Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/64/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti povinným: 1/ V. C., bytom W., 2/ T. K., bytom W., U. XXX/XX, o vymoženie 7.453,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/28/2010-44 zo dňa 18. septembra 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 4, 6 zákona č. 233/1995 Zb. Exekučného poriadku (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 634/1992 Zb., § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie domáhal voči povinným 1/,2/ vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V. č.k. 1Zm/254/2007-14 zo dňa 28.08.2007 v spojení s uznesením č.k. 1Zm/254/2007-20 zo dňa 09.10.2007 a uznesením č.k. 1Zm/254/2007-36 zo dňa 19.08.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.09.2008. Ďalej zistil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol uzavretím Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2465523302, ktorú povinní uzavreli dňa 29.11.2004 s právnym predchodcom oprávneného - so spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.. Nakoľko si povinní nesplnili povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. vyplnila zmenkovú sumu na základe Dohody o vyplnení zmenky. Z predmetnej zmluvy zo dňa 29.11.2004 vyplýva, že ju uzavrel právny predchodca oprávneného ako veriteľ a povinní ako spoludlžníci. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinní pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojených listín a zo samotného exekučného titulu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval len výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky, tak ako to upravovala právna úprava v znení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplývalo, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadol na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie uzavrel, že v posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto vychádzal z prezumpcie dôvodu

na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V čase vydania platobného rozkazu zmenkový súd neskúmal právny dôvod uzavretia zmenky, pretože záväzok zo zmenky bolo možné uplatniť v špeciálnom, zákonom samostatne upravenom type súdneho konania. Jedným z osobitných znakov tohto konania bol koncentračný princíp. Postačujúcou podmienkou pre vydanie zmenkového platobného rozkazu bolo, okrem návrhu, predloženie prvopisu zmenky, o pravosti, ktorej niet dôvodu pochybovať a prípadne ďalších listín potrebných na uplatnenie práva. Súd pred vydaním rozkazu skúmal výlučne, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva a či zmenka má formálne náležitosti vyžadované zákonom. Ak boli tieto predpoklady splnené, súd zmenkový platobný rozkaz vydal. Vzhľadom k tomu je logické, že sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi stranami, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v čase, kedy takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval. Podkladom pre novelu Exekučného poriadku bolo pravdepodobne stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015, pričom však nebola zohľadnená podstatná časť tohto stanoviska. Výklad a aplikácia zákona v tomto smere je v značnom rozpore so základnými zásadami a princípmi civilného konania, v dôsledku čoho je rozhodnutie nutné považovať za arbitrárne. Poukázal na stanovisko sudcu Milana Ľalíka k nálezu Ústavného súdu sp.zn. I . ÚS 547/2012, podľa ktorého všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu, a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Zavedenie ochrany spotrebiteľa malo pomôcť vyrovnať nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V predmetnej veci však ide o zastavenie exekúcie prebiehajúcej od roku 2010 na základe rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky, vystavenej v roku 2004. Namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu princípov právnej istoty, čím je znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozhodne o pokračovaní exekúcie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 153,02 eur.

3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril povinný 2/. Uviedol, že u súčasného zamestnávateľa pracuje takmer 4 roky, počas ktorých zrážkami zo mzdy splatil podstatnú časť pohľadávky oprávneného. Posledná splátka vo výške 309,26 eur bola za mesiac október 2017, napriek tomu, že od polovice mesiaca októbra mal v rukách uznesenie zo súdu o zastavení exekúcie. Je si vedomý toho, že napriek všetkému má povinnosť splatiť dlh oprávnenému v plnej výške, preto navrhuje súdu, aby uznesenie o zastavení exekúcie zrušil, aby mohol bez výčitiek svedomia zvyšok pohľadávky oprávneného splatiť.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolania oprávneného nariaďovať pojednávanie.

5. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku.

6. V zmysle týchto zákonných ustanovení je povinnosťou exekučného súdu z oprávneným predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či: a/ vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho vzťahu; b/ či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal alebo súd v základnom konaní neprihliadal na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch alebo plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. Táto preskúmavacia povinnosť exekučného súdu vyplýva aj zo spoločného stanoviska Občianskoprávneho kolégia a

Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 93/2015.

7. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní, ale zároveň ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípadne súd neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Dôvod na zastavenie exekúcie je daný aj vtedy, ak plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, a to bez ohľadu na charakter vystaviteľa zmenky. Ak sú jednotlivé dôvody pre zastavenie exekúcie predpokladané právnou normou preukázané, exekučný súd exekúciu zastaví. Uvedené však musí exekučný súd skúmať na základe individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu samostatne, vychádzajúce zo skutkových zistení na základe oprávneným predložených dokladov podľa § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.

8. V prejednávanej veci si oprávnený predložením zákonom vyžadovaných dokladov splnil svoju dôkaznú povinnosť a úlohou súdu prvej inštancie ako exekučného súdu bolo na základe tohto doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť splnenie alebo nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku alebo rozhodnúť o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Z obsahu spisu však vyplýva, že súd prvej inštancie na základe oprávneným predložených listinných dôkazov neskúmal, či súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne existujúce obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo na prípadný rozpor s dobrými mravmi, pretože len konštatoval, že zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu (nakoľko podľa vtedy platnej právnej úpravy tak ani nemohol robiť), plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, z čoho vyplýva, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.

9. Na základe uvedeného postupu súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, pretože nemal zistené, či boli alebo neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie.

10. Popísané právne závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydaného v obdobnej veci vedenej pod sp.zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24.08.2017.

11. Na základe týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

12. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v naznačenom smere posúdi, či v rozhodovanej veci je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v zmysle vyššie popísaných právnych záverov a následne vo veci opätovne rozhodne.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .