Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Co-185-2018.pdf
PDF · 79.13 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/185/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. (predtým Intrum Justitia Slovakia s.r.o.), so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej R. V., nar. XX. K. XXXX, bývajúcej K. G. Y., t.č. L.. M. XXX/X, T.-Š., o zaplatenie 1116,85 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 27. novembra 2017 č. k. 11Csp/351/2016-40 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania stranám sporu. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 27. novembra 2017 č. k. 11Csp/351/2016-40 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.000 € od 20. januára 2014 až do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 CSP a § 257 CSP. Aj keď žalobca bol úspešný v časti sumy 1.000 €, a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva. Pri rozhodovaní prihliadol ku skutočnosti, že žalovaná na pojednávaní dňa 27. novembra 2017 uznala nárok žalobcu čo do dôvodov. Uviedla, že bývalý druh ju prinútil „vybrať“ pôžičku. Žalovaná má tri maloleté deti, a v súčasnosti je na materskej dovolenke. Býva v podnájme. Pri rozhodovaní zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej.
3. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutom výroku a priznať žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,08 %. Zároveň navrhol priznať aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že vo vzťahu k žalovanému (správne žalovanej) boli v spore v prevažnej časti úspešnejší, t. j. v rozsahu 79,08 % a súd im náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané v rozpore so zásadou zodpovednosti za výsledok vyjadrenou v § 255 CSP.
4. Poznamenal, že žalovaná mimosúdne neuhradila žalovanú pohľadávku, a aby nedošlo k premlčaniu nároku, ktorého dôvodnosť v prevažnej časti bola „potvrdená“ rozhodnutím súdu, neostávalo im iné len uplatniť si právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky zákonným spôsobom. Nakoľko boli voči žalovanej v prevažnom rozsahu úspešnejší, považujú nepriznanie náhrady trov konania za nespravodlivé. Podľa § 255 CSP vyplýva, že zákonodarca v prípade čiastočného úspechu sporiacej sa strany uprednostňuje pomerné rozdelenie náhrady trov konania pred úplným nepriznaním náhrady trov konania.
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Rozsudok je v napadnutom výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Stručné, správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Súd prvej inštancie správne aplikoval pri rozhodovaní o trovách sporových strán § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, teda správne uzavrel, že úspešný žalobca síce má právo na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovanej, spočívajúcich v jej osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, so zohľadnením jej postoja v konaní, nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.
10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP).
12. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
13. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
14. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
15. K aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.
17. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanom spore dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v dôvodoch na strane žalovanej, konkrétne v jej majetkových, sociálnych, osobných a zárobkových pomeroch.
18. Žalovaná je toho času na materskej dovolenke, stará sa o tri maloleté deti. Poberá rodičovský príspevok 283 € a býva v podnájme. Nemá žiadne iné príjmy, ani majetok vyššej hodnoty, či úspory, z ktorých by bola schopná uhradiť trovy konania.
19. Vyššie uvedené osobné, majetkové a zárobkové pomery odôvodňujú záver, že nie je v možnostiach a schopnostiach žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy konania bez toho, aby tým došlo k ohrozeniu
uspokojovania jej základných potrieb, ako aj základných potrieb jej troch maloletých detí, ktoré sú odkázané na ňu výživou. Priznanie náhrady trov konania žalobcovi by znamenalo ďalšie zhoršenie už aj tak veľmi nepriaznivej finančnej a sociálnej situácie žalovanej a jej maloletých detí.
20. Zároveň nepriznanie náhrady trov konania nebude mať nepriaznivý dopad na žalobcu, ktorý je právnickou osobou a v konaní nedeklaroval také svoje pomery, ktoré by odôvodňovali iný záver.
21. Správne súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní hodnotil aj postoj žalovanej v spore a jej správanie, keď na pojednávaní uznala základ nároku, avšak jediný dôvod pre ktorý nie je schopná uspokojiť pohľadávku žalobcu, je jej nepriaznivá finančná situácia, pričom nie je v jej možnostiach a schopnostiach túto si vylepšiť vykonávaním ďalšej zárobkovej činnosti, lebo sama zabezpečuje starostlivosť o tri maloleté deti.
22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a pri rešpektovaní princípu spravodlivosti bolo namieste nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.
23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
25. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná mala úspech v odvolacom konaní, ale trovy konania jej preukázateľne nevznikli a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).