Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15T/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava senátom v zložení JUDr. Dušan Szabó, predseda senátu a Mária Kramárová a Ing. Miloslav Lipovský, členovia senátu v trestnej veci proti obž. T. E., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX pre pokus úverového podvodu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa dňa 31.07.2018, takto

rozhodol:

Obžalovaná: T. E., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX L., trvale bytom P., D. č. XXX/X, prechodne bytom L., B., O. č. XX

sa uznáva za vinnú, že

dňa 02.10.2014 v Trnave, na ul. Dolné Bašty 245/2, na pobočke Všeobecnej úverovej banky a.s. uzatvorila žiadosť o spotrebný úver v hodnote 10.000,- Eur s lehotou splatnosti 120 mesiacov, pričom spolu so žiadosťou predložila svoj občiansky preukaz EL XXXXXX, vodičský preukaz č. EXXXXXXX a uviedla, že je zamestnaná ako administratívny pracovník v spol. J. Lederhilger Gmbh v Sipbachzell, Enzianweg 4, Rakúsko s čistým mesačným príjmom 1.685,- Eur, zároveň predložila potvrdenie o príjme, pracovnú zmluvu a výpisy z účtu z banky mBank, v skutočnosti však bola dlhodobo nezamestnaná a nemala žiadny príjem, žiadosť o úver jej však nebola schválená a v prípade vyplatenia úveru by Všeobecnej úverovej banke a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava 25, IČO: 31 320 155 vznikla škoda v celkovej výške 10.000,- Eur,

teda

sa dopustila konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustila v úmysle vylákať od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak mu spôsobila väčšiu škodu, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,

čím spáchala

pokus úverového podvodu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,

za to

sa odsudzuje

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanej ako súčasť probačného dohľadu ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanej uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 2T/56/2015 zo dňa 09.02.2015, právoplatným dňa 09.02.2015 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trnava bola dňa 24.05.2017 doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava č. 1 Pv 286/15/2207-45 zo dňa 22.05.2017 na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal dňa 31.07.2018 hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Trestného poriadku a porade so svojim obhajcom urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe okresnej prokuratúry, pričom súd toto vyhlásenie obžalovanej po kladnom vyjadrení prokurátora prijal a zároveň vyhlásil, že vykoná dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o výroku o vine a náhrade škody.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 2T/56/2015 a rozsudku Okresného súdu Nitra sp.zn. 2T/56/2015 zo dňa 09.12.2015, právoplatného dňa 09.12.2015 vyplynulo, že obžalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, za čo jej bol uložený podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 3 a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. e), ods. 4 Trestného zákona podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s určením skúšobnej doby na 2 (dva) roky. Zločin podvodu obžalovaná v trestnej veci Okresného súdu Nitra spáchala v období od mesiaca apríl 2013 do presne nezistenej doby mesiaca máj 2013, pričom uznesenie o vznesení obvinenia za tento zločin zo dňa 27.06.2014 bolo obžalovanej oznámené 09.07.2014. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra ďalej vyplynulo, že Okresný súd Nitra nerozhodol o osvedčení sa obžalovanej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a ani o nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov obžalovanej vyplynulo, že táto bola pred spáchaním prejednávaného zločinu celkom 5x priestupkovo prejednávaná za priestupky na úseku cestnej premávky, kde jej boli v blokovom konaní ukladané pokuty od 10,- do 50,- Eur.

Z odpisu z registra trestov obžalovanej vyplynulo, že táto bola doposiaľ 1x súdne trestaná, a to rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 2T/56/2015 zo dňa 09.12.2015, právoplatného dňa 09.12.2015.

Zo Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného C. I. X., povereného zamestnanca poškodeného Všeobecná úverová banka, a.s. zo dňa 29.09.2016 vyplynulo, že poškodený si nárok na náhradu škody neuplatňuje, pretože mu konaním obžalovanej žiadna škoda nevznikla.

Odôvodnenie výroku o treste:

V prejednávanej trestnej veci bolo uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 13.06.2016 obžalovanej oznámené dňa 23.06.2016 a skutok obžalovaná spáchala pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Nitra sp.zn. 2T/56/2015 zo dňa 09.12.2015, ž čoho potom vyplýva, že obžalovaná spáchala oba skutky v súbehu a je jej potrebné ukladať súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

V prípade trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Nitra pod sp.zn. 2T/56/2015 bola obžalovaná uznaná zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, za spáchanie ktorého sa páchateľ potrestá odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

V prejednávanej trestnej veci bola obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania pokus úverového podvodu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, páchateľ ktorého sa potrestá odňatím slobody na tri roky až desať rokov, a to s poukazom na § 14 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

Aplikujúc ustanovenie druhej vety § 34 ods. 6 Trestného zákona, podľa ktorého Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody súd obžalovanej musel ukladať trest odňatia slobody, pričom prísnejším trestným činom (ak ide o rovnaké trestné sadzby) je v danom prípade zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona vychádzajúc z hierarchického zaradenia tohto zločinu pred zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, a teda súd obžalovanej ukladal trest odňatia slobody podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona.

V prípade obžalovanej bola vykonaným dokazovaním preukázaná jedna poľahčujúca okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaná sa k spáchaniu trestného činu priznala a jeho spáchanie úprimne oľutovala.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Aplikujúc citované ustanovenia § 38 ods. 2 a § 41 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej ukladal trest odňatia slobody vo výmere od 3 (troch) rokov do 12 (dvanásť) rokov, 6 (šesť) mesiacov a 20 (dvadsať) dní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Zohľadňujúc skutočnosť, že v prípade obžalovanej súd ukladá súhrnný trest, táto sa k spáchaniu trestného činu priznala a jeho spáchanie oľutovala, ďalej že urobila vyhlásenie o svojej vine ako i fakt, že v prejednávanom prípade išlo o pokus trestného činu súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.

V prípade obžalovanej súd zastáva názor, že výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je potrebný, a to s prihliadnutím na už uvedené okolnosti prípadu, a preto súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne jej uložil probažný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe, dĺžku ktorej určil na 4 (štyri) roky.

Zároveň súd obžalovanej ako súčasť probačného dohľadu uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, keďže pravidelný a najmä legálny zdroj príjmov na živobytie tvorí základný predpoklad riadneho vedenia života.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7, preto bolo povinnosťou súdu zrušiť výrok o treste, ktorý bol obžalovanej uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 2T/56/2015 zo dňa 09.02.2015, právoplatným dňa 09.02.2015 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Keďže poškodený si nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom neuplatnil, súd o uložení povinnosti obžalovanej nahradiť poškodenému škodu nerozhodoval.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.