Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-131-2021.pdf
PDF · 85.55 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/131/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkýň 1/ T. L., B.. XX.XX.XXXX, P. L. T., V. XX, X/ T.. Y. U., B.. XX.XX.XXXX, W., R. X, právne zastúpených JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, Košice, Račí potok 3, proti žalovanému K. X., B.. XX.XX.XXXX, W., L. L. XX/A, právne zastúpenému Mgr. Bc. Petrom Kubákom, advokátom, Košice, Werferova 1, o zrušenie vecného bremena a odstránenie stavby, o odvolaní žalobkýň proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 15.04.2021 č. k. 45C/23/2018-180
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyniam náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Napadnutým uznesením Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zastavil konanie (výrok I.) a rozhodol, že žalobkyne sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III.).
2.1.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, čoho sa žalobkyne domáhali a konštatoval, že žalobkyne písomným podaním z 02.09.2020 oznámili, že berú žalobu v celom rozsahu späť s odôvodnením, že sporné nehnuteľnosti sa odpredali novým vlastníkom a navrhli zastaviť konanie. 2.2.Citujúc znenie § 144, § 145 ods.1, § 146 ods.1 CSP a vzhľadom na to, že žalobkyne vzali žalobu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie zastavil. 2.3.O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP, keďže žalobkyne procesne zavinili zastavenie konania. Zároveň súd v konaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.
3.1.Uznesenie napadli včas podaným odvolaním žalobkyne v 1. a 2. rade vo výroku II, ktoré odôvodnili tým, že v zmysle § 365 ods.1 písm. f/ CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 365 ods.1 písm. h/ CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3.2.Navrhli, aby odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku II. a vrátil vec na nové rozhodnutie. 3.3.Žalobkyne uviedli, že s odôvodnením napadnutého uznesenia nemožno súhlasiť, keďže súd vzal na zreteľ len skutočnosť, že predali nehnuteľnosti. Pred súdom deklarovali, že nehnuteľnosti nevedeli predať, čoho dôvodom boli nezrovnalosti týkajúce sa vecného bremena ako aj plot žalovaného postavený na ich pozemku, čo vyplývalo z predložených dôkazov. Žalovaný im nijakým spôsobom nechcel vyhovieť, pričom sa s ním niekoľkokrát pokúšali dohodnúť. Keďže bola nehnuteľnosť nepredajná, chátrala a jedinou možnosťou, ako docieliť ich požiadavky po odignorovaných písomných návrhoch bolo podanie žaloby. Konštatovali, že želaný stav nastal až po predaji nehnuteľnosti pod trhovú
cenu. Zo spisu musí byť evidentné, že navrhovali mimosúdnu dohodu, avšak žalovaný sa neunúval prísť na pojednávanie. 3.4.S odôvodnením uznesenia by bolo možné súhlasiť v prípade, ak by stav sporných vecí i po predaji nehnuteľnosti zostal rovnaký. Žalobkyne majú za to, že v danom prípade je nutné brať na zreteľ i skutočnosti opísané v podaniach a vyplývajúcich zo spisu.
4.1.Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nie je zrejmé, prečo žalobkyne považujú odvolaním napadnuté uznesenie za nesprávne. Poukázal na to, že žalobkyne ako jeden z dôvodov podanej žaloby uvádzali nepredajnosť nehnuteľnosti z dôvodov na strane žalovaného a pre jeho osobu, avšak nakoniec ju riadne predali. Teda aj z pohľadu hmotného práva sa nimi uvádzané žalobné dôvody nepotvrdili. Poznamenal, že žalovaný sa s novým vlastníkom nehnuteľnosti korektne dohodol na usporiadaní vzájomných vzťahov. Citujúc § 256 ods.1 CSP zdôraznil správnosť aplikácie daného ustanovenia súdom s ohľadom na procesné zavinenie zastavenia konania. 4.2.Konštatoval, že napádať rozhodnutie súdu z hmotnoprávnych dôvodov nemá oporu v zákone. Uviedol, že v zmysle judikatúry je zastavenia konania potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko ak by sa posudzovalo podľa hmotného práva, išlo by o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Dodal, že v danom prípade nie je možné aplikovať ani postup podľa § 257 CSP. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie súdu za zákonné a riadne odôvodnené, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.
5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
6. Uznesenie vo výroku o zastavení konania (výrok I.) nebolo odvolaním napadnuté, preto tento nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
7.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkýň ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň je nedôvodné. Uznesenie je vecne správne, z toho dôvodu ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.
8.Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, čo sa týka výroku o trovách konania.
9.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.
10.Žalobkyne uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
11.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12.1.Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 12.2.Použitie § 256 ods.1 znamená, že súd neukladá povinnosť podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania, ale podľa zásady zodpovednosti za zavinenie. 12.3.Pod zavinením sa rozumie porušenie procesných povinností, v dôsledku ktorých došlo k zmareniu konania. 12.4.Pojem procesné zavinenie použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci, napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bráni. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodné, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
13.Žalobkyne v podanom odvolaní tvrdili, že žaloba bola opodstatnená a dôvodná, pričom sa odvolávali na tvrdenia a listiny predložené v priebehu konania.
14.1.Prvoinštančný súd rozhodol o trovách konania podľa § 256 ods.1 CSP, konštatujúc, že žalobkyne vzali žalobu späť v celom rozsahu, čím procesne zavinili zastavenie konania. 14.2.V prejednávanom spore žalobkyne podali žalobu, čím nielenže vyvolali spor, ale v ňom aj riadne pokračovali a svojim konaním sa pričinili o jeho zastavenie. Nijako netvrdili a ani nepreukázali, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného úkonu žalovaného.
15.1.Žalobkyne vyvolali spor a svojím úkonom - späťvzatím žaloby v celom rozsahu zapríčinili zastavenie konania. Z toho dôvodu odvolací súd konštatuje. že prvoinštančný súd správne právne posúdil danú vec, keď na správne zistený skutkový stav použil správny právny predpis. V zmysle citovaného § 256 ods.1 CSP, pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 15.2.Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, môže byť považovaný napr. aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. 15.3.Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s § 256 ods.1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť.
16.Žalobkyne vzali žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že sporné nehnuteľnosti sa odpredali novým vlastníkom. Už zo samotného dôvodu uvedeného v späťvzatí žaloby je zrejmé, že procesným dôvodom zastavenia konania je skutočnosť, že žalobkyne v priebehu konania previedli sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, nie správanie žalovaného, čím bezpochyby zavinili zastavenie konania. Nakoľko žalobkyne zavinili zastavenie konania, súd správne na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 256 ods.1 CSP.
17.Za tohto stavu odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
18.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).