Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-71-2017.pdf
PDF · 91.18 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/71/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XB, H.-Y. D., proti žalovanému: J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., t.č. U. XX, o zaplatenie 11.320,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11.320,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.320,- eur od 21.08.2014 do zaplatenia, a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.08.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.08.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.320,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.320,- eur od 21.08.2014 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o pôžičke dňa XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy podľa čl. 2 ods. 1 bolo poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 11.320,- eur na financovanie údržby nehnuteľnosti na bývanie. Podľa čl. 2 ods. 2 žalobca vyplatil žalovanému peňažnú pôžičku v hotovosti pri podpise zmluvy o pôžičke. Podľa čl. 3 ods. 1 sa účastníci dohodli na vrátení peňažnej pôžičky do termínu XX.XX.XXXX. Žalovaný nevrátil žalobcovi peňažnú pôžičku v dohodnutom termíne. Žalobca dňa 09.02.2016 písomne vyzval žalovaného na vrátenie peňažnej pôžičky. Výzvu žalovaný neprebral a bola vrátená dňa 11.02.2016. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 04.03.2014 a neprevzatú zásielku s výzvou.
3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/71/2017-14 zo dňa 26.02.2018, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, preto súd uznesením č.k. 11C/71/2017-37 zo dňa 27.04.2018 platobný rozkaz zrušil.
4. V odpore žalovaný uviedol, že sumu 11.320,- eur od žalobcu nikdy neobdržal, ani nevie, kto žalobca vlastne je. Nikdy nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, žiadny byt, pozemok a ani dom. Naskytuje sa teda otázka, prečo by si bral pôžičku od človeka, ktorého nepozná, na objekt resp. nehnuteľnosť, ktorú nemá. Žalovaný ďalej uviedol, že nikdy takouto hotovosťou nedisponoval a v období, kedy bola podpísaná zmluva, bol nezamestnaný a býval u rodičov v U.. Koncom marca daného roku odišiel pracovať na výletnú loď. Nikto by nepožičal peniaze nezamestnanému a zadlženému človeku, ktorým žalovaný v tej dobe bol, na financovanie nehnuteľnosti, ktorú nikdy nemal. Žalovaný uviedol, že si ani nespomína, že by danú zmluvu podpisoval s dotyčným žalobcom, nakoľko v tej dobe sa žalovaný zdržoval v obci U.. Žalovaný uviedol, že nevlastní v postate žiaden majetok a momentálne je dlhodobo PN v zahraničí. O
danej sume vôbec nevedel a ani o tejto zmluve. Nie je si vedomý toho, že by danú sumu od dotyčného žalobcu prebral a už vôbec, že on ako fyzická osoba je mu niečo dlžný. Myslí si zo svojho pohľadu, že sa jedná pravdepodobne o podvod spáchaný na jeho osobe. A určite danú sumu žalobcovi nezaplatí, pretože ju nikdy ani nemal. Žalovaný záverom uviedol, že bude rád, ak sa daná vec bude podrobnejšie prejednávať, pretože si myslí, že platobný rozkaz voči jeho osobe je neopodstatnený. Žalovaný v konaní nepredložil, ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz.
5. Podľa § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
6. Podľa § 106 ods. 1 písm. b) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní, na pojednávanie sa nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali. Žalobcovi bolo predvolanie doručované na adresu jeho trvalého pobytu (č.l. 50), z ktorej sa zásielka vrátila ako neprevzatá (č.l. 52), preto ju súd považoval za doručenú v zmysle § 111 ods. 3 CSP. Žalovanému bolo predvolanie doručované na adresu, ktorú uviedol naposledy ako adresu pre doručovanie písomností, a to v odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 34) aj na obálke k nemu (č.l. 36), z ktorej sa zásielka vrátila ako neprevzatá (č.l. 48), preto ju súd považoval za doručenú v zmysle § 111 ods. 3 CSP. Nad rámec súd doručoval žalovanému predvolanie aj na adresu pracoviska, ktorú predtým uviedol za účelom doručenia mu žaloby (na č.l. 32), avšak aj z tejto adresy sa zásielka vrátila ako neprevzatá (č.l. 53). Nakoľko strany boli na pojednávanie riadne a včas predvolané, avšak sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili, súd pojednával v ich neprítomnosti. Nebola pritom žiadnej zo strán odňatá možnosť konať pred súdom, keď sa nepreberaním súdnych zásielok sami pripravili o možnosť zúčastniť sa pojednávania.
8. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX . (č.l. 4-5) vyplýva, že ju uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, pričom jej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 11.320,- eur, a to za účelom financovania údržby nehnuteľnosti na bývanie. Pôžička bola dojednaná ako bezúročná. Z čl. II. ods. 2. zmluvy vyplýva, že dlžník potvrdzuje prevzatie hotovosti 11.320,- eur pri podpise zmluvy. Podľa čl. III. ods. 1. zmluvy bola pôžička splatná do 20.08.2014. Pravosť podpisu žalovaného na zmluve je úradne osvedčená. Žalovaný na uvedenú zmluvu nič neplnil, hoci bol žalobcom vyzvaný na plnenie listom zo dňa 08.02.2016, ktorý mu bol doručovaný na adresu zo zmluvy - U. XX.
9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
12. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.
14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
15. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie (zastupiteľné) veci určené podľa druhu a na druhej strane dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci toho istého druhu. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný. Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu a táto môže byť uzatvorená tak písomne, ústne alebo aj konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie vecí na voľné nakladanie (príp. aj spotrebovanie) dlžníkovi, druhovo určené veci, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Doba splatnosti obvykle býva, no nemusí byť výslovne dohodnutá, resp. možno ju dohodnúť aj neskôr. Zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnou zmluvou, preto k dohode strán musí pristúpiť aj skutočné (reálne) odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Uzatvorením zmluvy preto vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého sú práva a povinnosti, avšak až odovzdaním vecí dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky.
18. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke a odovzdaní sumy pôžičky žalovanému ku dňu podpisu zmluvy a preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku.
19. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol peňažnú pôžičku vo výške 11.320,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi do 20.08.2014, ktorú však v lehote splatnosti, ani neskôr nevrátil. Hoci žalovaný tvrdil, že si nespomína, že by zmluvu podpisoval, súd mal z Osvedčenia o pravosti podpisu zo dňa XX.XX.XXXX . za preukázané, že podpis na zmluve je podpisom žalovaného, keď osvedčenie preukazuje, že žalovaný zmluvu podpísal na notárskom úrade po overení jeho totožnosti. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že sumu 11.320,- eur od žalobcu nikdy neobdržal, súd poukazuje na čl. II. ods. 2. zmluvy, z ktorého vyplýva, že dlžník potvrdzuje prevzatie hotovosti 11.320,- eur pri podpise zmluvy. Podpisom zmluvy tak žalovaný potvrdil, že mu bola suma pôžičky v deň podpisu odovzdaná. Súd poukazuje na to, že text zmluvy nie je rozsiahly a písmo je dostatočne veľké, a preto nie je možné, aby žalovaný pri podpisovaní zmluvy ustanovenie čl. II. ods. 2. prehliadol. Obranu žalovaného, že nikdy nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, a preto nie je možné, aby si bral pôžičku na financovanie nehnuteľnosti, nie je možné považovať za relevantnú, keď v zmluve sa ani neuvádza, že by malo ísť o nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný si nespomína, že by zmluvu podpisoval, nevyvracia pravosť jeho podpisu na zmluve. Zo skutočnosti, že pravosť podpisu žalovaného na zmluve o pôžičke bola úradne osvedčená, a že čl. II. ods. 2. zmluvy potvrdzuje prevzatie sumy pôžičky žalovaným ku dňu podpisu zmluvy, je dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby. Ak žalovaný spochybňoval podpísanie zmluvy z jeho strany a prevzatie sumy pôžičky, dôkazné bremeno preukázania jeho tvrdení bolo na ňom. Žalovaný však v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu.
20. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak žalovaný tvrdil, že zmluvu nepodpísal a peňažné prostriedky neobdržal, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na spochybnenie pravosti jeho podpisu na zmluve a na vyvrátenie pravdivosti potvrdenia o prevzatí hotovosti. Keďže takéto dôkazy ani neoznačil ani nepredložil, súd nemohol jeho tvrdenia považovať za preukázané. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010, podľa ktorého „Dôkazný bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.“.
21. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 11.320,- eur ako sumu nevrátenej pôžičky v celej výške, keďže nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný na zmluvu o pôžičke niečo plnil.
22. Žalovaný tým, že svoj dlh z pôžičky, ktorý mal voči žalobcovi, v dohodnutej lehote do 20.08.2014 nesplnil, dostal sa s plnením sumy 11.320,- eur do omeškania od 21.08.2014, od ktorého dňa a z ktorej sumy priznal súd žalobcovi úrok z omeškania až do zaplatenia. S poukazom na nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,15% ročne (5 + 0,15%). Nakoľko si však žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% ročne, súd mu takto uplatnený nižší úrok z omeškania priznal, keďže nemôže prekročiť žalobu a priznať viac.
23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za v celom rozsahu odôvodnený, a preto žalobe vo výroku I. rozsudku vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.320,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.320,- eur od 21.08.2014 do zaplatenia.
24. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)
25. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného, určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 90 dní od právoplatnosti rozsudku, v ktorej lehote má žalovaný dostatok času zabezpečiť si finančné prostriedky napr. formou úveru.
26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
29. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v celom rozsahu, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený, a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).