Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/43/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia, vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov neb. Z. Č., zomr. XX.XX.XXXX a J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Q. č. XX, N., Č. N., na návrh starej matky S. Č., nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v X. na Y. ul. č. XXXX/XX, v konaní o osvojenie, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 09.06.2017 č.k. 27P 89/2016-81 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd rozhodol, že maloletá T., ktorá je jej vnučkou stáva jej osvojencom a bude mať priezvisko Č..

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku navrhovateľka odvolanie, ktoré doplnila podaním zo dňa 12.09.2017. Namietala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že Zákon o rodine výslovne nezakazuje osvojenie vnúčaťa starým rodičom. Zastávala názor, že ani judikatúra nie je pre súdy záväzná, pričom judikát z roku 1972 považovala v oblasti rodinného práva za prekonaný. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa uspokojil s vyjadrením kolízneho opatrovníka zo dňa 07.07.2016, pričom na pojednávaní uskutočnenom dňa 09.06.2017 boli maloletej aj jej kladené otázky, ktoré neviedli k zisteniu skutočného stavu. Rovnako tak súd ani kolízny opatrovník nezisťovali najlepší záujem maloletej tak ako to vyžaduje článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 základných zásad Zákona o rodine. Súd nezisťoval postoj maloletej k osvojeniu, k jej zosnulej matke ani jej vnímanie, že ostatné deti majú rodičov a ona žije s babkou. Kolízny opatrovník počas šetrenia pomerov neprišiel s maloletou ani raz do kontaktu. Zastávala názor, že počas konania bol porušený vyšetrovací princíp. Uviedla, že súd nesprávne vyhodnotil záujem otca o maloletú, nakoľko tento je s maloletou len vo veľmi sporadickom telefonickom kontakte. Otec navyše kontaktoval maloletú v podnapitom stave, nenavštevuje ju a maloletá k nemu nemá vytvorený žiaden vzťah. V prípade, ak by otec chcel maloletú získať do osobnej starostlivosti táto by utrpela obrovskú psychickú traumu. Poukázala na lekársku správu MUDr. N., ktorá odporučila ponechať maloletú v jej osobnej starostlivosti a iné riešenie nepripustila. Aj zmena priezviska je jednoznačne v záujme maloletej, ktorá musí byť neustále svedkom predkladania rozhodnutia o jej zverení do náhradnej osobnej starostlivosti pri návšteve lekárov, pri cestách do zahraničia aj pri rôznych administratívnych úkonoch, čo sú pre maloletú záťažové situácie. Uviedla, že maloletá nemá žiadnych súrodencov a žiadna teta resp. strýko by sa v prípade osvojenia nestali jej súrodencami. Osvojenie je jednoznačne v záujme maloletej, ktorá bude mať pocit stability a istoty, že nebude musieť opustiť svoj domov a ľudí, ktorých má rada. Poukázala na Nález Ústavného súdu ČR pod sp. zn. IV. ÚS 695/2000 a na obsah svojho vyjadrenia zo dňa 31.10.2016.

Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie resp. napadnutý rozsudok zmeniť a jej návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.

3. Kolízny opatrovník ani otec maloletej sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

5. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle § 97 ods. 1, 2 Zákona o rodine, vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

8. Inštitút osvojenia je nositeľom dôležitého spoločenského poslania - nahradiť dieťaťu chýbajúce alebo nedostatočné (nevyhovujúce) rodinné prostredie. Osvojenie je spôsobom vzniku tzv. právneho rodičovstva, ktoré je založené rozhodnutím súdu. Problematike konania spojeného s procesom osvojenia venuje zákonodarca náležitú pozornosť vzhľadom na špecifickosť svojej povahy, keďže priamo a významne zasahuje do najosobnejších ľudských vzťahov, ktorými sú rodinné a citové väzby, pričom táto forma nahradenia prirodzeného rodinného prostredia dieťaťu je obzvlášť žiaduca práve vzhľadom na zásadné právne následky s ňou spojené, a to, že zo všetkých foriem náhradnej starostlivosti o dieťa práve osvojenie má ambície najvernejšie a najdôslednejšie napodobňovať a nahrádzať vzťahy, aké sú medzi biologickými rodičmi a deťmi. Osvojenie poskytuje maloletému osvojencovi nielen chýbajúce výchovné prostredie, ale je aj právnym prostriedkom na začlenenie osvojenca do najširších rodinných vzťahov osvojiteľa. Zákon o rodine to vyjadruje tak, že osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi (§ 97 ods. 1 Zákona o rodine). Dôsledkom právoplatnosti rozsudku o osvojení je zánik väzieb s pôvodnou rodinou osvojenca a vznik nových rodinnoprávnych väzieb s rodinou osvojiteľov. Osvojenie však prichádza do úvahy len v prípade, ak rodičia dieťaťa definitívne nechcú alebo nemôžu vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti. Súdna prax sa ustálila na názore, že jednou z prekážok osvojenia je blízky rodinnoprávny vzťah medzi osvojencom a záujemcom o osvojenie, ktorý existuje už pred rozhodovaním súdu o osvojení. Aj napriek tomu, že Zákon o rodine takúto prekážku výslovne nestanovuje, je potrebné vychádzať zo zmyslu, cieľa a výnimočnosti inštitútu osvojenia.

9. Odvolací súd nespochybňuje, že medzi navrhovateľkou a maloletou T., ktorá je jej vnučkou, je vytvorený veľmi blízky citový vzťah. Navrhovateľka dlhodobo (od úmrtia matky maloletej) zabezpečuje celkovú osobnú starostlivosť o maloletú a vytvára jej priaznivé podmienky na jej zdravý psychický a fyzický vývoj, preto je nepochybné, že rozhodnutie súdu o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky bolo v najlepšom záujme maloletej (rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 41P 294/2012-66 zo dňa 10.05.2013). Z obsahu spisu totiž nesporne vyplýva, že otec maloletej nejaví o maloletú skutočný záujem a neuplatňuje si plnohodnotne svoje rodičovské práva, pričom si ani pravidelne neplní svoje rodičovské povinnosti vo vzťahu k maloletej. Kontakt otca s maloletou je veľmi sporadický a uskutočňuje sa len prostredníctvom telefónu. Avšak aj napriek skutočnosti, že medzi navrhovateľkou a maloletou existuje silná citová väzba a navrhovateľka evidentne zabezpečuje všetky potreby maloletej a vytvára jej všestranné a plnohodnotné výchovné prostredie, nie je možné prijať

argumentáciu navrhovateľky a jej návrhu na osvojenie dieťaťa vyhovieť. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie osvojeniu maloletej navrhovateľkou bráni ich blízky príbuzenský vzťah (stará matka - vnučka), ktorý navrhovateľku vylučuje z možnosti stať sa osvojiteľom maloletej.

10. Odvolací súd neprihliadal ani na námietky navrhovateľky spočívajúce v procesnom postupe súdu, neúplnom výsluchu navrhovateľky a maloletej a nevykonaní ďalších dôkazov na zistenie skutočného stavu veci. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli pred súdom riadne vypočutí, pričom odvolací súd poukazuje na to, že je vecou súdu, aké dôkazy pripustí v konaní vykonať a ako sa s nimi vysporiada. Keďže v danej veci nie sú splnené podmienky pre osvojenie dieťaťa navrhovateľkou s poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd konštatuje správnosť postupu súdu prvej inštancie, preto potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny a stotožnil sa s jeho odôvodnením (ust. § 387 ods. 2 .

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .