Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/345/2017

Potvrdené rozhodnutím 12Co/244/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.887,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13Csp/345/2017-99 zo dňa 31.07.2018 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: E. M., nar. XX.X.XXXX, X. XXXX/XX, N., v konaní zastúpený advokátom JUDr. Vladimír Sidor, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 42 256 593 proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1.mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 1.315.36 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Súd pripúšťa zmenu žaloby v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1887,78 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1887,78 eur od 14.6.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1887,78 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1887,78 eur od 14.6.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 8.12.2017 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.315,36 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 14.6.2017 do zaplatenia. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 21.11.2012 uzavrel Zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. 4211108167 (ďalej len Zmluva), predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 3.000 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 18,83%, s RPMN od 21,5% do 22,2%, s výškou splátky 71,82 eur, s počtom splátok 84, s priemernou hodnotou RPMN 19,37% a celkovou čiastkou 5.582,64 eur. Uvedená Zmluva podľa žalobcu nie je v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., keď výška RPMN uvedená v Zmluve v percentuálnom rozpätí od do nespĺňa presný údaj o výške nákladov vzťahujúcich sa na úver, nespĺňa požiadavku presnosti a jednoznačnosti vyjadrenia RPMN (obdobne Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 10Co/895/2014 z 25.6.2015, Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 3Co/51/2016 z 25.5.2017, Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 16Co/103/2015 z 18.2.2016). Podľa Zmluvy bol žalobca povinný uhrádzať na účet žalovaného každý mesiac aj poplatky (poplatok za službu „možnosť zmeny výšky splátok“), ktoré žalovaný nezahrnul do celkových nákladov úveru, a preto výška RPMN nie je a ani nemôže byť určená správne (obdobne Okresný súd Prievidza v rozhodnutí sp. zn. 15C/43/2015, Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. 4Co/725/2015). Žalobca v ďalšom poukazoval na skutočnosť, že žalovaný v Zmluve neuviedol spôsob započítania splátok úveru na istinu, úroky a poplatky, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal aj na absenciu údaju o dobe trvania Zmluvy, čoho následkom sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa žalobcu v Zmluve absentuje aj údaj o konečnej splatnosti úveru, následkom čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/2/2015 z 14.7.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2C/72/2015 z 29.1.2016, sp. zn. 16Co/267/2015 z 18.2.2016, rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20C/136/2013 z 11.4.2014). Podľa žalobcu je v Zmluve nesprávne uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom, keď pri vynásobení počtu splátok 84 x 71,82 € je zrejmé, že žalobca mal zaplatiť čiastku 6.032,88 eur, pričom podľa Zmluvy je celková čiastka 5.582,64 eur, pri výpočte ktorej žalovaný vychádzal zo splátky vo výške 66,46 eur, zníženej o poistenie (5,06 eur) a mesačné poplatky (0,30 eur). Žalobca nemal možnosť odmietnuť poistenie, keď voľba poistenie je vpísaná do žalovaným vopred pripravenej formulárovej Zmluvy. Žalovaný by zinkasoval za poistenie z poistnej zmluvy, ktorá nebola riadne uzatvorená, sumu 425,04 eur 84 splátkami po 5,06 eur. Žalobca upozornil žalovaného na nesúlad Zmluvy so zákonom predsporovou výzvou z 15.5.2017, ku ktorej žalovaný nevyjadril svoj postoj. Podľa žaloby, v Zmluve absentuje adresa veriteľa na podávanie sťažností a reklamácií, čoho následkom sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov mal žalobca povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny, pričom do dňa podania žaloby uhradil žalobca žalovanému sumu 4.315,36 eur, teda uhradil o 1.315,36 eur žalovanému viac. Táto suma predstavuje preplatok, ktorého vrátenie spolu s úrokom z omeškania si žalobca uplatnil danou žalobou.

Žalobca za dôkaz označil Zmluvu, predsporovú výzvu, doklady o úhradách, zrušenie trvalého príkazu.

2. Žalovaný napadol odporom platobný rozkaz z 23.1.2018, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. K uplatnenému nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v odpore uviedol, že nie sú splnené predpoklady vydania, lebo žalovaný prijatím splátok hradených žalobcom len dodržiaval zmluvný vzťah z úverovej zmluvy, keď prijímal plnenia, na ktoré mal riadny nárok v zmysle Zmluvy. Platby žalobcu prijímal oprávnene, na základe platne uzavretej Zmluvy, v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Riadnym plnením splátok nemohla vzniknúť žiadna majetková ujma, nakoľko sa žalobca podpísaním úverovej zmluvy zaviazal k povinnosti platiť žalovanému mesačne sumu 71,82 eur. Keď nedošlo k protiprávnemu získaniu bezdôvodného obohatenia a ani k majetkovej ujme, nie je naplnený ani predpoklad príčinnej súvislosti. K náležitostiam úverovej zmluvy žalovaný uviedol, že v bode 36. je údaj o výške mesačnej splátky - 71,82 eur, v bode 37. je údaj o počte splátok - 84, v bode 44. je údaj o lehote splatnosti - 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Podľa žalovaného je v zmluve uvedený aj termín splatnosti splátok - Prvá splátka je splatná po mesiaci dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutého úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. V ďalšom poukázal na 52. - 58. bod rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 ako aj Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES s tým, že členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí uvedených v článku 10 ods. 2 citovanej Smernice, ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov. Poukázal na bod 24. Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/24/2017 z 29.11.2017, ako aj bod 9. Rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 15.1.2017 sp. zn. 10Csp/90/2017, ktorý v bode 11. Dal do pozornosti novelu zákona č. 129/2010 Z.z. vykonanú zákonom č. 279/2017 Z.z. Podľa žalovaného je dátum konečnej splatnosti úveru uvedený textom - Lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Žalovaný taktiež uviedol, že sa jedná o objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je končená splatnosť poskytnutého úveru. Podľa žalovaného je výška RPMN v Zmluve uvedená, pričom zákon č. 129/2010 Z.z. nestanovuje v § 9 ods. 2 písm. j/, že táto hodnota musí byť uvedená jedným konkrétnym číslom (obdobne rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/24/2017). Rozmedzie je zanedbateľné a žalovaný zaslal žalobcovi aj presnú hodnotu RPMN. V súvislosti s celkovými nákladmi a celkovou čiastkou žalovaný uviedol, že do nich neboli zahrnuté doplnkové služby, nakoľko klient nebol povinný si ich navoliť. Poistenie bolo dobrovoľné, čo je uvedené aj v samotnej zmluve, rovnako ako doplnková služba zmeny výšky a počtu splátok. Ďalej namietal, že v zmluve je uvedená zreteľne adresa veriteľa, hneď pod názvom zmluvy. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd uznesením z 15.2.2018 zrušil platobný rozkaz z 23.1.2018 v celom rozsahu.

4. Žalobca v replike doručenej súdu 20.3.2018 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovanému na úver čerpaný vo výške 3.000 eur uhradil úhrnom sumu 4.887,78 eur, keď do 12.5.2016 uhradil sumu 2.941,69 eur a dňa 24.5.2016 uhradil splátku vo výške 1.946,09 eur, z ktorej suma 58,31 eur pripadla na úhradu sumy čerpanej istiny a suma 1.887,78 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie. V súvislosti s uvedeným žalobca rozšíril žalobu tak, že sa domáhal zaplatenia sumy 1.887,78 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.887,78 eur pod 14.6.2017 do zaplatenia. V prílohe svojej repliky žalobca predložil súdu výpisy z účtu a poštové poukazy.

5. Žalovaný v duplike z 26.7.2018 uviedol, že bezdôvodné obohatenie nadobúda charakter peňažného dlhu až rozhodnutím súdu. Posúdenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov len samotným žalobcom nemôže bez ďalšieho mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s rozkladom splátok poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.2.2018 pod sp. zn. 3Cdo/146/2017, podľa ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. K údajom o dobe trvania zmluvy a o termíne konečnej splatnosti , o RPMN poukázal na rozhodnutia okresných súdov a poukázal na § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 21.11.2012. Opätovne navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Súd dňa 31.7.2018 otvoril vo veci pojednávanie s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaných právnych zástupcov strán sporu.

7. Súd v súlade s § 142 ods. 1 rozhodol o pripustení zmeny žaloby jej rozšírením.

8. Dokazovaním vykonaným z predložených listín mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami bola dňa 21.11.2012 uzavretá Zmluva č.4211108167, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 3.000 eur, s mesačnou splátkou 71,82 eur, počtom splátok 84, ročnou úrokovou sadzbou 18,83%, RPMN od 21,5% do 22,2%, priemernou hodnotou RPMN 19,37%, poplatkom za vedenie účtu 1,99 eur, celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 5.582,64 eur s lehotou splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, s tým, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutého úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.

Žalobca podacími lístkami preukázal, že žalovanému platbami realizovanými od 11.12.2012 do 3.6.2013 uhradil sedem splátok po 71,82 eura, výpismi z účtu preukázal, že dňa 12.7.2013 bankovým prevodom uhradil 69,83 eur, od 12.8.2013 do 12.5.2016 bankovým prevodom uhradil 34 krát po 69,68 eur a dňa 24.5.2016 uhradil sumu 1.946,09 eur. Žalobca úhrnom na úver čerpaný vo výške 3.000 eur uhradil žalovanému sumu vo výške 4.887,78 eur.

9. Súd na daný skutkový stav aplikoval popri ustanoveniach § 52 a nasl. aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzavretie predmetnej úverovej zmluvy.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy strán sporu, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

V danom prípade v Zmluve strán sporu je údaj o RPMN uvedený v rozpätí od 21,5% do 22,2%. Pri takto uvedenom rozpätí RPMN je vylúčené posúdenie (ne)správnosti RPMN v (ne)prospech spotrebiteľa. Pokiaľ RPMN má byť vypočítaná na základe údajov platných k dátumu uzatvorenia zmluvy, teda k 21.11.2012, výsledkom výpočtu RPMN musí byť len jedno konkrétne číslo, čiže výsledok výpočtu RPMN musí byť jednoznačný a nie rozpätie do úvahy prichádzajúcich ôsmich čísiel od 21,5% do 22,2%. Preto údaj o výške RPMN uvedený v Zmluve nie je určitý a zrozumiteľný, a tak úverová zmluva strán sporu je v tejto časti s poukazom na § 37 ods. 1 neplatná, s prihliadnutím na § 41 OZ, keď podľa § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy strán sporu, ročnou percentuálnou

mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

11. Voči tvrdeniam žalobcu o tom, že do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nebolo zahrnuté poistné a ani poplatky, pričom poistenie bolo žalobcovi nanútené, keď tento nemal možnosť poistenie odmietnuť, žalovaný sa bránil tým, že poistenie žalobcu bolo dobrovoľné a je to uvedené aj v Zmluve. Podľa žalovaného to nebola povinnosť žalobcu uzavrieť poistenie, a preto s poukazom na § 2 písm. g/ citovaného zákona neboli do celkových nákladov, a teda do celkovej čiastky, zarátané doplnkové služby.

Z textu bodu 48. formulárovej Zmluvy označenej ako BALÍČEK PREMIUM: Klient podpisom zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie PREMIUM: 5,06 EUR mesačne (7,58% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia) je zrejmé, že žalobcovi bol vnútený na predtlači formulára Zmluvy aj iný úkon - poistenie, teda že žalobca podpisom úverovej zmluvy mal súčasne súhlasiť s doplnkovou službou - poistením, a preto s poukazom na § 2 písm. g/, h/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 21.11.2012 mali byť do celkových nákladov zahrnuté aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, teda aj poistné. To sa potom malo premietnuť aj v celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom.

Súd však v danom prípade nemal preukázanú vôľu žalobcu ako spotrebiteľa vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalovaným v súvislosti s poistením, keď podľa predtlače bodu 48. Zmluvy mal žalobca ako klient podpisom samotnej úverovej zmluvy súčasne súhlasiť, aby bol poistený, pričom podľa drobného textu v spodnej časti Zmluvy, podpisom úverovej zmluvy mal žalobca (súčasne) vyhlásiť, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy. Poistenie, tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve „dojednané“, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. o poistných zmluvách, keď nie je zrejmá ani výška poistnej sumy a ani poistná doba. V danom prípade žalovaný ako klient mal podpisom úverovej zmluvy súhlasiť, aby bol poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Napriek tomu, že žalobca v žalobe spochybnil platnosť uzavretia poistnej zmluvy, žalovaný nepredložil súdu žiaden doklad preukazujúci nielen vznik, ale ani rozsah a podmienky akéhokoľvek poistenia žalobcu a ani všeobecné poistné podmienky. Pre absenciu vôle žalobcu s uzavretím poistenia je Zmluva strán sporu v uvedenej časti neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ, keď právny úkon poistenia nebol urobený žalobcom slobodne.

Obdobne je vo formulári Zmluvy v bode 50. upravený poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok, a to vo výške 0,30 eur (mesačne). Takýto poplatok za neistú možnosť, teda „službu“, ktorej využitie žalobcom je nanajvýš neisté, je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ, a preto aj v tejto časti je Zmluva strán sporu s poukazom na § 39 neplatná. Navyše, zmena výšky a počtu splátok je zmenou úverovej zmluvy strán sporu, s ktorou musia súhlasiť písomne obe zmluvné strany.

Pokiaľ žalobcom čerpaný úver bol splatný 84 splátkami po 71,82 eur, celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť predstavovala sumu vo výške 6.032,88 eur (84 x 71,82). Podľa Zmluvy celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť predstavovala len sumu vo výške 5.582,64 eur, ako je to uvedené v bode 35. zmluvy. Údaju 5.582,64 eur zodpovedá súčin počtu splátok (84) a sumy vo výške 66,46 eur (71,82 - 0,30 - 5,06), teda mesačnej splátky bez poplatku 0,30 eur za možnosť zmeny výšky a počtu splátok a bez poistenia vo výške 5,02 eur, ktoré náklady žalovaný s poukazom na § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. nezahrnul do celkových nákladov, a teda do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa § 2 písm. h/ citovaného zákona, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

12. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v Zmluve strán sporu absentuje spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, resp. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo podľa žalobcu má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za použitia eurokonformného výkladu, s poukazom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujaté v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018, súd dospel k záveru, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 21.11.2012 len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje (istinu, úrok, poplatky). S poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné vykladať tak, že nie je potrebné, aby

zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej splátky, teda koľko zo splátky pripadne na istinu, koľko na úrok a koľko na poplatky.

13. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 21.11.2012 sú aj údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

V Zmluve strán sporu nie je však vôbec spomenutá doba trvania Zmluvy. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pokiaľ ide o dátum konečnej splatnosti úverovej zmluvy č. 4211108167 je uvedený priamo v Zmluve nasledovne: Lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Žalovaný taktiež uviedol, že Zmluva síce neuvádza presný číselný dátum ukončenia Zmluvy, no veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Z uvedeného tvrdenia žalovaného súdu nie je zrejmé aké objektívne zistiteľné kritéria mal žalovaný na mysli, keď podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona je potrebné v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť nielen údaj o konečnej splatnosti úveru, ale aj údaj o dobe trvania zmluvy a tieto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zostali naďalej podstatnými aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v aktuálnom znení. Táto náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (údaj o dobe trvania zmluvy) úplne absentuje v písomnej Zmluve strán sporu z 21.11.2012.

Podľa § 122 (1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

V danom prípade bola v Zmluve strán sporu uvedená (podľa tvrdení žalovaného konečná) lehota splatnosti údajom 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Strany sporu neuviedli, kedy bol úver žalovaným čerpaný, aj keď vychádzajúc z obsahu zmluvy strán sporu je zrejmé, že to nebolo 21.11.2012. V prípade, že by úver bol čerpaný 3.12.2012, prvý mesiac po poskytnutí úveru by končil 3.1.2013 a 84. mesiac by končil 3.12.2019. Vzhľadom na spresnenie v zmluve - do 15. dňa v poslednom mesiaci (ale nie kalendárnom, keď plynie v dvoch kalendárnych mesiacov, začína v jednom a končí v druhom) - konečná splatnosť úveru by bola podľa zmluvy do 19.11.2019, keď posledný, 84. mesiac, by začal plynúť dňa 4.11.2019, ako prvý deň v poslednom (84.) mesiaci a 15. deň 84. mesiaca pripadá na deň 19.11.2019, keď lehota určená podľa dní začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po prvom dni 84. mesiaca.

Pokiaľ však podľa zmluvy bola prvá splátka splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, teda prvá splátka by bola s poukazom na § 122 ods. 2 splatná 3.1.2013, za predpokladu, že úver bol čerpaný 3.12.2012, a podľa zmluvy bol dátum splatnosti druhej a nasledujúcich (mesačných) splátok vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, splatnosť druhej splátky by bola 15.2.2013 a splatnosť 84. splátky by bola až 15.12.2019, teda až po konečnej splatnosti úveru určenej v bode 44. Zmluvy (19.11.2019).

Z uvedených disproporcií zmluvnej úpravy termínov splatnosti záväzku žalovaného kombináciou lehoty určenej podľa dní, ale aj podľa mesiacov, nie je zrejmé, pri absencii podstatnej náležitosti úverovej zmluvy o dobe trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru, do kedy mal podľa zmluvy trvať záväzok žalovaného [pri čerpaní 3.12.2012, či do 3.12.2019, resp. do 19.11.2019 alebo do 15.12.2019 (splatnosť 84. mesačnej splátky)]. Potom údaj o termínoch splátok (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012) ako aj údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012), nie je určitý a zrozumiteľný, a tak úverová zmluva strán sporu je v tejto časti s poukazom na § 37 ods. 1 neplatná, s prihliadnutím na § 41 OZ. Z absolútne neplatných právnych úkonov nevznikajú žiadne práva a povinnosti.

Pre úplnosť súd poznamenáva, že obdobné disproporcie sú zrejmé aj pri prípadnom čerpaní úveru v období po uzavretí Zmluvy, od 22.11.2012 do 30.11.2012, teda pri čerpaní v mesiaci, v ktorom bola medzi stranami sporu Zmluva uzavretá. V prípade, že by úver bol čerpaný 28.11.2012, prvý mesiac po poskytnutí úveru by končil 28.12.2012, ktorý deň by bol termínom splatnosti prvej splátky a 84. mesiac

by končil 28.11.2019. Vzhľadom na spresnenie v zmluve - do 15. dňa v poslednom mesiaci (ale nie kalendárnom) - konečná splatnosť úveru by bola podľa zmluvy do 13.11.2019, keď posledný, 84. mesiac, by začal plynúť dňa 29.10.2019, ako prvý deň v poslednom (84.) mesiaci a 15. deň 84. mesiaca pripadá na deň 13.11.2019, keď lehota určená podľa dní začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po prvom dni 84. mesiaca.

Pokiaľ však podľa zmluvy bola prvá splátka splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, teda prvá splátka by bola s poukazom na § 122 ods. 2 splatná 28.12.2012, za predpokladu, že úver bol čerpaný 28.11.2012, a podľa zmluvy bol dátum splatnosti druhej a nasledujúcich (mesačných) splátok vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, splatnosť druhej splátky by bola 15.1.2013 a splatnosť 84. splátky by bola až 15.11.2019, teda až po konečnej splatnosti úveru určenej v bode 44. Zmluvy (13.11.2019).

14. Pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (určitá výška RPMN - § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 21.11.2012, určitý údaj o dobe trvania zmluvy a určitý údaj o konečnej splatnosti úveru - § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona) je úver čerpaný žalobcom vo výške 3.000 eur s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 bezúročný a bez poplatkov. Výklad a aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona a zároveň v § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi stranami sporu niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 neobsahuje (z neplatných častí zmluvy neplynú žiadne práva a povinnosti), nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma, a preto úver poskytnutý žalobcovi sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný nepripojil k svojmu podaniu z 26.7.2018 rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/356/2015, na ktorý poukazoval v uvedenom podaní, a preto nie je možné ani posúdiť, či ide o skutkovo rovnaké prípady.

15. Pokiaľ žalobca uhradil žalovanému na bezúročný a bezpoplatkový úver úhrnom sumu 4.887,78 eur, pričom žalovaný v zmysle § 151 ods. 1 toto tvrdenie žalobcu nepoprel, a žalovaný poskytol žalobcovi sumu úveru vo výške 3.000 eur, plnením žalobcu žalovanému bez právneho dôvodu nad sumu čerpania úverových prostriedkov vo výške 3.000 eur došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 v žalovanej výške 1.887,78 eur (4.887,78 - 1.887,78 = 3.000).

16. S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti, súd s poukazom na § 451 ods. 1 žalobe, po pripustení jej zmeny, vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy.

17. Žalobcovi za omeškanie žalovaného s úhradou sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 1.887,78 eur vznikol v súlade s § 517 ods. 1, 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Žalovaný sa s poukazom dostal do omeškania dňom 14.6.2017, keď na predsporovú výzvu žalobcu z 15.5.2017 nereagoval a prvého dňa po tom, ako ho o plnenie žalobca požiadal neplnil. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal z prísudku vo výške 1.887,78 eur úrok z omeškania od 14.6.2017 do zaplatenia vo výške 5% ročne, keď k 14.6.2017 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00%.

18. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 tak, že v konaní procesne úspešnému žalobcovi priznal 100% náhradu trov konania.

19. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.