dobrovoľne. Skutočnosť, že splátku úveru (tak ako rodičia prezentovali vo svojich podaniach) uprednostnil pred splátkou zročného výživného rovnako nemôže byť akceptovaná s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa a zabezpečenie jeho potrieb. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý otca zaviazal zaplatiť zročné výživné jednorazovo s poukazom aj na povinnosť súdov prioritne chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12. S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru o správnosti napádaného výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zročnom výživnom, preto ho ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. K podaniu matky zo dňa 24.02.2022, ktorým žiadala o zmenu výroku I. napadnutého rozsudku určením výživného na maloletého vo výške 270 eur mesačne aj s odkazom na odporúčanie kolízneho opatrovníka, odvolací súd udáva, že voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie nepodal odvolanie žiaden z účastníkov konania, teda ani matka, čím daný výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu nie je možný postup podľa § 65 CMP, podľa ktorého odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Citované ustanovenie nadväzuje na ust. § 40, podľa ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. V týchto prípadoch môže súd prekročiť rozsah návrhu účastníka aj v odvolacom konaní. Prakticky to znamená, že súd môže prejednať aj výrok, príp. jeho časť (ak bol napadnutý len jeden výrok čiastočne), ktorý nebol odvolaním napadnutý. Súd teda nie je viazaný rozsahom odvolaniam ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý. V danom prípade otec napadol výrok II len v časti určenia splatnosti zročného výživného, a pokiaľ by výška zročného výživného nebola správne určená súdom prvej inštancie, bolo by namieste túto zmeniť. Vo vzťahu k posúdeniu závislosti výrokov treba uviesť, že v tomto prípade je výrok II. napadnutého rozsudku závislý od výroku I., ktorý nebol odvolaním dotknutý. Odvolací súd uzavrel, že reparácia rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I, ktorým súd určil výživné na maloletého, za daných okolností nie je prípustná. Keďže matka odvolanie voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného nepodala, nepripadá do úvahy ani postup podľa § 64 CMP (zmena návrhu na začatie konania v odvolacom konaní).
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).