Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/150/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: F. zast. V., proti žalovanej: O. o zaplatenie 6.179,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. marca 2018, č.k. 18Csp/132/2017- 65, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 416,82 eur s príslušenstvom zastavil, výrokom II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.613,11 eur, úrok vo výške 3.914,33 eur, úrok vo výške 19 % ročne zo sumy 6.179,93 eur od 08.06.2017 do 10.08.2017, zo sumy 6.133,65 eur od 11.08.2017 do 08.09.2017, zo sumy 6.082,75 eur od 09.09.2017 do 10.10.2017, zo sumy 6.035,62 eur od 11.10.2017 do 10.11.2017, zo sumy 5.986,65 eur od 11.11.2017 do 08.12.2017, zo sumy 5.956,67 eur od 09.12.2017 do 10.01.2018, zo sumy 5.913,11 eur od 11.01.2018 do 21.02.2018, zo sumy 5.763,11 eur od 22.02.2018 do 21.03.2018 a zo sumy 5.613,11 eur od 22.03.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 6.179,93 eur od 08.06.2017 do 10.08.2017, zo sumy 6.133,65 eur od 11.08.2017 do 08.09.2017, zo sumy 6.082,75 eur od 09.09.2017 do 10.10.2017, zo sumy 6.035,62 eur od 11.10.2017 do 10.11.2017, zo sumy 5.986,65 eur od 11.11.2017 do 08.12.2017, zo sumy 5.956,67 eur od 09.12.2017, výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom IV. žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,2 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 524 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 255 ods. 2, § 232 ods. 4 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 6.179,93 eur spolu s úrokom z istiny vo výške 3.914,33 eur, úrokom vo výške 19 % ročne zo sumy 6.179,93 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 6.179,93 eur od 08.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca podaním zo dňa 15.03.2018 zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 416,82 eur s príslušenstvom späť, nakoľko táto suma bola žalovanou po podaní žaloby uhradená. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu dňa 15.04.2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 7.000 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v 72 mesačných splátkach po 172,07 eur. Celková výška nákladov predstavovala sumu 4.798,99 eur. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 15.05.2013 a dátum konečnej splatnosti na deň 15.04.2019. Dátum každej ďalšej splátky bol určený k 15. dňu v mesiaci. Úroková sadzba bola určená vo výške 19% ročne, RPMN vo výške 20,95% a priemerná RPMN 12,92%. V zmluve si strany dojednali aj základný súbor poistenia. Podľa sadzobníka poplatkov výška poistenia predstavovala sumu

8,07 eur. Upozornením zo dňa 06.11.2014 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere zo dňa 15.04.2013 a upozornil ju, že ku dňu 06.11.2014 je pohľadávka banky vo výške 716,17 eur viac ako 3 mesiace po splatnosti s tým, že v prípade jej neuhradenia je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.11.2014 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že vyhlásil ku dňu 24.11.2014 predčasnú splatnosť úveru a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vo výške 6,713,80 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Z aktuálneho stavu účtu žalovanej vyplynulo, že žalovaná uhradila sumu 820,07 eur. Celková istina predstavovala sumu 6.179,93 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 postúpil právny predchodca žalobcu, spoločnosť A.., pohľadávku voči žalovanej žalobcovi. Z ústrižku poštovej poukážky vyplýva, že žalovaná dňa 15.03.2018 poukázala žalobcovi sumu 150 eur k variabilnému symbolu XXXXXXXXXX. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je čiastočne dôvodná, podmienky pre postúpenie pohľadávky boli splnené, keď banka (právny predchodca žalobcu) výzvou zo dňa 06.11.2014, ako aj výzvou zo dňa 24.11.2014 vyzvala žalovanú na úhradu dlhu a aj napriek tomu žalovaná dlh neuhradila a bola teda v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní, žalobca je v tomto prípade aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Predmetná zmluva bola uzavretá v predpísanej forme a obsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o úvere zo dňa 15.04.2013 poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 7.000 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť v 72 mesačných splátkach po 172,07 eur. Žalovaná si však túto svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy nesplnila, keď právnemu predchodcovi žalobcu ani žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky v celom rozsahu nesplatila. Pri vyslovení tohto záveru vychádzal súd prvej inštancie z tvrdení žalobcu, predloženého aktuálneho stavu účtu žalovanej, ako aj zo samotného vyjadrenia žalovanej, ktorá výslovne nesplnenie si tejto zmluvnej povinnosti potvrdila. Súd prvej inštancie preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.613,11 eur, ktorá suma predstavuje zvyšok nesplatenej istiny po zohľadnení platby realizovanej žalovanou dňa 15.03.2018 vo výške 150 eur (6.179,93 eur (pôvodne uplatnená istina) - 416,82 eur (suma, ktorú žalovaná ku dňu pojednávania uhradila, v dôsledku čoho žalobca zobral žalobu v tejto časti späť) - 150 eur (platba realizovaná žalovanou dňa 15.03.2018) = 5.613,11 eur) a vo zvyšnej časti (v časti 150 eur) žalobu ako nedôvodnú zamietol a rovnako tak zaviazal žalovanú i na zaplatenie úroku. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd prvej inštancie priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 5,15 % ročne tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca mal úspech vo výške 97,6 %, žalovaná vo výške 2,4 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 95,2 %). Úspešnejšou stranou bol žalobca, preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,2 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (§262 ods. 2 . Súd prvej inštancie celú sumu povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach po 150 eur pod následkom straty výhody splátok, a to s poukazom na majetkové pomery žalovanej, keď táto síce je zamestnaná, ale jej príjem predstavuje sumu 710 eur brutto a má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Tiež prihliadol aj na výšku dlhu a na dobu, po ktorú bude žalovaná predmetný dlh splácať v súdom stanovených splátkach, pričom má za to, že doba splácania dlhu v splátkach nie je neprimerane dlhá.

2. Proti výroku IV., ktorým súd žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,2 % podal žalobca s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že nakoľko žalovaná uhradila časť žalovanej sumy až po podaní samotnej žaloby, zavinila tým skutočnosť, že konajúci súd v tejto časti žalobu zamietol, resp. zastavil konanie v časti. V kontexte uvedeného mal teda podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 a priznať žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmeniť tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania vo výroku o náhrade trov konania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

5. Predmetom odvolacieho konania bol výrok IV. o náhrade trov konania. Nakoľko odvolanie nesmerovalo proti ostatným výrokom rozsudku, tieto nadobudli podľa § 367 ods. 2 právoplatnosť.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 a len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

7. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.07.2017, domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 6.179,93 eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 15.03.2018, doručeným súdu dňa 20.03.2018, vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie 416,82 eur. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie v časti o zaplatenie 416,82 eur s prísl. konanie zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.613,11 eur s prísl. a vo zvyšnej časti (150 eur) žalobu zamietol.

11. V sporových konaniach sa v súvislosti s náhradou trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. V tomto prípade vo vzťahu k zamietajúcemu výroku (150 eur) bol žalobca neúspešný a naopak, žalovaná mala vo veci samej úspech.

12. Pokiaľ ide o zastavenie konania, uplatňuje sa vo vzťahu k trovám konania zásada zavinenia, t.j. zodpovednosti za zastavenie konania. V časti o zaplatenie sumy 416,82 eur zastavenie konania podľa § 256 ods. 1 procesne zavinila žalovaná tým, že až po podaní žaloby vo veci samej zaplatila žalobcovi sumu 416,82 eur. Dôvodom späťvzatia žaloby v tejto časti tak bola čiastočná úhrada pohľadávky žalovanou po začatí konania.

13. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobe čo do sumy 5.613,11 eur vyhovel, v tejto časti mal žalobca v konaní úspech, nakoľko žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi predmetnú sumu 5.613,11 eur s úrokom z omeškania.

14. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie NS SR z 22.06.2011 sp. zn. 8Sžo 215/2010). Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uvedenými zásadami riadil, pričom správne dospel k záveru, že v predmetnom spore mala každá zo strán úspech čiastočný (žalobca mal úspech vo výške 97,6%, žalovaná vo výške 2,4% a rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 95,2%). Žalobcovi správne priznal náhradu trov v časti zastaveného konania z dôvodu, že žalovaná svojím správaním (zaplatením časti pohľadávky v sume 416,82 eur) procesne zavinila, že došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby a následnému čiastočnému zastaveniu konania. Zároveň žalobcovi patrí náhrada trov v časti, v ktorej bola jeho žaloba dôvodná (5.613,11 eur s prísl.). Úspech žalovanej spočíval v časti, v ktorej žaloba dôvodná nebola, t.j. v časti, ktorej súd žalobu zamietol (150 eur). Nedôvodná je tak odvolacia námietka žalobcu, ktorou sa domáhal priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu.

15. Úspech vo veci žalobcu bol 97,6 % (6.029,93 x 100/6.179,93) a úspech žalovanej 2,4 % (100

- 97,6). Čistý úspech žalobcu predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovanej, t.j. 95,2 % a odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi pri dosiahnutom úspechu teda patrí náhrada trov konania vo vyčíslenej časti.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 2 potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (hoci nárok na náhradu trov jej podľa § 255 ods. 1 vznikol), nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná a žiadne trovy jej v odvolacom konaní nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .