Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/44/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Imricha Volkaia a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci oprávneného Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému B. Q., nar. XX.XX.XXXX, M.. Y. č.XXX, N., v konaní o vymoženie 3 007,73 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 20Er 4035/2015-8 zo dňa 25.10.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u je uznesenie.

Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,27 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 24.06.2015 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Dňa 10.10.2017 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Šetrením súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá príjem, ktorý podlieha exekúcií. Súd prvej inštancie preskúmal exekútorsky spis sp. zn. EX 332/2013 a mal preukázané, že povinný na účtoch nemá žiadne finančné prostriedky, je dlhodobo nezamestnaný a je voči nemu vedených 15 exekučných konaní, pričom ani v jednom z nich nebola ani čiastočne vymožená pohľadávka.

4. Následne súd citoval ust. § 243h ods. 1,§ 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a uviedol, že šetrením súdny exekútor nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu zastavil.

5. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. §196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., ust. § 7 ods. 2,4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 44,27 Eur.

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu v celom rozsahu oprávnený odvolanie. Uviedol, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a následne rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie sú predčasné a v súčasnosti neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný môže kedykoľvek počas svojho života nadobudnúť majetok či už dedením alebo darovaním a existuje reálny predpoklad , že sa zamestná alebo si iným spôsobom bude zabezpečovať príjem. Poukázal

na ust. § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a trval na možnosti využiť prekluzívnu lehotu 10 rokov na vykonanie rozhodnutia. Súčasne poukázal aj na novú právnu úpravu Exekučného poriadku, ktorá umožňuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ak pri exekúcií vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

7. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že u povinného nie je reálny predpoklad zmeny v jeho majetkových pomeroch. Nie je možné akceptovať úvahy oprávneného, že v budúcnosti sa možno majetkové pomery povinného zlepšia. Voči povinnému je od roku 2012 vedených ďalších 14 exekúcií. Povinný nevlastní žiaden majetok, žije u svokrovcov, má živnosť, avšak nemá žiadne príjmy postačujúce na uspokojenie trov exekúcie. Oprávnený si mohol z vlastného podnetu odpísať pohľadávku ako nevymožiteľnú, k čomu však nepristúpil. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

8. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu súdneho exekútora uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní. Zdôraznil, že ustálenie nemajetnosti u osoby so živnostenským oprávnením je potrebné považovať za bezdôvodné. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a pokračovať vo vykonávaní exekúcie.

9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

13. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 11.06.2015 na základe rozhodnutia oprávneného č. 700-3414266814-GC04/14 zo dňa 06.10.2014. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 24.06.2015. Podaním zo dňa 09.10.2017 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že šetrením nebol zistený žiaden majetok povinného a pohľadávka oprávneného je preto nevymožiteľná. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá príjmy podliehajúce exekúcií, na účtoch nemá finančné prostriedky, je dlhodobo nezamestnaný a je voči nemu vedených 15 exekučných konaní, pričom ani v jednom z nich nebola ani čiastočne vymožená pohľadávka . Povinný odmietol dlh dobrovoľne splácať.

16. Preskúmaním obsahu spisu a obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, správne vo veci rozhodol,

keď exekúciu zastavil. Vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje (ust. § 387 ods. 2 a dodáva, že v danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd zastáva názor, že súdny exekútor vykonal za účelom zistenia majetku povinného všetky potrebné úkony, pričom z obsahu exekútorského spisu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal lustráciu v katastri nehnuteľnosti, v bankách, Sociálnej poisťovni, na dopravnom inšpektoráte, a zistil, že povinný nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetok. Súčasne súdny exekútor vykonal aj osobné šetrenie u povinného a zistil, že povinný žije u svokrovcov a je dlhodobo nezamestnaný. Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora je teda nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie). Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, vychádzajúce z jeho doteraz zistených pomerov, nemajú žiadne reálne opodstatnenie a sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2015 a počas 3 rokov nedošlo k žiadnej (pozitívnej) zmene u povinného. Na základe uvedeného preto odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné a spoľahlivo preukázané.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy konania nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 .