Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-208-2017.pdf
PDF · 102.38 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/208/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. H. XXXX, XXX XX A., o zaplatenie 2.782,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 9Csp/150/2016-77 zo dňa 28.04.2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.015,49 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.473,21 Eur, počnúc od 11.11.2016 do zaplatenia, v splátkach po 56,- Eur mesačne, počnúc od prvého dňa v mesiaci, ktorý bude nasledovať po právoplatnosti tohto rozsudku a splátky bude zasielať na účet žalobcu každý mesiac zvlášť vždy najneskôr do 25.dňa toho - ktorého mesiaca tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu (prvý výrok); vo zvyšku o zaplatenie úroku vo výške 22,50% ročne od 11.11.2016 do zaplatenia zo sumy 1.473,21 Eur a o zaplatenie 767,12 Eur žalobu zamietol (druhý výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,86% (tretí výrok). 1.1. Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.782,61 Eur, ktorá pozostávala z istiny 1.473,21 Eur, úrokov vyčíslených ku dňu 10.11.2016 vo výške 1.260,25 Eur a poplatkov vo výške 49,15 Eur; uplatnil si úrok zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 1.473,21 Eur vo výške 22,50% ročne počnúc 11.11.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.473,21 Eur počnúc od 11.11.2016 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Dňa 06.05.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere číslo 4468966686, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky v dojednanej výške 22,5% ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 31.08.2015. Podľa Obchodných podmienok je v prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, žalobca oprávnený ďalej úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. Preto si žalobca uplatnil v spore dohodnuté v zmluve úroky a aj úroky z omeškania podľa §3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 1.2. Okresný súd vychádzal z ustanovení § 497, § 499, § 502 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej v texte aj „ObZ“), § 52 ods.1, § 53 ods. 9, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“), § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej v texte aj „z.č. 129/2010 Z.z.“) a konštatoval, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli na výške úveru 1.700,- Eur, na 24 mesačných splátkach po 95,29 Eur s dátumom prvej splátky 10.06.2013, s dátumom každej ďalšej splátky v 10. deň v mesiaci, s dátumom konečnej splatnosti úveru 10.05.2015, na výške úrokovej sadzby 25,50%, na RPMN 28,70%, priemernej RPMN 19,53%, na celkovej výške nákladov 491,41 Eur a na základnom súbore poistenia schopnosti splácať úver. Žalobca vzhľadom na nesplácanie úveru riadne a včas žalovaným, úver ku dňu 02.04.2014 predčasne zosplatnil v celom rozsahu, dlžnú sumu vyčíslil na 1.715,22 Eur; vyzval žalovaného na zaplatenie istiny v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Za obdobie od 10.08.2013 do 01.04.2014 zmluvné úroky predstavujú 184,78 Eur, úroky z omeškania 8,08 Eur; zmluvné úroky za obdobie od 02.04.2014 do 31.08.2015 vyčíslil sumou 468,60 Eur a úroky z omeškania sumou 109,34 Eur; zmluvné úroky za obdobie od 31.08.2015 do 10.11.2016 vyčíslil sumou 396,86 Eur a úroky z omeškania sumou 92,60 Eur; celkom zmluvné úroky a úroky z omeškania predstavujú sumu 1.260,25 Eur. 1.3. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa §52 a nasledovné OZ a má náležitosti, požadované § 2 a § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas napriek tomu, že v zmluve bola dohodnutá presná výška jednotlivých splátok; poukázal len na tú skutočnosť, že sa dostal do ťaživej sociálnej situácie, preto úver nesplácal. 1.4. Okresný súd zo zmluvy o úvere zistil, že dátum konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý ku dňu 10.05.2015; preto skúmal, či k zosplatneniu celého poskytnutého úveru došlo v súlade s § 53 ods. 9 OZ o spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že žalobca predtým, ako vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, mal upozorniť spotrebiteľa na právo žiadať zaplatenie všetkých splátok jednorázovo v prípade, ak spotrebiteľ v lehote 15 dní od doručenia tejto kvalifikovanej výzvy neuhradí svoj súčasný dlh; až po uplynutí tejto pätnásťdňovej lehoty môže dodávateľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a žiadať o zaplatenie celého dlhu. Z oznámenia žalobcu zo dňa 02.04.2014 jednoznačne vyplýva, že tento vyhlásil mimoriadnu splatnosť bez zaslania kvalifikovanej výzvy a iba oznámil žalovanému už existujúci stav, že úver nespláca riadne a včas a preto sa pohľadávka, vyčíslená k 02.04.2014 stáva predčasne splatnou v celom rozsahu. Názor žalobcu, že jeho povinnosť bola splnená tým, že na možnosť predčasného ukončenia úverového vzťahu vyhlásením predčasnej splatnosti bol žalovaný upozornený už v Obchodných podmienkach článok 6 bod 6.2 Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, považoval súd prvej inštancie za nesprávny. Zákonodarca v spotrebiteľských veciach vyžaduje osobitné upozornenie ako jednostranný prejav vôle veriteľa adresovaný žalovanému, ktorým mu oznamuje, že je v omeškaní so zaplatením konkrétnej splátky, a že mu preto na základe ich zmluvného dojednania vzniklo právo požadovať predčasnú splatnosť celej pohľadávky, ktoré si aj uplatňuje. Žalobca netvrdil, ale ani nepreukázal, že by uvedeným spôsobom žalovaného upozornil v lehote kratšej ako 15 dní. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že úver sa nestal predčasne splatným. Napriek tomu žalobe v časti vyhovel, keďže zmluva o úvere má náležitosti predpokladané zákonom č. 129/2010 Z.z. a zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že dátum konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý ku dňu 10.05.2015, ku ktorému dátumu mal žalovaný úver splatiť, pokiaľ by bol dodržal dohodnuté splátky. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.473,21 Eur, zmluvné úroky za obdobie od 10.08.2013 do 01.04.2014 vo výške 184,78 Eur a za obdobie od 02.04.2014 do 10.05.2015 vo výške 98,33 Eur, t.j. do dátumu konečnej splatnosti úveru do 10.05.2015, úroky z omeškania, ako aj dohodnuté poplatky vo výške 49,15 Eur. Výška úroku 22,50% a počet dní omeškania za obdobie od 02.04.2014 do 10.05.2015 bol 108 dní. Po dátume konečnej splatnosti úveru žalovanému zmluvné úroky neprináležia. Pokiaľ si žalobca uplatňoval zmluvné úroky aj za obdobie od 31.08.2015 do 10.11.2016 vo výške 396,86 Eur, pretože úroky vyčíslil za obdobie po dátume konečnej splatnosti úveru, súd prvej inštancie žalobu čiastočne zamietol v časti týkajúcej sa zmluvných úrokov v celkovej výške 767,12 Eur (370,26 + 396,86 = 767,12). Zmluvné úroky možno priznať, ak je úver zákonne predčasne splatný, do dátumu predčasnej splatnosti úveru a ak je v zmluve o úvere dohodnutá konečná splatnosť úveru a úver nebol predčasne splatný, len do dátumu konečnej splatnosti úveru. Po tomto dátume je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi len úroky z meškania. Celú sumu povolil žalovanému zaplatiť v súlade s § 232 ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) v splátkach, pretože má vyživovaciu povinnosť k piatim maloletým deťom a jeho príjem nepostačuje uhradiť nesplatenú časť úveru v lehote 3 dní v zmysle zákona bez ohrozenia vlastnej výživy a životnej úrovne svojej rodiny. 1.5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu vo veci tak, že sčasti v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 44,83 %.
2. Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) C.s.p. žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné; nedostatočným odôvodnením porušil okresný súd práva žalobcu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 1551/08 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/25/2007. Namietal, že okresný súd nevyzval žalobcu podľa §157 C.s.p., aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Takýto postup okresného súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím sa de facto prenáša úloha okresného súdu na odvolací súd, čo nie je žiaduce. Nesúhlasil, že úver sa nestal predčasne splatným; neobstojí ani konštatovanie okresného súdu o tom, že žalobca nepreukázal, že by žalovaného upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením úveru. Žalobca upozornil žalovaného listom zo dňa 17.03.2014 na skutočnosť, že žalovaný podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere, keď do dňa vyhotovenia predmetného upozornenia napriek predchádzajúcim výzvam žalobcu neuhradil svoje omeškané peňažné záväzky z nej vyplývajúce. Žalobca upozornil žalovaného, že je 3 mesiace po lehote splatnosti s jednotlivými splátkami úveru, a v predmetnom upozornení špecifikoval žalovanému dlžnú sumu. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu okresný súd vychádzal, keď dospel k záveru, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. V prípade zmluvného úroku ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy, čo znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaný si bol tohto nároku vedomý a svojím podpisom zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. Už z jazykového výkladu je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. V prípade, ak by veriteľ úver nezosplatnil, dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia úveru do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už je v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zospaltnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. V prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie tejto položky. 2.1. Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu o tom, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa. Keďže oba typy úrokov sú odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného. 2.2 Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti (druhý a tretí výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
5. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah spotrebiteľský, kde úvedená úverová zmluva je nepochybne štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Správne okresný súd dospel k záveru, že úverová zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, preto žalobe ohľadom istiny, zmluvných úrokov do riadnej splatnosti úveru a poplatkov, ako aj úrokov z omeškania vyhovel.
8. Odvolanie nie je dôvodné. Námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku nemá oporu v zákonnej úprave. Súd prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne, v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. uviedol skutočnosti, ktorými podoprel svoje rozhodnutie, keď rozhodol o zamietnutí žaloby na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 22,50% ročne zo sumy 1.473,21 Eur, počnúc dňom 11.11.2016 do zaplatenia a o zaplatenie 767,12 Eur. Jeho skutkové a právne závery nie sú v danom prípade nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Aj Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 6Cdo/60/2013 zo dňa 22.05.2013 vyslovil záver, že „za porušenie základného práva, zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu“.
9. Nedôvodná je aj námietku žalobcu o tom, že súd prvej inštancie ho podľa § 157 C.s.p. nevyzval, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Zo spisového materiálu vyplýva, že na pojednávaní pred okresným súdom, konanom dňa 05.04.2017 (č.l. 69 spisu) súd prvej inštancie konštatoval, že za spornú považuje otázku, či došlo k zosplatneniu úveru v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka; na tomto pojednávaní sa zúčastnil aj advokátsky koncipient právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal možnosť sa k tomuto právnemu posúdeniu súdu prvej inštancie vyjadriť. Odvolací súd preto ustálil, že postup podľa § 157 C.s.p. nebol potrebný; tento žalobcom namietaný nedostatok je potrebné považovať za zhojený jeho možnosťou vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie, vyvodeným z ním predložených listinných dôkazov.
10. Námietku žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu okresný súd vychádzal, keď dospel k záveru, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky, považoval odvolací súd za nedôvodnú. Okresný súd pri nepriznaní zmluvných úrokov po zosplatnení úveru postupoval v zmysle § 502 ods. 1 ObZ, ktoré v odôvodnení aj citoval.
11. Žalobca ďalej v odvolaní nesúhlasil s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa; takéto konštatovanie okresného súdu sa v odôvodnení jeho rozsudku nenachádza. K podstate tejto námietky však považuje krajský súd za potrebné uviesť, že rozhodovacia prax súdov je ustálená v tom, že nemožno priznať úroky z úveru po jeho zosplatnení, pokiaľ už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, t.j. zákonná sankcia v zákonom stanovenej výške (napr. ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012; KS Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; KS Žilina sp.zn. 5Co/611/2014 zo dňa 16.12.2014; R 59/1998). Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia. Zmluvným stranám patria len sankcie; na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods.2 OZ v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
12. V prejednávanej veci okresný súd správne uzavrel, že k mimoriadnemu zosplatneniu úveru v zmysle oznámenia žalobcu zo dňa 02.04.2014 z dôvodu nedodržania § 53 ods. 9 OZ žalobcom nedošlo. Preto súd prvej inštancie správne vychádzal z dohodnutej konečnej splatnosti úveru, t.j. 10.05.2015. Z tohto dôvodu má žalobca nárok na zmluvné úroky do riadneho ukončenia úveru, t.j. do splatnosti úveru. Úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstav poskytnúť úver a vypýtať si dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu; koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr.
nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta).
13. Je evidentné, že zmluvné úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovaného, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu. Uplatnený úrok 22,50% p.a. prevyšuje úrok z omeškania a problematická klauzula o úrokoch popri úrokoch z omeškania (po splatnosti) prima facie potenciálne umožňuje navýšenie dlhu nad výšku poskytnutého úveru v rozpore s § 3a ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (úver 1.700,- Eur).
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým, ale výrokom súvisiacim (druhý a tretí výrok) podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný; zo spisu mu však žiadne trov nevyplynuli, ani si žiadne trovy konania neuplatnil; preto mu krajský súd ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).