Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/66/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti povinnému: G. X., bytom L. C. nad E., V. XXX/X, o vymoženie 580,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5Er/710/2017- 16 zo dňa 01. marca 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2, 3, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r) a 5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

2. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 14513/16 zo dňa 28.10.2016. Súd prvej inštancie zistil, že v prejednávanej veci sa vymáha plnenie poskytnuté povinnému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 04.04.2007 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného - spoločnosťou VÚB, a.s., ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme úveru a dlžník sa zaviazal tieto vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutím úveru v pravidelných mesačných splátkach. Uvedená zmluva mala charakter vopred pripraveného predtlačeného formulára, na základe čoho ju súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu štandardnú (adhéznu, typovú) spotrebiteľskú zmluvu a vzťah založený zmluvou ako spotrebiteľský.

3. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že oprávnený uzavrel s povinným formulárovú rozhodcovskú zmluvu dňa 28.10.2015, súčasne s Dohodou o uznaní záväzku zo dňa 28.10.2015. Uviedol, že ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie.

4. Po zvážení všetkých okolností, za ktorých bola zmluva a rozhodcovská zmluva uzavreté, dospel súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola osobitne dojednaná. V prvom rade, rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi predložená súčasne s Dohodou o uznaní záväzku, v ten istý deň a na tom istom mieste, teda možno povedať, že na tom istom rokovaní. Ako zmluva, tak aj Dohoda o uznaní záväzku, i samotná rozhodcovská zmluva mala charakter formulárovej zmluvy. Z predložených listinných dôkazov teda nevyplývalo, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v danom znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy možno len ťažko predpokladať, že

by povinný mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať. K ďalším indikátorom svedčiacom o neosobitnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy bola skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť.

5. Na základe týchto skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola osobitne dojednaná. Jej uzavretím sa spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že rozhodcovská zmluva dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. 6. Uzavretá rozhodcovská zmluva napĺňa tak všetky predpoklady jej neprijateľnosti, a teda je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa § 54 Občianskeho zákonníka, rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa a v súlade s § 44 ods. 2,3 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom, zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, zák. č. 335/2014 Z.z., ktorý sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť rozhodcovských súdov a konaní pred nimi. Významnou zmenou bola aj novela Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r). Výsledkom procesu úpravy bol zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom oprávnený uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a postupoval pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy podľa platných právnych predpisov. Rozhodcovská zmluva vo veci bola uzavretá samostatne, oddelene od dohody o uznaní záväzku, Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám, dobrovoľne, jej podpisom nebolo podmienené poskytnutie úveru. To znamená, že ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Ďalej oprávnený poukazuje na skutočnosť, že zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky bola uzavretá dňa 13.04.2007, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 06.10.2015, teda po ôsmich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Oprávnený zastáva názor, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa tohto zákona nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. V súvislosti s úvahami súdu o tom, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, oprávnený poukazuje na § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedené len potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú podmienku. Oprávnený zastáva názor, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, pričom oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti a napriek tomu exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 MCdo 11/2011 zo dňa 26. septembra 2011. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má oprávnený právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Dodal, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím bolo oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Na záver uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

9. Krajský súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

10. Oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ .

11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 12. Súd prvej inštancie správne uviedol, že právny vzťah medzi stranami je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, ktorý záver dostatočným spôsobom odôvodnil, pričom oprávnený uvedené ani nenamietal.

13. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.

14. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., teraz § 45 zákona č. 335/2014 Z.z.), skúmanie tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.

15. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov. 16. Po preskúmaní veci však odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na vec síce aplikoval správny predpis (o.i. i zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), avšak nesprávne ho interpretoval.

17. Strany uzavreli dňa 28.10.2015 rozhodcovskú zmluvu podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

18. Zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej aj „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“) bol prijatý s s účinnosťou od 01.01.2015 a jeho predmetom je úprava a) spotrebiteľského rozhodcovského konania, b) postavenia a činnosti rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory, c) podmienky na udelenie a zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi a stálemu rozhodcovskému súdu , d) disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu, e) kontroly vykonávanej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a f) sankcií za porušenie povinností podľa tohto zákona (§ 1 zákona). Podľa dôvodovej správy k predmetnému zákonu jeho účelom je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch. Ďalším dôvodom je potreba zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti. Nová právna úprava je postavená na týchto základných pilieroch, ktoré majú prispieť k zvýšenej ochrane spotrebiteľa: vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzenie a sprísnenie podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd, vymedzenie podmienok, ktoré musí spĺňať rozhodca, zavedenie „licencovania“ rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov, kogentná regulácia procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmus súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a vyrovnanie informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov. Predmetnou právnou úpravou bola prebratá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, ktorá vytvára predpoklady inštitucionálnych záruk nestranného a nezaujatého rozhodovania vo veci. 19. Predmetný zákon v ust. § 3 upravuje možnosť uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vrátane jej náležitostí, ktorá o.i. musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v ust. § 3 ods. 5 stanovuje, že uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, čo v rozhodovanej veci konštatované nebolo. V tomto smere potom nie je bez ďalšieho dôvodný argument súdu prvej inštancie o neprijateľnosti takéhoto zmluvného dojednania v súvislosti s vopred pripraveným znením zmluvy, označením rozhodcovského súdu, ktorý bude spor rozhodovať až po v zmluve upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, pretože vec vôbec neposudzoval z hľadiska splnenia zákonných náležitostí spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v zmysle citovaného zákona.

20. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská zmluva vo veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.

21. V uvedenom smere odvolací súd dáva do pozornosti § 3 ods. 6 zákona, podľa ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

22. Súd prvej inštancie ďalej vôbec nevyhodnotil skutočnosť, súvisiacu s úrovňou informovanosti spotrebiteľa, že poučenie, obsiahnuté v článku III. rozhodcovskej zmluvy zo dňa 28.10.2015, presne zodpovedá obsahu poučenia podľa Prílohy 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s tým, že podľa § 3 ods. 8 zákona dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa tejto prílohy.

23. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, bolo taktiež novelizované v súvislosti s prijatím zákona č. 335/2014 Z.z., tak, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

ktorú skutočnosť súd prvej inštancie taktiež nereflektoval a na vec v tomto smere dokonca aplikoval neúčinný právny predpis.

24. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

25. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v naznačenom smere posúdi, či v rozhodovanej veci boli alebo neboli splnené podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora v zmysle aktuálne platných a účinných právnych predpisov, vo veci zohľadní vyššie popísané právne závery odvolacieho súdu a následne vo veci opätovne rozhodne.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .