Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/73/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a. s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zast. ius aegis s. r. o., so sídlom Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 857 203, proti žalovanému: S.. F. X., J.. X.X.XXXX, G. K.. Z. X, XXX XX X., zast. BUZINGER & PARTNERS s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 15/6302, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 348,83 eur s prísl.,

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 348,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 348,83 eura od 6. 11. 2015 do zaplatenia. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, je v zmysle § 40 ods. 9 zákona číslo 251/2012 Z .z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike“) oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta, pričom žalovaný ako odberateľ elektrickej energie, je za týmto účelom povinný žalobcovi umožniť prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu. V súlade s uvedeným bola dňa 3.3.2014 vykonaná kontrola odberného miesta č. 4607095702 poverenými zamestnancami žalobcu, ktorou bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny. Uvedené vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 3.3.2014 (ďalej len "Protokol o zistení neoprávneného odberu"), v ktorom sa uvádza nasledovný skutkový stav: „Vznikol neoprávnený odber elektrickej energie. Odberné miesto pripojené bez platne uzatvorenej zmluvy. Spotreba na odbernom mieste bola elektromerom zaregistrovaná." Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností a na preukázanie tvrdení žalobcu bola o zistenom neoprávnenom odbere okrem Protokolu o zistení neoprávneného odberu vyhotovená aj fotografická dokumentácia, ktorá tvorí prílohu návrhu. Žalobca poukázal na § 46 ods. 1 písm. a) bod 2, § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike. Žalobca uviedol, že zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, a teda odberateľ elektrickej energie je zodpovedný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje, a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení. Žalobca poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej: „ Dôsledky neoprávneného odberu elektrickej energie znáša odberateľ bez toho, aby bolo potrebné skúmať nielen jeho zavinenie, ale aj zisťovať, kto skutočne meracie zariadenia poškodil. " S poukazom na vyššie uvedené skutočností vznikla žalobcovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie (ďalej aj ako „škoda“) v celkovej výške 348,83 eur. Táto bola vypočítaná na základe kontroly vykonanej na odbernom mieste v súlade s ustanovením § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou

sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Na základe vyššie uvedeného žalobca vystavil žalovanému za škodu vzniknutú neoprávneným odberom elektrickej energie nasledujúcu faktúru: faktúra č. 9914030562 na sumu 348,83 eur, dátum splatnosti 5. 11. 2015. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k úhrade faktúry ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, žalobca eviduje voči žalovanému dlh v celkovej výške 348,83 eur. Žalobca si v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 O. z. v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. okrem nároku na istinu vo výške 348,83 eur uplatňuje aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania.

2. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil súdu Protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 3. 3. 2014, fotografickú dokumentáciu zo dňa 3. 3. 2014, Výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny - faktúra číslo 9914030562, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 20. 4. 2016 uviedol, že ho považuje za nedôvodný neopodstatnený a nepodložený, vychádzajúci z neúplných a zavádzajúcich informácií. Návrh je vo viacerých častiach navyše nezrozumiteľný a zmätočný, nárok uplatňovaný žalobcom je navyše už aj premlčaný. Z návrhu ani z priložených listinných dôkazov nie sú zrejmé základné skutočnosti, ktoré by mali osvedčovať dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu škody, teda, kde a kedy (v akom období ) malo dôjsť k údajnému neoprávnenému odberu elektriny a že neoprávneným odberateľom elektriny je žalovaný. V žalobcom priloženej kópii Protokolu o zistení neoprávneného odberu z 3. marca 2014 nie je ako (neoprávnený) odberateľ uvedený žalovaný, ale iná osoba. V protokole navyše absentuje údaj o svedkovi, ako aj podpis svedka, ktorým by nestranný svedok potvrdil správnosť informácií uvedených v Protokole. Žalobca v návrhu neuvádza, čo sa snaží priloženými štyrmi doručenkami k návrhu preukázať. Žalobca totiž v návrhu vôbec neuviedol, doručenie akých zásielok a s akým obsahom týmto dôkazom preukazuje, pričom opäť značne zmätočne vyznieva obsah prvej doručenky, ktorá potvrdzuje, že zásielka bola adresovaná a doručená inej osobe ako žalovanému. Žalovaný popiera, že by kedykoľvek a kdekoľvek neoprávnene odoberal elektrinu a tým spôsobil žalobcovi škodu. Ak žalobcovi vznikla nejaká škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny, nespôsobil ju žalovaný a preto v zmysle § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, žalovaný nie je povinný žalobcovi uhradiť vzniknutú škodu.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie v celkovej výške 348,83 eur s príslušenstvom, ktorý vznikol v období od 10. 7. 2012 do 3. 3. 2014 na odbernom mieste číslo 4607095702, Námestie Martina Benku, 811 07 Bratislava, s výrobným číslom elektromera 452724, ako to vyplýva z Protokolu a Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (priložené k návrhu). Na predmetnom odbernom mieste bol zistený dňa 3. 3. 2014 neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý žalobca vyfakturoval Výzvou na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny - faktúra číslo 9914030562 splatná dňa 5. 11. 2015. Fotografická dokumentácia zo dňa 3. 3. 2014 predložená žalobcom preukazuje kontrolu odberného miesta, pričom na snímkach je viditeľné, kde sa dotknutý elektromer nachádza, výrobné číslo elektromera, rovnako ako aj stav číselníka, na základe, ktorého bolo určené množstvo odobratej elektriny a výška škody. Žalobcovi preukázateľne vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny a v súlade s ustanoveniami platnej právnej úpravy v čase podania návrhu bola zodpovedná osoba riadne identifikovaná. Žalobca predložil dostatočné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to riadne a včas. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, má žalobca za preukázané, že návrh bol podaný pred uplynutím premlčacej lehoty v súlade s ustanovením § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalovaný ako poškodený sa dozvedel o vzniku škody pri kontrole odberného miesta dňa 3.3.2014, pri ktorej bol spísaný Protokol o zistení neoprávneného odberu. O osobe zodpovednej za spôsobenú škodu sa žalobca dozvedel počas reklamácie na základe vyjadrenia k výzve na úhradu škody zo dňa 9.5.2014 a doručeného žalobcovi dňa 14.5.2014 JUDr. Martinom Buzingerom, PhD., na základe ktorého mal žalobca za preukázané, že osobou zodpovednou za neoprávnený odber podľa Zákona o energetike je práve žalovaný. V dôsledku uvedeného začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba až od 14.5.2014 po splnení druhej kumulatívnej podmienky začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka, a teda odo dňa zistenia zodpovedného subjektu. Návrh bol podaný dňa 19.2.2016, teda pred uplynutím uvedenej lehoty. Žalobca čiastočne uznal reklamáciu

žalovaného, keď žalovaný od uvedeného dátumu vzniku neoprávneného odberu, až do 10.7.2012 nemal prístup k nehnuteľnosti, v ktorej vznikol neoprávnený odber, v dôsledku čoho si žalovaný v tomto konaní uplatňuje nárok až od dňa 10.7.2012. Žalovaný odoberal elektrickú energiu bez platnej zmluvy o dodávke elektriny, čím porušil právnu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 46 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej aj „Zákon o energetike“). Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 46 ods. 2 prvej vety Zákona o energetike. Poukázal ďalej na skutočnosť, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie sa posudzuje podľa zákona o energetike, ktorý je vo vzťahu zodpovednosti za škodu lex specialis k Občianskemu a Obchodnému zákonníku, pričom zodpovednosť za neoprávnený odber je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť a to bez možnosti liberácie. Žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu tak, že protiprávne využíval distribučnú sústavu prevádzkovanú žalobcom, čím spôsobil straty v distribučnej sústave, pričom žalovaný neuhrádzal jednotlivé zložky ceny za distribúciu elektrickej energie, platby za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov, ktoré by mu boli fakturované ako oprávnenému odberateľovi. V dôsledku neoprávneného odberu žalobca vynaložil náklady na zisťovanie neoprávneného odberu, ďalej ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v súlade s ustanovením § 31 ods. 1 písm. b) nakupuje elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny, ktoré vznikajú aj v dôsledku neoprávnených odberov. K rozdielnosti údajov uvedených v protokole a doručenkách priložených k návrhu došlo v dôsledku už zmieneného reklamačného konania. Pri kontrole odberného miesta zamestnanci žalobcu uviedli v protokole ako odberateľa JUDr. Buzingera, pričom na základe Vyjadrenia k výzve na úhradu škody zo dňa 9.5.2014 vyplynulo, že vlastníkom bytu a odberateľom elektriny je žalovaný, v dôsledku čoho žalobca stornoval pôvodnú výzvu na úhradu škody, uznal za zodpovednú osobu vlastníka nehnuteľnosti, žalovaného a vystavil novú výzvu na úhradu škody. Z toho dôvodu bola adresovaná právnemu zástupcovi žalovaného prvá z doručeniek priložených k návrhu, ktorá preukazovala doručenie výzvy na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 31.3.2014. Doručenky priložené žalobcom k návrhu smerujú k preukázaniu doručenia listín, predovšetkým výziev na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny žalovanému. Žalobca poukázal ďalej na to, že právny poriadok nestanovuje povinnosť prítomnosti odberateľa, prípadne svedka pri kontrole odberného miesta a neustanovuje tak ani prevádzkový poriadok žalobcu zo dňa 9.9.2014, a to z ohľadom na skutočnosť, že často nie je odberateľ, prípadne svedok, prítomný v mieste kontroly. Takéto ustanovenie by marilo možnosť kontroly v plánovanom čase. Žalovaný v podanom odpore (ide o vyjadrenie) žiadnym spôsobom nespochybnil nárok žalobcu na náhradu škody uplatnený v tomto konaní, pričom by svoje tvrdenia preukázal relevantnými dôkazmi, čím by uniesol dôkazné bremeno.

5. K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojom vyjadrení z 20.4.2016. Žalovaný popiera, že by neoprávnene odobral elektrinu v byte číslo XX na Námestí Martina Benku č. XX v Bratislave a tým spôsobil škodu žalobcovi. Ak žalobcovi vznikla nejaká škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny, nespôsobil ju žalovaný, ale predchádzajúce spoluvlastníčky bytu a preto žalovaný nie je povinný žalobcovi uhradiť vzniknutú škodu v zmysle § 46 ods. 2 zákona číslo 251/2012 Z.z. o energetike. Žalovaný poukázal na výzvu z 3.5.2014, z obsahu ktorej a jej príloh - výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny a protokolu o zistení neoprávneného odberu, je zrejmé, že žalobca si pôvodne uplatňoval náhradu škody za neoprávnený odber energie za obdobie od 5. marca 2011 do 3. marca 2014 v celkovej sume 739,59 eur. Žalovaný ako nový vlastník predmetného bytu objektívne nemohol neoprávnene odoberať v danom byte elektrickú energiu, keďže do júla 2012 do tohto bytu preukázateľne nemal prístup a od uvedeného dňa až do marca 2014 nebol predmetný byt užívaný. Ak teda v uvedenom byte došlo k neoprávnenému odberu elektriny, muselo sa tak stať v období pred 10. júlom 2012, t.j. predtým, ako bol byt sprístupnený žalovanému. Žalobca na základe uvedeného vyjadrenia právnemu zástupcovi listom z 28.5.2014 oznámil, že podanie považuje za opodstatnené a predmetnú výzvu stornoval. Z výzvy žalobcu z 3. mája 2014 je zrejmé, že k neoprávnenému odberu elektrickej energie v predmetom byte malo dochádzať už od marca 2011, teda približne 16 mesiacov predtým, než žalovaný získal prístup do bytu. Na základe uvedených skutočností sa teda javí ako vysoko pravdepodobné, že k neoprávnenému odberu elektrickej energie v predmetnom byte došlo v čase, keď ho užívali predchádzajúce spoluvlastníčky, teda pred 10. júlom 2012. Žalobca neposkytol doklady, ktorými by hodnoverne preukázal, že v čase medzi 10. júlom 2012 a 3. marcom 2014 bola v predmetnom byte odoberaná elektrická energia. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že v rozhodnom období od 10.júla 2012 do 3.marca 2014 došlo v predmetnom byte k neoprávnenému odberu elektrickej energie.

6. Žalovaný na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny z 3.5.2014, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom

elektriny z 3. marca 2014, protokol o zistení neoprávneného odberu z 3.3.2014, vyjadrenie k výzve na úhradu škody z 9.5.2014, list z 28.5.2014, žiadosť o zaslanie podkladov z 28. 8. 2014, e-mailovú komunikáciu medzi právnym zástupcom žalovaného a žalobcom z 1. - 17. októbra 2014.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení z 18.4.2018 uviedol, že je pravdou, že pôvodný výpočet škody bol za obdobie od 5.3.2011 do 3.3.2014, avšak právny zástupca žalovaného listom zo dňa 9.5.2014 žalobcu informoval, že jeho klient mal od bytu prístup práve až od 10.7.2012 a do marca 2014 nemal byť tento byt užívaný. Na základe uvedených skutočností pristúpil žalobca k stornovaniu predošlého výpočtu a vykonal nový výpočet škody, kde zmenil trvanie neoprávneného odberu a to od 10.7.2012 ( odkedy mal k nehnuteľnosti prístup žalovaný) do 3.3.2014 (deň vykonania kontroly neoprávneného odberu). Nakoľko však stav elektromera k 10.7.2012 nemal žalobca k dispozícii, vychádzal z najbližšieho zisteného stavu elektromera, a to zo dňa 15.8.2012, kedy bol stav na elektromere 1375 kWh. Je teda logické sa domnievať, že ku dňu 10.7.2012 bol stav elektromera rovnaký, ak nie dokonca nižší (a teda výsledná spotreba za trvanie neoprávneného odberu by bola vyššia), avšak táto skutočnosť by bola žalovanému len na prospech. Nakoľko v dobe zistenia neoprávneného odberu (3.3.2014) bol stav na elektromere 1817 kWh (čo vyplýva z fotodokumentácie), tak celková spotreba počas neoprávneného odberu bola vo výške 442 kWh (1817 - 1375).O tejto informácii bol právny zástupca žalovaného informovaný počas predžalobných rokovaní so žalobcom prostredníctvom emailovej komunikácie. Je preukázané, že spotreba elektrickej energie počas obdobia od 10.7.2012 do 3. 3. 2014 bola najmenej vo výške 442 kWh (s prihliadnutím na to, že sa vychádzalo zo stavu elektromera až od 15. 8. 2012,, čo je však žalovanému len a len na prospech). Priemerná denná spotreba elektriny počas tohto obdobia predstavuje 0,73 kWh/deň, čo predstavuje veľmi nízku spotrebu elektriny, z čoho je možné vyvodiť záver, že predmetná nehnuteľnosť v tomto období nebola využívaná bežným spôsobom, nakoľko v takom prípade býva spotreba elektriny niekoľkonásobne vyššia, avšak nejaká spotreba elektriny predsa len využívaná bola. Žalobca na svoje skutkové tvrdenia predložil printscreen z výstupu z elektronického systému SAP žalobcu ohľadom stavu elektromera, e-mailovú komunikáciu. Z vyjadrenia žalobcu z 2.7.2018 vyplýva výpočet škody. Žalobca uviedol, že objem neoprávnene spotrebovanej elektriny v čase neoprávneného odberu, 442 kWh žalobca vynásobil jednotlivými cenami určenými v tom čase platných Rozhodnutiach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v zmysle vyhl. Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška“) a ich súčet predstavuje sumu v celkovej výške 304,10 eur. K výške škody boli následne pripočítané náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu podľa ustanovenia § 1 ods.7 vyhlášky, ktoré v čase zistenia neoprávneného odberu predstavovali sumu 36,64 eur, vychádzajúc z v tej dobe platnej vnútropodnikovej kalkulácie ako aj DPH z nakúpenej ceny elektriny v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty 8,09 eur. Celková výška škody spôsobenej žalobcovi neoprávneným odberom elektriny na odbernom mieste žalovaného tak predstavuje sumu 348,83 eur (304,10 eur + 36,64 eur + 8,09 eur = 348,83 eur). Žalobca predložil cenové rozhodnutia URSO platné pre rok 2012 a pre rok 2013, Detail pre výpočet škody, Oznámenia o zvýšení efektívnej sadzby, Príkaz výkonného riaditeľa č. D5.18 Cenník služieb distribúcie elektriny Západoslovenská distribučná, a.s..

8. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, pretože bol riadne a včas predvolaný a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na písomných vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žaloba je zjavne nedôvodná a neopodstatnená a že žalobca svoje skutkové tvrdenia nepodložil žiadnymi hodnovernými dôkazmi. Žalovaný má zato, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a žaloba by mala byť preto zamietnutá. Žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k neoprávnenému odberu elektriny na predmetnom odbernom mieste a už vôbec nepreukázal, že tento neoprávnený odber, ak k nemu vôbec došlo, spôsobil žalovaný. Toto sú dve podstatné skutočnosti, ktoré sú právne významné pre toto konanie. Žalovaný opakovane uviedol, nielen v tomto konaní, ale už aj v komunikácii so žalobcom pred začiatkom konania, čo je dokladované v listinných dôkazoch založených v tomto súdnom spise, že v rozhodnom čase, teda od 10. júla 2012 do 3. marca 2014 uvedený byt neužíval, ani ho nedal do užívania inej osobe a preto nemôže byť v zmysle § 46 ods. 2 Zákona o energetike zodpovedný za údajný neoprávnený odber elektriny. Ak došlo v uvedenom byte k neoprávnenému odberu, čo žalobca doteraz nepreukázal, došlo k nemu pred 10. júlom 2012, keď byt užívali predchádzajúce spoluvlastníčky. V tejto súvislosti opakovane poukázal na vyjadrenie žalobcu z 3. mája 2014, že žalobca evidoval neoprávnený odber elektriny v uvedenom byte minimálne

od marca 2011, čiže viac ako 16 mesiacov pred tým, ako žalovaný získal prístup do uvedeného bytu. Žalobca uvedené skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré mu boli prednesené opakovane, nielen v tomto súdnom konaní, ale aj pred jeho začatím, výslovne nikdy nepoprel. Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Z uvedeného teda vyplýva, že skutočnosť, resp. skutkové tvrdenie, že žalovaný objektívne nemohol spôsobiť údajný neoprávnený odber elektriny v predmetnom byte, je vzhľadom na uvedené nesporná skutočnosť. Vysoko pravdepodobné vzhľadom na skutkový stav sa javí, že ak vôbec došlo k neoprávnenému odberu v predmetnom byte, tak k nemu došlo pred 10. júlom 2012. V súvislosti z uvedených skutkových tvrdení žalovaného, že v uvedenom období predmetný byt neužíval, keďže tento byt nebol v stave spôsobilom na užívanie, poukázal aj na ustálenú judikatúru súdov SR aj ČR podporne, týkajúcu sa tzv. negatívnej dôkaznej teórie, podľa ktorej pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka je potrebné rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia niečoho sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. K tomuto poukazuje aj uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/81/2010 z 21.3.2010 a podporne aj nález ÚS ČR sp. zn. I.ÚS22/10 z 19.4.2010. Žalovaný poukázal na emailovú komunikáciu medzi právnym zástupcom žalovaného a žalobcom, ktorá je súčasťou súdneho spisu, z ktorej vyplýva, že žiadal, aby žalobca hodnoverným spôsobom preukázal stav elektromera v období od 15.8.2012 do 3.3.2014. žalobca na základe týchto výziev poskytol žalovanému protokol z 3.3.2014, z ktorého však vyplýva iba údajný stav elektromera k tomuto dátumu. Tento protokol nijakým spôsobom nepreukazuje, že došlo v danom byte k neoprávnenému odberu elektriny a ani nepreukazuje, že ak teda došlo k neoprávnenému odberu elektriny, tak k nemu došlo v čase od 10.7.2012 do 3.3.2014. Tento protokol je podpísaný iba zamestnancom žalobcu, napriek tomu, že protokol obsahuje kolónku pre svedka, kde by malo byť uvedené meno a podpis svedka dosvedčujúceho údaje uvedené v protokole. Ešte menej hodnoverné sa javí tvrdenie žalobcu, že dňa 15.8.2012 vykonal odpočet na uvedenom odbernom mieste, čo napriek výzve žalovaného nedokladoval žiadnym protokolom, pričom v emaile zo 17.10.2014 žalobca uvádza, že protokol z 15.8.2012 neexistuje. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o uskutočnených odpočtoch v danom byte, majú iba formu interného záznamu žalobcu, nie sú potvrdené žiadnou nestrannou osobou a teda takéto údaje nemožno považovať za hodnoverný dôkaz. Vzhľadom na princíp rovnosti účastníkov konania má za to, že takýto interný záznam žalobcu má podobnú hodnotu, ako záznam akejkoľvek osoby, alebo účastníka v osobnom zápisníku, diári, pričom z takéhoto záznamu žiadny záväzok nevyplýva, a ani nemôže. Podľa tvrdení žalobcu v predmetnom byte dochádzalo k neoprávnenému odberu elektriny minimálne od marca 2011, pričom napriek tejto skutočnosti, žalobca hoci o tejto skutočnosti musel vedieť, počas obdobia niekoľkých rokov zistenia tejto skutočnosti, nevykonal žiadne štandardné úkony, ktoré by viedli k eliminácii údajnej škody, ktorá mu z titulu neoprávneného odberu elektriny vznikala. Žalovaný uviedol, že byt získal v exekučnom konaní, pričom pôvodné vlastníčky mu odmietli sprístupniť byt. Byt nebol spôsobilý na bývanie, pretože sa v ňom nachádzali rôzne veci, nábytok, šatstvo. Žalovaný byt neužíval do marca 2014, kedy sa rozhodol zrekonštruovať predmetný byt a uzatvoril aj zmluvu so žalobcom a so ZSE Energia, a. s.. Z dôvodu, že byt nebol žalovaným užívaný do konca marca, príp. apríla 2014, nemohlo dochádzať zo strany žalovaného k spotrebe elektriny. Výpočet predložený žalobcom iba ukazuje výpočet údajnej ujmy, ktorá bola žalobcovi spôsobená, ale táto ujma, ak vôbec bola spôsobená, bola spôsobená predchádzajúcimi spoluvlastníčkami a užívateľkami tohto bytu. Žalovaný sa domnieva, že táto ujma, ktorá mala údajne vzniknúť žalobcovi, nemusela byť ani spôsobená neoprávneným odberom, kedy žalovaný predpokladá, že spoluvlastníčky mali so žalobcom zmluvný vzťah, keďže spoluvlastníčkami uvedeného bytu boli od roku 2000 a teda údajný nedoplatok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní mohol logicky vzniknúť zo zmluvného vzťahu medzi ním a bývalými spoluvlastníčkami tohto bytu, čomu nasvedčujú viaceré skutkové okolnosti, najmä to, že k úhradám za elektrinu, podľa vyjadrenia žalobcu, nedochádzalo minimálne od marca 2011. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný výpočet údajne spôsobenej ujmy, ktorý žalobca predložil svojim podaním z 2.7.2018 za právne bezvýznamný pre toto súdne konanie, resp. takýto výpočet je predčasný, keďže žalobca musel v prvom rade preukázať, či vôbec došlo k neoprávnenému odberu a že tento neoprávnený odber spôsobil žalovaný. Až následne by mal žalobca preukázať, že je v príčinnej súvislosti s údajným protiprávnym konaním žalovaného došlo na jeho strane k ujme, čo doteraz žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by takéto skutkové tvrdenia preukázali.

10. Súd sa oboznámil s predloženými listinami a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

11. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy a v zmysle § 40 ods. 9 zák. č. 251/2012 Z. z. je oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta.

12. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, číslo záznamu 002816 vyplýva, že na odbernom mieste číslo 4607095702 na adrese odberného miesta Nám. Martina Benku XX, Bratislava, na elektromere s výrobným číslom 452724 bol zistený stav číselníka VT 1817, bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie. Ako odberateľ je uvedený JUDr. Martin Buzinger, Sekurisova 16,BA. Overovacie plomby elektromera boli neporušené, plomby bytu svorkovnice elektromera boli neporušené. Pri popise neoprávneného odberu sa konštatuje, že vznikol neoprávnený odber elektrickej energie. Odberné miesto pripojené bez platne uzavretej zmluvy. Spotreba na odbernom mieste bola elektromerom zaregistrovaná. Odberateľ nebol v čase kontroly prítomný. Kópia protokolu zanechaná v elektromerovom rozvádzači za elektromerom. Neoprávnený odber bol zistený 3.3.2014. Protokol obsahuje dva podpisy a osobné čísla. Predtlačené potvrdenie svedka nie je podpísané a z protokolu nevyplýva, že by bol účastný pri zisteniach uvedených v protokole svedok.

13. Z výzvy na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny z 31. 3. 2014 vyplýva, že žalobca oznamuje JUDr. Martinovi Buzingerovi, PhD., že dňa 3. 3. 2014 v mieste odberu elektriny na adrese Nám. Benku Martina XX, 811 07 Bratislava, číslo odmerného miesta 4607095702 zistil neoprávnený odber elektriny podľa zákona § 46 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým spôsobil žalobcovi škodu v celkovej výške 739,59 eura. Žalobca poukázal na Protokol o zistení neoprávneného odberu číslo 002816 a na Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny číslo 9914030562. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že 3.3.2014 bol zistený neoprávnený odber. Trvanie odberu od 5.3.2011 do 3.3.2014. Počet dní 1095. Denná spotreba 1,260 kWh, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu 1379,999 kWh, 677,92 eur. Náklady spojené so zistením neoprávneného odberu 36,64 eur, DPH z nákupnej ceny elektriny 25,03 eur. Celková škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny 739,59 eur. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva stavu elektromera 1817 kWH.

14. Z vyjadrenia BUZINGER & PARTNERS s. r. o. z 9.5.2014 k výzve žalobcu na úhradu škody, adresovanej žalobcovi vyplýva, že JUDr. Martin Buzinger, PhD. ako advokát poskytoval právne služby žalovanému, súčasnému vlastníkovi bytu číslo XX nachádzajúcom sa v bytovom dome na námestí Martina Benku XX, ktorý uvedený byt získal v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 1. Keďže pôvodné spoluvlastníčky predmetného bytu K.. D. E. a F.. S. P. - odmietli novému vlastníkovi uvedený byt dobrovoľne sprístupniť, dňa 10. júla 2012 bol novému vlastníkovi byt sprístupnený jeho núteným otvorením prostredníctvom zamestnanca kľúčovej služby za prítomnosti súdneho exekútora a príslušníkov policajného zboru SR. Od toho času boli bývalé spoluvlastníčky bytu viackrát vyzývané na vypratanie bytu, aby ho nový vlastník mohol začať užívať. Napriek opakovaným výzvam pôvodnej vlastníčky predmetný byt dodnes nevypratali. Z uvedených dôvodov nový vlastník nemohol pristúpiť k realizácii svojho užívacieho práva k bytu. V marci 2014 sa nový vlastník bytu rozhodol byt zrekonštruovať, preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu uzatvoril so žalobcom zmluvu o pripojení odberného zariadenia do distribučnej siete a ZSE Energia, a.s. uzatvoril zmluvu o dodávke elektriny, na základe, ktorej nový vlastník bytu uhrádza ZSE Energia, a. s. dohodnuté pravidelné preddavkové mesačné platby za dodávku elektriny do uvedeného bytu.

15. Žalobca listom z 28. 5. 2014 oznámil BUZINGER & PARTNERS s. r. o., JUDr. Martinovi Buzingerovi, PhD., že jeho podanie zo 14.5.2014 žalobca prešetril, považuje ho za opodstatnené a na základe skutočností ním uvedených v podaní, výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vystavenú na jeho meno stornoval.

16. Z výzvy na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo 6.10.2015 vyplýva, že žalobca oznamuje žalovanému, že dňa 3. 3. 2014 v mieste odberu elektriny na adrese Nám. Benku Martina XX 811 07 Bratislava, číslo odmerného miesta 4607095702 zistil neoprávnený odber elektriny podľa zákona § 46 zák. č. 251 2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým žalovaný spôsobil žalobcovi škodu v celkovej výške 348,83 eur. Žalobca poukázal na Protokol o zistení neoprávneného odberu číslo 002816 a na Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny číslo 9914030562. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že 3.3.2014 bol

zistený neoprávnený odber. Trvanie odberu od 10.7.2011 do 3.3.2014. Počet dní 602. Denná spotreba 0,730 kWh, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu 442 kWh, 304,10 eur. Náklady spojené so zistením neoprávneného odberu 36,64 eur, DPH z nákupnej ceny elektriny 8,09 eur. Celková škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny 348,83 eur. Použitá sadzba NO/MOO 2013:VT:0,152422 2014 VT:0,121800 2013 VT:0,152342 2012 VT:0,166394 2013 VT:0,156202.

17. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu BUZINGER & PARTNERS s. r. o., vo vyjadrení z 26.6.2014 k výzve žalobcu z 26.5.2014 na úhradu škody, poukázal na to, že právny zástupca žalovaného listom z 9. 5. 2014 sa už vyjadril k obdobnej výzve žalobcu z 31. 3. 2014. V uvedenom vyjadrení okrem iného uviedol, že žalovaný ako nový vlastník predmetného bytu objektívne nemohol neoprávnene odoberať v uvedenom byte elektrinu, pretože do 10. 7. 2002 do tohto bytu preukázateľne nemal prístup a od uvedeného dňa až do marca 2014 nebol predmetný byt užívaný. Ak teda v uvedenom byte došlo k neoprávnenému odberu elektriny, muselo sa tak stať v októbri pred 10.7.2012 t. j. pred tým, ako bol byt sprístupnený novému vlastníkovi.

18. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu BUZINGER & PARTNERS s. r. o., v žiadosti o zaslanie podkladov z 28.8.2014 obrátil sa na žalobcu vo veci údajného neoprávneného odberu elektriny v uvedenom byte. Žalovaný požiadal žalobcu o zaslanie kópie podkladov, z ktorých vychádzal pri výpočte údajne vzniknutej škody s poukazom na stanovisko žalobcu 29. 7. 2014, v ktorom žalobca uvádzal, že podľa kontroly stavu elektromera bola zaregistrovaná spotreba elektriny v tomto byte v období od 15.augusta 2018 (periodický odpočet) do 3. 3. 2014 v hodnote 442 kWh, čím mala žalobcovi vzniknúť škoda v sume 350,03 eur.

19. Z e-mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalovaného a žalobcom vyplýva, že žalobca 1.10.2014 listom 9.9.2014 oznámil a zaslal vyjadrenie k reklamácii, že reklamáciu považuje za nepodstatnú. Poukazuje okrem iného na to, že kópia protokolu o stave elektromera z 15.augusta 2012 k listu predložená nebola. Žiadal o zaslanie kópie protokolu z 15.8.2012. Žalobca odpovedal 17.10.2014, že zaslal správny protokol z 3.3.2014, vystavený v termíne, kedy bol, neoprávnený odber zistený a že z 15.augusta 2012 protokol neexistuje. 20.10.2014 žalobca oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že všetky údaje o vykonaných odpočtoch sú zapísané v zákazníckom systéme žalobcu. V tomto prípade je odpočet zapísaný s druhom odpočtu 01, čo znamená, že odpočet vykonal odpočtár. Stav elektromera číslo 452724, z termínu 15.8.2012 dokazuje aj databáza z odpočtovej centrály, do ktorej nie je možno vykonávať zmeny a odpočty sú uložené ako prišli od odpočtára.

20. Cenník služieb distribúcie elektriny Západoslovenská distribučná, a.s.. obsahuje položku zahrňujúcu náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny podľa § 1 ods.7 vyhl. č. 292/2011 Z. z..

21. Z výstupu z elektronického systému SAP žalobcu ohľadne stavu elektromera na odbernom mieste č. 4607095702 vyplývajú okrem iného odpočty za obdobie od 6.6.2010 do 14.3.2014, dátum odpočtu, odčítaný stav kWh nasledovne: 6.6.2010 437, 11.2.2011 732, 15.8.2011 951, 13.2.2011 1153, 15.8.2012 1375, 11.2.2013 1535, 10.2.2014 1815, 14.3.2014 1817.

22. Z detailu pre výpočet škody vyplývajú údaje pre výpočet škody, pričom údaje sú uvedené za jednotlivé obdobia od 10.7.2012 do 31.12.2012, od 1.1.2013 do 14.4.2013, od 15.4.2013 do 30.6.2013, od 1.7.2013 do 31.12.2013, od 1.1.2014 do 3.3.2014. Za obdobie od 10.7.2012 do 3.3.2014 je celková suma škody vyčíslená 304,10 eur. Náklady spojené so zistením neoprávneného odberu sú 36,64 eur. DPH z nákupnej ceny elektriny činí 8,09 eur podľa § 53 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z..

23. Podľa § 40 ods. 9 zák. č. 251/2012 Z. z., výrobca elektriny alebo koncový odberateľ elektriny je povinný umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo poverenej osobe prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu na účel vykonania kontroly, výmeny, odobratia určeného meradla alebo zistenia odobratého množstva elektriny. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný oznámiť výrobcovi elektriny alebo koncovému odberateľovi elektriny s tým súvisiace prerušenie dodávky elektriny.

24. Podľa § 39 ods. 1 písm. a) bod d) zák. č. 356/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.8.2012, neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny.

25. Podľa § 39 ods. 2 zák. č. 356/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.8.2012, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

26. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z., neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a)bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny,

27. Podľa § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

28. Podľa § 1 vyhl. č. 292/2012 Z. z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

29. Podľa § 2 vyhl. č. 292/2012 Z. z., cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a)jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b)najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c)ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 3 vyhl. č. 292/2012 Z. z, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

31. Podľa § 4 vyhl. č. 292/2012 Z. z , celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

32. Podľa § 5 vyhl. č. 292/2012 Z. z., denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že

a)menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b)na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c)za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

33. Podľa § 6 vyhl. č. 292/2012 Z. z ,denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a)je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b)nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.

34. Podľa § 7 vyhl. č. 292/2012 Z. z , k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

35. Podľa § 100 ods. 1 O. z., ,právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 36. Podľa § 100 ods. 2 vety prvej O. z,, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

37. Podľa § 101 O. z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

38. Podľa § 106 ods. 1 O. z., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

39. Podľa § 106 ods. 3 O. z., najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

40. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny za obdobie od 10.7.2012 do 3.3.2014 treba posudzovať podľa ustanovenia § 39 ods. 1 a 2 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.8.2012 a od 1.9.2012 podľa ustanovenia § 46 ods.1,2 zák. č. 251/2012 Z. z.. Zák. č. 251/2012 Z. z. je, a tiež zák. č. 654/2004 Z. z. v čase jeho účinnosti bol vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym, ktorý taxatívnym spôsobom vymenúva v citovaných zákonných ustanoveniach prípady neoprávneného odberu elektriny, medzi ktoré patrí aj prípad odberu elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny (§ 39 ods.1 zák.č.656/2004 Z. z.), aj prípad odberu elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny (§ 46 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z.).

41. Predmetom konania je náhrada škody za neoprávnený odber elektriny na odbernom mieste č.4607095702, ku ktorému malo dôjsť podľa žalobcu neoprávneným odberom elektriny zo strany žalovaného v období od 10.7.2012 do 3.3.2014, pričom celková spotreba elektriny za uvedené obdobie vyčíslená žalobcom predstavovala 442 KWh a v peňažnom vyjadrení 304,10 eur, za dobu celkovo 602 dní. Súčasťou náhrady škody sú náklady na DPH 8,09 eur (vypočítané zo základu 48,52 eur), náklady spojené so zistením neoprávneného odberu elektriny 36,64 eur. Celkove uplatnená náhrada škody z dôvodu neoprávneného odberu bola uplatnená žalobcom voči žalovanému vo výške 348,83 eur.

42. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany popieral dôvodnosť uplatňovaného nároku žalobcu proti žalovanému, popieral, že by žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu v byte č. 57 na Námestí Martina Benku XX v Bratislave a tým spôsobil žalobcovi škodu. S poukazom na zákonnú úpravu vymedzenia subjektu povinného na náhradu škody pri neoprávnenom odbere, povinným na náhradu škody je subjekt, ktorý elektrinu odoberal, pričom týmto subjektom môže byť, ale aj nemusí byť vlastník nehnuteľnosti.

43. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu, o tom, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu v byte č. XX na Námestí Martina Benku v Bratislave a že tým spôsobil škodu žalobcovi. Uviedol, že ak žalobcovi vznikla nejaká škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny, nespôsobil ju žalovaný, ale predchádzajúce spoluvlastníčky bytu a nevznikla mu preto povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu. Poukázal aj na to, že žalobca pôvodne si uplatňoval náhradu škody za neoprávnený odber elektriny za obdobie od 5.3.2011 do 3. marca 2014, pričom výzvu na náhradu škody adresoval JUDr. Martinovi Buzingerovi, PhD.. Žalovaný poukazoval na vyjadrenie k výzve na úhradu škody, v ktorej okrem iného uviedol, že ako nový vlastník predmetného bytu nemohol neoprávnene odoberať v danom byte elektrickú energiu, keď do tohto bytu preukázateľne nemal prístup do 10.7.2012 a od uvedeného dňa až do marca 2014 nebol byt užívaný. K neoprávnenému odberu malo vzhľadom na výzvu žalobcu z 3.5.2014 dochádzať už od marca 2011, teda približne 16 mesiacov predtým ako žalovaný získal prístup do bytu. Na základe uvedených skutočností sa podľa žalovaného javí ako vysoko pravdepodobné, že k neoprávnenému odberu elektrickej energie v predmetnom byte došlo v čase, keď ho užívali predchádzajúce spoluvlastníčky. Žalovaný poukazoval na obsah svojho vyjadrenia k výzve na úhradu škody, v ktorej žalobcovi zdôvodnil bližšie, že napriek opakovaným výzvam pôvodné spoluvlastníčky byt nevypratali a žalovaný nemohol pristúpiť k realizácii svojho užívacieho práva. Skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný odoberal elektrinu v období od 10.7.2012 do 3.3.2014 žalovaný poprel a uviedol vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, ktoré sa ho týkajú. Súd tak považuje tvrdenia strán týkajúce sa odberu elektriny žalovaným v predmetnom období za sporné v zmysle § 151 ods.2 CSP.

44. I keď zodpovednosť za neoprávnený odber elektriny je zodpovednosťou objektívnou, pre vznik zodpovednosti žalovaného je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že žalovaný je subjektom, ktorý odoberal elektrinu, že ju žalovaný odoberal neoprávnene a že žalobcovi vznikla v súvislosti s neoprávneným odberom elektriny zo strany žalovaného škoda. Len samotná skutočnosť, že žalovaný získal prístup do bytu 10.7.2012 neodôvodňuje záver, že elektrickú energiu žalovaný odvtedy do 3.3.2014 aj odoberal, keďže uvádzal, že byt nemal možnosť v uvedenom období užívať, keď predchádzajúce spoluvlastníčky predmetný byt nevypratali. Pri posudzovaní dôkazného bremena tej- ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Od žalovaného preto nemožno požadovať, aby preukazoval, že predmetný byt v období od 10.7.2012 do 3.3.2014 neužíval.

45. Žalobca preukázal, že dňa 3.3.2014 bol stav číselníka elektromera na odbernom mieste č. 4607095702, 1817 kWh, čo vyplýva z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, v ktorom je tento údaj uvedený a potvrdený podpismi pracovníkov žalobcu. Žalobca pripojil aj fotodokumentáciu obsahujúcu stav elektromera. Súd považuje údaje o stave číselníka elektromera za preukázané, i keď protokol nie je podpísaný treťou osobou. Za postačujúce súd považuje, že údaj je uvedený a potvrdený podpismi pracovníkov žalobcu. Žalobca však nepreukázal podobným relevantným dôkazom - protokolom, dokladom o odpočte elektromera, stav elektromera ku dňu 10.7.2012 a ani ku dňu 15.8.2012, a to napriek tomu, že stav elektromera ku dňu 15.8.2012 vzal žalobca ako počiatočný stav pri vyčíslení spotreby elektrickej energie za obdobie od 10.7.2012 do 3.3.2014. Iný stav číselníka elektromeru za obdobie od 10.7.2012 do 3.3.2014, než bol zaznamenaný v Protokole z 3.3.2014, žalobca hodnoverne nepreukázal. Žalobca predložil len výstup elektronického systému SAP ohľadne odpočtov elektromera, ktorý súd nepovažuje za dostatočný dôkaz na preukázanie toho, že došlo k zisteniu spotreby elektrickej energie v období od 10.7.2012 do 3.3.2014 a vo výške 442 kWh. Ide len o interný záznam žalobcu, z ktorého nevyplýva, že odpočty elektromeru boli skutočne v uvedené dni aj vykonané a že nimi bol zistený stav číselníka elektromeru, ako je v ňom uvedené. Vzhľadom na to, že žalovaný spochybnil tvrdenie žalobcu o tom, že elektrinu v predmetnom období odoberal a poukazoval na to, že byt v uvedenom období neužíval, keďže byt predchádzajúce spoluvlastníčky nevypratali, súd nepovažuje predložený výstup elektronického systému za hodnoverný, presvedčivý a dostatočný dôkaz na preukázanie odberu elektriny žalovaným v predmetnom období. Súd poukazuje aj na to, že žalobca

už od 3.marca 2011 evidoval neoprávnený odber elektriny na uvedenom odbernom mieste, t. j. ešte v čase, keď žalovaný nemal prístup do bytu, pričom nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca nevykonal žiadne úkony,, ktoré by viedli k eliminácii následkov ním uvádzaného neoprávneného odberu. Nie je preto vylúčené, že k odberu elektriny mohlo dôjsť v období predchádzajúcom, keď žalovaný prístup k bytu nemal, t.j. v období od 5.3.2011 do 9.7.2012.

46. Súd na základe vyššieuvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaný v období od 10.7.2012 do 3.3.2014 odoberal elektrinu a že zodpovedá za škodu uplatňovanú žalobcom z titulu neoprávneného odberu elektriny v sume 348,83 eur. Nie je tak splnený jeden z predpokladov, existencia neoprávneného odberu elektriny žalovaným, pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Žalobcovi preto nevznikol nárok, aby mu žalovaný zaplatil 348,83 eur. So zaplatením tejto sumy sa žalovaný do omeškania nedostal, preto žalobcovi nevznikol ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 348,83 eur vo výške 5,05 % ročne od 6.11.2015 do zaplatenia.

47. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vzniesol aj námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom v podanej žalobe.

48. Súd posudzoval, či námietka premlčania zo strany žalovaného je dôvodne vznesená. S poukazom na to, že predmetom konania je nárok žalobcu z titulu náhrady škody za neoprávnený odber elektriny a zák. č. 251/2012 Z. z. neupravuje a ani zákon č. 656/2004 Z. z. neupravoval otázku premlčania, súd námietku premlčania posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže ide o právny vzťah zo zodpovednosti za škodu, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi žalovaným ako fyzickou osobou, nepodnikateľom.

49. Súd prihliadol pri posúdení dôvodnosti námietky premlčania na to, že k tvrdenému neoprávnenému odberu elektriny v období od 10.7.2012 do 3.3.2014 prichádzalo na dennej báze a teda aj škoda za neoprávnený odber elektriny vznikala denne odobratím konkrétneho množstva elektrickej energie. Žalobca vyčísľoval neoprávnený odber elektriny podľa počtu dní, čo vyplýva aj z Detailu pre výpočet škody. Z Detailu pre výpočet škody aj z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny žalovaným vyplýva, že výška škody spôsobená neoprávneným odberom elektriny bola vyčíslená žalobcom za dobu 602 dní za obdobie od 10.7.2012 do 3.3.2014. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody za obdobie od 10.7.2012 do 3.3.2014 začala plynúť od 15.5.2014, t.j. od nasledujúceho dňa, keď sa žalobca dozvedel o žalovanom ako o osobe podľa neho zodpovednej za neoprávnený odber elektriny za uvedené obdobie (dňa 14.5.2014 mu bolo doručené vyjadrenie k výzve na úhradu škody z 9.5.2014 od BUZINGER & PARTNERS s.r.o., v ktorom sú uvedené skutočnosti, na základe ktorých mal žalobca za preukázané, že žalovaný je osobou zodpovednou za neoprávnený odber elektriny). Keďže škoda z titulu neoprávneného odberu elektriny vznikala denne, odobratím konkrétneho množstva elektriny, potom nárok na náhradu škody titulom neoprávneného odberu elektriny z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného je treba považovať za čiastočne premlčaný, pokiaľ ide o nárok na náhradu škody za obdobie od 10.7.2012 do 21.2.2013, keď 21.2.2016 uplynula trojročná objektívna lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody za neoprávnený odber, naposledy vzniknutý 21.2.2013, na súde. Nárok žalobcu sa nepremlčal, len pokiaľ ide o nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom za obdobie od 22.2.2013 do 3.3.2014, nakoľko nárok na náhradu škody za toto obdobie bol žalobcom uplatnený v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť 15.5.2014 a v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť 22.2.2013, pričom pokiaľ ide o tento nárok, ku dňu podania žaloby v tomto spore, t. j. ku dňu 22.2.2016 premlčacia subjektívna ani objektívna doba neuplynula.

50. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil podľa vyčíslenia v Detaile o škode za obdobie od 10.7.2012 do 31.12.2012 v celkovej sume 105,54 eur. Za obdobie od 1.1.2013 do 14.4.2013 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody podľa vyčíslenia v Detaile o škode v sume 50,29 eur, pričom išlo o náhradu škody za 104 dní. Náhrada škody na jeden deň pripadá v sume 0,48 eur (50,29 eur : 104 = 0,4836 eur) a za obdobie od 1.1.2013 do 21.2.2013 pripadá v sume 24,96 eur (0,48 eur x 52 dní). Celkove z dôvodu uplynutia premlčacej doby objektívnej, ktorá začala plynúť najneskôr 21.2.2013 a uplynula 21.2.2016, žalobcovi nemožno priznať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nárok z titulu premlčania nároku na náhradu škody za obdobie od 10.7.2012 do 21.2.2013 v sume 130,50 eur (105,54 eur + 24,96 eur) a ani nárok na úrok z omeškania uplatnený z tejto sumy v rozsahu 5,05 % ročne od 6.11.2015 do zaplatenia. Nárok na náhradu škody vzniknutej z dôvodu neoprávneného

odberu, uplatnený v sume 173,60 eur (zo sumy celkovej 304,10 eur), nárok na uplatnenie nákladov 36,64 eur v súvislosti so zistením neoprávneného odberu (náklady vznikli 3.3.2014) sa nepremlčal, nakoľko žalobca si nárok uplatnil v rámci subjektívnej premlčacej doby a v rámci aj objektívnej premlčacej doby, ktorá ku dňu podania žaloby na súd žalobcovi neuplynula. Pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti námietky premlčania v časti nákladov na DPH vo výške 8,09 eur súd dôvodnosť námietky premlčania nemohol posúdiť z dôvodu, že žalobca bližšie neuviedol z akých položiek pozostáva základ dane a sadzby DPH vo výške 48,52 eur na základe údajov v Detaile pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Je však zrejmé, že k premlčaniu časti nákladov na DPH nedošlo, pokiaľ pre základ dane a sadzby DPH boli rozhodujúce údaje uvádzané žalobcom za obdobie od 22.2.2013. Bližšie námietku premlčania, pokiaľ ide o tieto náklady na DPH nezdôvodnil ani žalovaný.

51. Súd na základe vyššieuvedeného žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko žalobca nepreukázal, že žalovaný zodpovedá za vznik škody, ktorej náhradu si žalobca uplatňuje v tomto súdnom konaní. Súd zamietol žalobu sčasti aj s poukazom na to, že časť nároku uplatneného žalobcom 130,50 eur nie je možno priznať z dôvodu premlčania nároku v tejto časti.

52. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Žalovaný mal v konaní úplný procesný úspech, súd preto rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.