Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/38/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov Pelhřimovská 1193, so sídlom v Dolnom Kubíne, Pelhřimovská 1193/3, IČO: 37 800 175, zastúpeným BUKNA, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Jánoškova 1545, IČO: 36 865 044, proti žalovanému: Ing. W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K., zastúpeným JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, so sídlom v V., K. XX, o zaplatenie 590,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/21/2016-128 zo dňa 19. 09. 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.03.2016, sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu domáhal zaplatenia sumy vo výške 590,49 eur s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 590,49 eur od 25.11.2015 až do zaplatenia. O žalobe tunajší súd rozhodol dňa 29.09.2016 rozsudkom č.k. 6C/21/2016-76, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 19.02.2016 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol(výrok II.) a trovách konania rozhodol tak, že právo na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 67,44 % (výrok III.). Odvolací súd rozsudok tunajšieho súdu č.k. 6C/21/2016-76 zo dňa 29.09.2016 v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 19.02.2016 do zaplatenia a o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý. Krajský súd v Žiline v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že okresný súd v predmetnej veci nedostatočne zistil skutkový stav veci a v dôsledku toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu predmetného sporu. Zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi okresný súd ako súd prvej inštancie nemohol vyvodiť len z tvrdení strán sporu, ale bolo nevyhnutné pri skúmaní základných predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu oboznámiť sa s obsahom rozhodnutia SOI, na ktoré žalobca poukazuje. Bez uvedeného oboznámenia sa s obsahom rozhodnutia nebolo možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Po rozhodnutí

odvolacieho súdu tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, na ktoré odkazuje odvolací súd vo svojom rozhodnutí, nemá, pretože toto rozhodnutie žalobca neprevzal. Pokiaľ ide o návrhy na ďalšie dokazovanie zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nemá návrhy na ďalšie dokazovanie. Takéto návrhy nemala ani strana žalovaného. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu žalobcu zamietol. Ako uviedol odvolací súd, bez oboznámenia sa s obsahom rozhodnutia SOI, na ktoré poukazoval žalobca nie je možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania zodpovednosti za škodu spočívalo na žalobcovi ako na poškodenom, pričom toto bremeno neuniesol. Ak aj samotný žalobca daným rozhodnutím nedisponoval, preto že ho neprevzal, nič mu nebránilo, aby poznajúc právny názor odvolacieho súdu, navrhol toto rozhodnutie vyžiadať od Slovenskej obchodnej inšpekcie, resp. navrhol pripojiť exekučný spis tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/303/2015, kde sa musí toto rozhodnutie ako exekučný titul nachádzať (tu súd vychádza z obsahu upovedomenia o začatí exekúcie na č.l. 15 spisu). Podľa ust. § 185 ods. 2 a 3 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. ustanovuje inak, t.j. zakotvuje možnosť súdu vykonať dôkaz aj bez návrhu a tento zabezpečiť alebo obstarať v ustanoveniach § 295, § 303, § 311, § 319. Všetky uvedené ustanovenia sa však vzťahujú k sporom s tzv. slabšou stranou (spotrebiteľ, zamestnanec, diskriminovaná osoba...). V danej veci však žalobca nemá postavenie tzv. slabšej strany, a preto ustanovenia umožňujúce vykonanie dôkazu aj bez návrhu, nemožno v predmetnom spore aplikovať. Za takejto situácie, kedy žalobca nepredložil, ani nenavrhol zabezpečiť (obstarať) dôkaz, len pri ktorom by bolo možné (vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu), vyvodiť zodpovednosť žalovaného za škodu, musel súd žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu ohľadne preukázania zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá mu mala vzniknúť zaplatením sumy 500,- eur vymáhanej v exekučnom konaní v prospech SOI, zamietnuť. Vzhľadom na takýto výsledok sporu, keď žaloba žalobcu bola zamietnutá v celom rozsahu, súd na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého právo na náhradu trov konania priznal žalovanému voči žalobcovi, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

2. V zákonnej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolania žalobca. V podanom odvolaní uviedol, že Krajský súd Žilina ako odvolací súd uznesením zo dňa 30.06.2017 zrušil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 29.09.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V bode 9. uznesenia zo dňa 30.06.2017 krajský súd zastáva názor, že zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi okresný súd ako súd prvej inštancie nemohol vyvodiť len z tvrdení strán sporu, ale bolo nevyhnutné pri skúmaní základných predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu oboznámiť sa s obsahom rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej ako „SOI"), na ktoré žalobca poukazuje. Bez uvedeného oboznámenia sa s obsahom rozhodnutia nie je možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, Okresný súd Dolný Kubín vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní žalobca oznámil súdu, že predmetné rozhodnutie SOI, na ktoré odkazuje odvolací súd vo svojom rozhodnutí, nemá, pretože toto rozhodnutie žalobca neprevzal. Rovnako rozhodnutím SOI nedisponoval ani žalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu zamietol. Žalobca by však chcel poukázať na ust. § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku v zmysle ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Právny názor odvolacieho súdu spočíval v tom, aby sa Okresný súd Dolný Kubín ako súd prvej inštancie oboznámil s obsahom rozhodnutia SOI, čo však následne v konaní nebolo splnené. Teda postup súdu prvej inštancie nebol správny, nakoľko nedodržal právny názor odvolacieho súdu. Žalobca sa aj snažil predmetné rozhodnutie SOI získať, avšak neúspešne. V rámci odpovede SOI žalobcovi odporučila, aby sa v rámci odvolacieho konania krajský súd obrátil na SOI so žiadosťou o zapožičanie celého spisu č. EN/0398/05/2014, nakoľko SOI nemôže zapožičať spis žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal možnosť dostať sa k rozhodnutiu SOI. Nemohol ho tak predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že okresný súd sa mal na to, aby vo veci riadne rozhodol, oboznámiť s rozhodnutím SOI. Táto podmienka splnená nebola. Z dôvodov uvedených vyššie žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 19.09.2017 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní budú okrem iného

vykonané tie dôkazy, ktorých vykonanie súd prvého stupňa mal vykonať vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu. Žalobca zároveň žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, kde opätovne uviedol, tak ako už v priebehu konania pred súdom, že žalobca nepredložil doklady preukazujúce jeho zodpovednosť za škodu. Žalobca spolu so žalobou predložil okrem iného aj listinné dôkazy vyhotovené SOI, z ktorých bolo zrejmé, že voči žalobcovi bolo začaté správne konanie a to v čase keď už žalovaný nebol predsedom žalobcu, čiže musel očakávať aj rozhodnutie v danej veci. Preto podľa názoru žalovaného je tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie SOI neprevzal účelové, resp. bol tým preukázaný len ľahostajný prístup žalobcu k danej veci. Žalobca teda žiadnym spôsobom riadne neprodukoval prostriedky procesného útoku a ani nepreukázal ním uplatnený nárok voči žalovanému. Prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil, ako je už vyššie uvedené z dôvodu, že bez oboznámenia sa s obsahom rozhodnutia SOI nie je možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Žalobcovi muselo byť bez akýchkoľvek pochybnosti zrejmé, že ak nepredloží predmetné rozhodnutie, príp. ak nenavrhne, aby súd prvej inštancie zabezpečil tento dôkaz bude musieť súd prvej inštancie žalobu zamietnuť. Napriek tejto právnej vedomosti ostal žalobca nečinný a súdu len oznámil, že rozhodnutie nemá. Preto má žalovaný za to, že postup súdu prvej inštancie bol v súlade so zákonom a nie ako mylne uvádza žalobca, že postup súdu prvej inštancie nebol správny, pretože nedodržal právny názor odvolacieho súdu. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí 5Co/12/2017 zo dňa 30.06.2017 neuložil súdu prvej inštancie, že uvedené rozhodnutie SOI má zabezpečiť (a neukladá mu to ani zákon). Zo znenia bodu 9 rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva tá skutočnosť, že len na základe tvrdení žalobcu nebol preukázaný jeho nárok voči žalovanému. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní pokračoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu. Preto žalobcov odkaz na ustanovenie § 391 ods. 2 je nesprávny. Tvrdenie žalobcu, že sa aj snažil predmetné rozhodnutie SOI získať, avšak neúspešne, považuje žalobca v celom rozsahu za účelové a zmätočné. Z listiny predloženej žalobcom spolu s odvolaním vyplýva, že žalobca predmetnú žiadosť na SOI zaslal až mesiac po vynesení rozhodnutia vo veci samej, čo opätovne preukazuje jeho nečinnosť v priebehu doterajšieho súdneho konania, ktorá nemôže byť na ťarchu žalovaného. Podľa názoru žalovaného zo strany žalobcu ide len o účelové konanie, ktorým sa snaží spochybniť vecné správne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Naviac v predloženej listine je zrozumiteľné uvedené: „V tomto Vašom konkrétnom prípade, ... nemôže Slovenská obchodná inšpekcia Vám dať k dispozícii celý spis a rozhodnutie, na ktoré máte právo - č. EN / 0398/ 05 / 2014 - máte k dispozícii " Z predmetného jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bolo predmetné rozhodnutie doručené a v prípade, že ho napriek tomu nemal, mohol v priebehu súdneho konania ako aj pred jeho začatím, kedykoľvek požiadať SOI o predmetné rozhodnutie a SOI by mu toto rozhodnutie dala. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a to najmä na nečinnosť žalobcu, ktorý nepredložil rozhodnutie SOI ani nenavrhol zabezpečiť tento dôkaz, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Civilné sporové konanie je charakteristické tým, že žalobca za účelom preukázania svojho nároku musí uniesť dôkazné bremeno a za tým účelom je povinný vykonať všetky úkony v priebehu konania na súde prvej inštancie. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/21/2016 zo dňa 19.09.2017 ako vecne správny potvrdil. Zároveň, aby mu súd aj priznal trovy tohto odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 56,42 eur (1 úkon právnej služby á 38,18 eur - vyjadrenie k odvolaniu, 1 x režijný paušál á 8,84 eur a 9,40 eur titulom 20 % DPH).

4. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku. Žalobca predložil súdu všetky potrebné doklady a dôkazy, ktoré mu boli dostupné. Z predložených dôkazov ako aj samotného dokladu s názvom „Oznámenie o začatí správneho konania" zo dňa 09.01.2015, ktoré bolo predložené súdu, vyplýva zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi, a teda samotný dôvod pre ktorý bola žalobcovi udelená pokuta. Nekonanie, resp. opomenutie povinností žalovaného, ako štatutárneho orgánu žalobcu, t. j. nepreberanie pošty, neposkytnutie súčinnosti a ignorovanie výziev zo stany SOI a pod., bolo dôvodom uloženia pokutu žalobcovi. Žalobca jasne preukázal v konaní, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu. Žalovaný v celom konaní akokoľvek nepreukázal svoju nevinu. Žalobca by chcel opätovne poukázať na pochybenie súdu prvej inštancie. Žalobca nebol akokoľvek vyzvaný na predloženie dokladov v domnení, že konanie bude po pojednávaní pokračovať ďalej. Z uvedeného vyplýva, že postup súdu prvej inštancie nebol správny. Žalobca preukázal, že rozhodnutie SOI sa snažil získať, avšak ho nezískal. Žalobca nemal žiadnu inú možnosť ako sa dostať k predmetného rozhodnutiu.

A následne ho tak ani nemohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. V tejto veci tak mal preukázateľne konať Okresný súd Dolný Kubín ako súd prvej inštancie. Pokiaľ by si žalovaný svoje povinnosti plnil riadne a zodpovedne, v žiadnom prípade by nedošlo k udeleniu pokuty. Preto žalobca určite nemôže niesť zodpovednosť za to, že bola udelená pokuta. Nakoľko však v dôsledku pochybenia žalovaného k udeleniu pokuty došlo, má žalobca za to, aby všetky dôsledky svojho nekonania znášal v plnom rozsahu žalovaný. Vytýčená pokuta bola len dôsledkom dlhodobejšieho nekonania žalovaného v tejto veci. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 1 9.09.2017 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní budú okrem iného vykonané tie dôkazy, ktorých vykonanie súd prvej inštancie mal vykonať vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu. Žalobca zároveň žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

5. K replike žalobcu zaslal žalovaný dupliku. Vyjadrenie žalobcu ako aj jeho odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný považuje za účelové, ktorým sa snaží zodpovednosť za výsledok konania, t.j. jeho neúspech nedôvodne preniesť na súd prvej inštancie. V danom prípade je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca bol v priebehu celého súdneho konania zastúpený advokátom, ktorému sú zrejmé ustanovenia čl. 8, čl. 17, § 153 ods.2 a § 154 a preto má vykonať všetky potrebné úkony v záujme svojho klienta. Tvrdenie že sa žalobca snažil[ o získanie rozhodnutia z SOI je podľa názoru žalovaného preukázateľne len účelové. Žalobca v priebehu celého súdneho konania neprejavil žiadnu snahu získať predmetné rozhodnutie, čím bola podľa žalovaného preukázaná žalobcova ľahostajnosť a nečinnosť, keď mal za to, že súd prvej inštancie rozhodne len na základe jeho tvrdení bez toho, aby ich náležitým spôsobom preukázal. Žalovaný do pozornosti odvolaciemu súdu dáva skutočnosť, na ktorú poukázal už vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2017 a to, že v doklade predloženom žalobcom spolu s odvolaním bolo uvedené: V tomto Vašom konkrétnom prípade,...nemôže Slovenská obchodná inšpekcia Vám dať k dispozícii celý spis a rozhodnutie, na ktoré máte právo - č. EN/0398/05/2014 - máte k dispozícii." Z predmetného jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bolo rozhodnutie doručené a ak ho s odstupom času aj nemal, mohol v priebehu súdneho konania (nie až po vydaní druhého rozsudku okresným súdom), ako aj pred jeho začatím, požiadať SOI kedykoľvek o predmetné rozhodnutie a SOI by mu toto rozhodnutie dala. Tiež si mohol kópiu predmetného rozhodnutia obstarať napr. z exekučného spisu. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/21/2016 19.09.2017 potvrdil. Zároveň žalovaný navrhol, aby mu súd priznal trovy tohto odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 56,87 eur, úkon právnej služby á 38,18 eur - vyjadrenie, 1 x režijný paušál á 9,21 eur a 9,48 eur titulom 20 % DPH). Zároveň si žalovaný uplatnil aj náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie podané proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/21/2016-76 zo dňa 29.09.2016 vo výške 30,- eur (poplatková povinnosť uložená žalovanému uznesením Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 16.11.2017).

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

11. Odvolací súd preskúmaním rozsudku, odvolacích dôvodov a súdneho spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne. Odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentov odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

12. V prejednávanej veci za neúspechom žalobcu stála nedostatočná dôkazná situácia, v dôsledku ktorej nebolo možné jeho žalobe vyhovieť. Žalobca rozhodnutie, z ktorého by bolo možné posúdiť otázku subjektu zodpovedného za škodu spôsobenú úhradou pokuty v prospech Slovenskej obchodnej inšpekcie v priebehu konania nepredložil a ani nenavrhol takýto dôkaz vykonať. Pokiaľ aj tvrdil, že predmetné rozhodnutie neprevzal, bolo jeho povinnosťou v záujme úspechu v konaní, rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline č.k. EN/0398/05/2014 zo dňa 17. 04. 2015, právoplatné 09. 06. 2015, vykonateľné 09. 07. 2015 zabezpečiť. Ak správny orgán žalobcovi kópiu rozhodnutia neposkytol, nič nebránilo žalobcovi obrátiť sa na súdneho exekútora, v ktorého exekútorskom spise sa predmetné rozhodnutie o uložení pokuty ako exekučný titul nachádzalo, a požiadať o kópiu uvedeného rozhodnutia. Rovnako tak, mal žalobca možnosť v prípade neúspechu na správnom orgáne, či u exekútora požiadať súd prvej inštancie o zapožičanie správneho spisu alebo exekútorského spisu. Žalobca však v tomto smere a rozsahu inciatívu nevyvinul, za čo však nesie zodpovednosť len on sám, naviac ak bol od začiatku súdneho konania zastúpený advokátom. 13. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalovanému priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430