Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7Csp/233/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanému: P. M.O., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XXX/XX, X., o zaplatenie 127,26 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 5.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 127,26 eur s úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 127,26 eur od 17.6.2015 do zaplatenia z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.8.2014. 2. Žalobca na žalobe trval. 3. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia doručeného súdu 23.2.201 uznal dlh a žiadal povoliť mu dlh splácať. Žalobca v písomnom vyjadrení prejavil ochotu so splácaním dlhu žalovaného po 50 eur mesačne. Žalovaný na prvom pojednávaní súdu preukázal, že doposiaľ zaplatil 4 x po 50 eur ako splátky jeho dlhu. 4. Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvou o rervolvingovom úvere zo dňa 13.8.2014, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, kartou klienta, oznámenie o zosplatnení zo dňa 27.5.2015, oznámením žalobcu o schválení úveru z 13.8.2014, potvrdením o príjme žalovaného, potvrdeniami z ČSOB, a.s. o vkladoch žalovaného p o50 eur, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

5. Žalobca ako právnická osoba uzatvoril s žalovaným ako spotrebiteľom dňa 13.8.2014 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere ( ďalej len „ZdZoRÚ“). Na základe predmetnej zmluvy mu bol reálne poskytnutý úver vo výške 870 eur (v zmluve je uvedená suma 900 eur). Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 31,95 eur vždy k 14. dňu v mesiaci, počet splátok 36, priemerná RPMN za úver 49,67 %, ročnú úrokovú sadzbu 18,03 %, celkovú čiastku , ktorú musí dlžník zaplatiť ( úver +úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru ) v sume 1180,20 eur. 6. Z obsahu oznámenia žalobcu o schválení úveru dlžníkovi z 13.8.2014 súd zistil, že predmetné oznámenie je podpísané len žalobcom a sú v ňom okrem iného uvedené i údaje: dátum splatnosti prvej splátky: 14.9.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 14.8.2017.

7. Z obsahu vyjadrenia žalobcu mal súd preukázané, že žalovaný reálne vyčerpal jednorázovo sumu 870 eur (nie 900 eur) a žalovaný celkovo uhradil sumu 742,74 eur do podania žaloby na súd. Žalobca si preto v žalobe uplatnil rozdiel týchto dvoch súm ( 870 eur - 742,74 eur). 8. Podľa vyjadrenia žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 1. Žalovaný do okamžitej splatnosti úveru zaplatili celkovo 742,74 eur. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s zaplatením splátky č. 4 o viac ako tri mesiace, žalobca si podľa § 565 uplatnil právo na okamžitú splatnosť úveru. Žalobca listom z 27.5.2015 oznámil dlžníkovi zosplatnenie celého úveru od uplynutia 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Žalobca v žalobe uvádzal, že po zosplatnení mal dlžník uhradiť celkovo 127,26 eur ( nesplatená istina). Súd si z toho ustálil, že bol úver zosplatnený k dňu 16.6.2015. Po zosplatnení úveru a do podania žaloby na súd žalovaný neuhradil nič. 9. Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že písomne dlh uznal a zároveň predložil súdu potvrdenia z ČSOB ,a.s. na preukázanie, že nečakajúc na rozhodnutie súdu začal dlh splácať a doposiaľ uhradil 200 eur. 10. Z obsahu potvrdení ČSOB, a.s. mal súd preukázané, že žalovaný vložil Q. Č., Y..X.. A. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX, Q.: XXXXXXXXXX ( číslo je totožné z číslom zmluvy uvádzanej a doloženej k žalobe) po 50 eur dňa: 15.5.2018 o 12,36 hod a dňa 15.5.2018 o 12,38 hod; dňa: 8.6.2018, 23.7.2018. Čiže do rozhodnutia súdu zaplatil sumu celkovo 200 eur. 11. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 13.8.2014, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 12. Podľa § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 14. Podľa § 52 ods. 1, 2,3,4 Občianskeho zákonníka ( účinný k dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 13.8.2014), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 16. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

17. Nakoľko mal súd preukázané, že žalovaný reálne vyčerpal jednorázovo úver v sume 870 eur v čase účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverov, súd v tomto konkrétnom prípade aplikoval i ustanovenia tohto právneho predpisu práve na čerpanie úveru. 18. Ustanovenia zákona č.126/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 126/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku. 19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 21. Predmetom konania je zaplatenie s úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 127,26 eur od 17.6.2015 do zaplatenia z titulu nesplatenia úveru. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že dlžníkovi bol úver poskytnutý jednorázovo a to reálne vo výške 870 eur a nevyužil revolving, súd si predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nie revolvingovú zmluvu. 22. Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo zmluva bola uzatváraná s fyzickou osobou ako spotrebiteľom. 23. Z vykovaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril s žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 13.8.2014, na základe ktorej mu preukázateľne podľa výpisu z účtu žalobcu poskytol úver 870 eur pri dohodnutej mesačnej splátke vo výške 31,95 eur, v počte 36 splátok. V zmluve bol síce uvedený úverový limit 900 eur, ale žalobca reálne preukázal len poskytnutie sumy 870 eur. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný do podania žaloby a zosplatnenia úveru uhradil celkovo 742,74 eur. Ďalej mal súd preukázané, že po podaní žaloby napriek uznania dlhu žalovaným a žiadaní povoliť dlh splácať splátky p o50 eur realizoval a doposiaľ zaplatil sumu 200 eur. 24. Žalobca v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva dňa 13.8.2014. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver im bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 25. Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust . § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. 26. Z obsahu zmluvy z 13.8.2014 si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky ( v zátvorke, bolo uvedené že je to „vrátane úrokov“). Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku

splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. Žalovaný preukázateľne do podania žaloby uhradil z reálne poskytnutého úveru ( 870 eur) sumu 742,74 eur, preto sa žalobca žalobou dôvodne domáhal zaplatenia sumy 127,26 eur aj s zákonným úrokom z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 17.6.2015 do zaplatenia. Nakoľko mal súd ale preukázané, že do rozhodnutia súdu žalovaný uhradil celkovo ďalších 200 eur, ktoré pokrývajú jednak žalovanú istinu 127,26 eur a jednak úrok z omeškania 5,05% ročne z 127,26 eur od 17.6.2015 do zaplatenia( počítajúc s dátumom zaplatenia istiny 8.6.2018 predstavuje úrok z omeškania 19,15 eur), súd žalobu zamietol. 27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

30. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a vychádzal z čistého úspechu žalobcu. Žalobca podal žalobu dôvodne v celom rozsahu, a pokiaľ by žalovaný po začatí konania neuhradil dlžnú sumu, bol by úspešným v celom rozsahu. Na základe týchto skutkových okolností súd aj priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

31. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).