Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-6T/15/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.7.2018, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného X. A., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom J., F. O.. XX spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 3Pv 587/2016 zo dňa 23.2.2017 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v Košiciach po ul. T. dňa 17.10.2016 v čase o 11.20 hod. viedol motorové vozidlo zn. F. A., EČV: J. XXX X., kde pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty porušil ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tým, že nedal prednosť v jazde idúcemu motorovému vozidlu zn. K. D. XXX EČV: J. XXX F., ktoré viedol vodič C. C. po ul. T. v smere od ul. Slaneckej, čím došlo k dopravnej nehode a po zrážke vozidlo zn. K. D. pokračovalo ďalej v jazde a zišlo mimo vozovku vľavo, kde narazilo prednou časťou vozidla do fasády haly spoločnosti F. a.s. Košice, pričom pri dopravnej nehode utrpel vodič C. C. ťažkú ujmu na zdraví, a to trieštivú zlomeninu horného konca píšťaly vpravo, otvorenú špirálovitú zlomeninu predpriehlavkovej kosti palca vpravo s poškodením šľachy naťahovača palca a obojstranné odreniny chrbta a dlane ruky s dobou liečenia 3-5 mesiacov.

- keďže skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodených:

- C. U. N., a.s. so sídlom I. T. 1, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX,

- I. N. so I. F. R. X, XXX XX J. s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na obžalovaného X. A. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný X. A. na hlavnom pojednávaní nechcel urobiť ani jedno z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Trestného poriadku. K skutočnostiam, ktoré mu v obžalobe boli kladené za vinu vypovedal v tom význame, že dňa 17.10.2016 bol na nákup rybárskych potrieb na ulici T.. So svojím dodávkovým vozidlom parkoval pri ľavom okraji vozovky súbežne s cestou, v podstate v protismere, avšak mimo cesty. Po vyjdení na cestu mienil ďalej pokračovať po ulici T. (v smere od I. cesty). Pred vychádzaním z parkoviska sa pohľadom z okien dodávky aj do spätných zrkadiel presvedčil, že tak môže urobiť, videl na vzdialenosť asi 50 metrov za sebou. Keď prešiel svojím vozidlom asi 6 alebo 8 metrov a bol asi 30 cm v pravom pruhu, do pravej prednej časti svojho vozidla zacítil náraz, po ktorom zostal stáť na mieste zrážky. V čase nárazu, obžalovaný

sa pozeral na cestu pred sebou. Narazilo do neho nákladné motorové vozidlo značky K., ktoré však nezmenenou rýchlosťou pokračovalo v jazde. Najprv urobilo oblúk doprava, potom doľava a nakoniec narazilo do steny budovy spoločnosti F. pod uhlom 90 stupňov. Potom si pamätal až na to, ako poskytovali pomoc jeho vodičovi. Obžalovaný telefónom privolal policajtov aj rýchlu zdravotnícku pomoc. Vodič nákladného vozidla zn. K. nevedel otvoriť dvere, ktoré sa po náraze do steny budovy zasekli a pokúšali sa ich otvoriť 10 možno 15 minút. Časom prišli aj hasiči. Za pomoci ľudí, ktorí prišli na miesto nehody, sa podarilo vodiča vybrať z auta. Vodič K. sa sťažoval, že ho bolí noha a odviezla ho záchranka. Po príchode policajnej hliadky boli obaja podrobení dychovej skúške na alkohol. Keď spisoval protokol s policajtmi, bol ešte v šoku. Poistnú udalosť obžalovaný riadne nahlásil a poškodeného kontaktoval v ten istý deň alebo nasledujúci deň. Povedal mu, že je v nemocnici a má zlomenú nohu. O nehode sa už nebavili, avšak tesne po nehode poškodený uviedol, že sa mu po náraze všetko zaseklo a že preto nezabrzdil. To mu potvrdil aj zamestnanec F.. Poškodený C. C. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že sa nákladným motorovým vozidlom zn. K. vracal do objektu spoločnosti F., aby naložil ďalší tovar. Keď prechádzal po ulici T., všimol si v protismere zaparkované motorové vozidlo obžalovaného. Premával rýchlosťou asi 40km/hod.. Keď prechádzal okolo vozidla obžalovaného, tento mu zrazu vošiel do cesty, a preto do neho narazil ľavou prednou časťou svojho vozidla. Po náraze chcel zastaviť a hneď šliapol na brzdu. Prešiel možno 2-3 metre. Jeho vozidlo zastavovalo, ale keď chcel vystúpiť, zrazu sa jeho vozidlo dalo do pohybu a on ho nevedel zastaviť. Na brzdu vôbec nereagovalo a nereagoval ani volant, ako by bol zamknutý. Auto prešlo asi 8 metrov a narazilo do steny budovy. K rýchlosti, akou do steny narazil sa vyjadriť nevedel. Vtedy pocítil bolesť na pravej nohe. Stále mu bežal motor a nijakým spôsobom sa nedal vypnúť. K vypnutiu motora došlo až potom, keď ich mechanik prerušil prívod paliva. Poškodený sa vyjadril k spôsobeným zraneniam aj k technickému stavu jeho vozidla. Uviedol, že zranenia mu boli spôsobené preto, lebo po náraze s dodávkou, ktorú riadil obžalovaný sa jeho motorové vozidlo stalo neovládateľné, narazilo do steny, pri ktorej mu vznikli zranenia, kvôli ktorým bol práceneschopný. Zdôraznil, že v okamihu zrážky s vozidlom obžalovaného ešte zranený nebol. Najvážnejším zranením poškodeného bola zlomenina píšťaly pravej nohy, priehlavkovej kosti palca pravej nohy s poškodením šľachy. V dôsledku dopravnej nehody bol operovaný, pričom píšťalu mu spevnili kovovým implantátom. Palec pravej nohy môže ohnúť iba na 50% a taktiež má problém s hybnosťou kolena pravej nohy. Maródoval skoro rok, do práce nastúpil 4.9.2017. Jeho motorové vozidlo zn. K. bolo v dobrom technickom stave, malo platné STK, nikdy nebolo havarované a hoci malo 7 rokov, malo najazdených iba 230.000 kilometrov. Jeho údržbu zabezpečovali dielenskí zamestnanci a servis. To, že došlo k poruche riadiacej jednotky, si nevedeli vysvetliť ani v autorizovanom servise v K.. Povedali mu, že sa to niekedy stáva. Na otázky týkajúce sa situácie pred dopravnou nehodou poškodený potvrdil, že zaparkovanú dodávku obžalovaného zbadal už pri odbočení zo I. cesty vo vzdialenosti väčšej ako 100 metrov. Nevedel však uviesť, ako ďaleko bol od dodávky v čase, keď táto začala vychádzať na cestu. Registroval však, že obžalovaný sa k nemu blížil asi 3 sekundy, kým došlo k zrážke a za ten čas nestihol zareagovať. Zabrzdil až potom, keď do neho nabúral. Poškodený C. C. si nárok na náhradu škody v adhéznom konaní neuplatňoval, keďže za bolestné, za trvalé následky úrazu a za stratu na zárobku mu bola vyplatená suma okolo 6.000,- Eur. Svedok X.. T. C. pôsobí ako vedúci dopravného strediska v spoločnosti F. T., s.r.o. Košice, kde poškodený pracoval ako vodič. Na podklade "histórie opráv" sa svedok vyjadril k technickému stavu vozidla K. D. XXX, ktoré dňa 17.10.2016 riadil poškodený C. C.. Jedná sa o nákladné motorové vozidlo so skriňovou nadstavbou, ktoré v čase dopravnej nehody malo 8 rokov. Vozidlu bola venovaná potrebná technická starostlivosť, bolo podrobené pravidelným technickým kontrolám. Po dopravnej nehode bola predná časť vozidla úplne zdemolovaná. Po privolaní likvidátora z poisťovne bolo konštatované, že sa jedná o totálnu škodu a vozidlo bolo predané ako vrak. Na miesto nehody svedok X.. T. C. prišiel asi za 5-10 minút po nehode. Vozidlo bolo narazené do steny budovy spoločnosti F.. Vo vozidle sedel vodič C. C., ktorý sa nemohol dostať von z auta. Sťažoval sa, že ho bolí noha. Vtedy zaregistroval aj tu prítomného p. A., ktorý sa snažil poškodeného z auta vytiahnuť. Asi do 15 minút prišla záchranná služba a vozidlá hasičského zboru. Až po zásahu hasičského zboru sa podarilo vodiča z auta vyprostiť. Motor na aute ešte bežal, na spínaciu skrinku nereagoval. Podarilo sa ho vypnúť až potom, čo bola odpojená hadička z prívodu paliva. Za súčinnosti hasičského zboru bolo toto vozidlo odtiahnuté do areálu spoločnosti F., kde bolo zaparkované až do doby jeho predaja. Po náraze do steny malo vozidlo zdemolovanú prednú časť a poškodená bola aj stena budovy.

Znalec z odboru cestnej dopravy X.. Q. X. najprv vypovedal, že z technického hľadiska bola príčinou vzniku dopravnej nehody skutočnosť, že vodič motorového vozidla zn. F. A. pri vjazde z miesta mimo cestu nedal prednosť nákladnému motorovému vozidlu zn.: K., pričom došlo k zrážke. Až na hlavnom pojednávaní sa znalec dozvedel, že zranenia boli poškodenému spôsobené po náraze motorového vozidla zn.: K. do steny budovy. Na mieste nehody znalec prítomný nebol a ako tvrdil, pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzal iba z fotodokumentácie a plánu miesta dopravnej nehody. Nevedel sa vyjadriť k tomu, čo spôsobilo, že sa vozidlo poškodeného stalo neovládateľným, keďže toto vozidlo neohliadol. Potvrdil, že po náraze s vozidlom obžalovaného sa vozidlo poškodeného pohybovalo ešte určitý čas priamo a až následne začalo zatáčať doľava. Analýzou nehodového deja pred miestom zrážky motorových vozidiel bolo zistené, že keď motorové vozidlo obžalovaného vchádzalo do jazdnej dráhy motorového vozidla poškodeného, ktorý sa pohyboval rýchlosťou 42 km/h, od miesta zrážky ich delilo 54 m a 4,5 sekundy. Za predpokladu, že by poškodený reagoval na vznikajúcu kolíznu situáciu o 1,3 sek. skôr, mohol zrážke zabrániť intenzívnym brzdením. Pritom znalec bral do úvahy, že kolízna situácia bola vytvorená až v okamihu, keď obžalovaný vošiel do jazdnej dráhy vozidla poškodeného a nie v okamihu, keď obžalovaný so svojím vozidlom vošiel na cestu. Preto boli znalcovi položené ďalšie otázky týkajúce sa vysvetlenia časových a priestorových súvislostí, ako ich mohol vnímať poškodený skôr, než bolo uvedené v záveroch znaleckého posudku. Za tým účelom obhajca predložil fotografie, ktoré vyhotovil z pohľadu vodiča od okamihu vjazdu na ulicu T. zo I. cesty. Znalec uviedol, že v čase, keď obžalovaný vošiel do vozovky z miesta mimo cesty svojím motorovým vozidlom, poškodený sa nachádzal od jeho vozidla 80 metrov a túto situáciu mohol sledovať o 2 sekundy skôr (najmenej 6,5 sekúnd). Poškodený mal preto dostatok času, aby brzdením vozidla, alebo jeho obídením z pravej strany zrážke zabránil. Z lekárskych správ a zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva súd zistil, že poškodený pri dopravnej nehode utrpel trieštivú zlomeninu horného konca píšťaly vpravo, otvorenú špirálovitú zlomeninu predpriehlavkovej kosti palca vpravo s poškodením šľachy naťahovača palca a obojstranné odreniny chrbta a dlane ruky s dobou liečenia 3-5 mesiacov. Zlomenina horného konca píšťaly vpravo, a otvorená špirálovitá zlomenina predpriehlavkovej kosti si vyžadovala operáciu. Obvyklý spôsob jeho života bol narušený bolesťami a nutnosťou vykonania ďalších invazívnych ošetrení. Zo záznamu o dopravnej nehode a z vyhotovenej fotodokumentácie je zrejmé, kde k dopravnej nehode došlo, ako aj rozsah poškodenia motorových vozidiel. Ako stopa bolo zadokumentované miesto, z ktorého obžalovaný vyšiel na vozovku a miesto zrážky vozidiel. Brzdné stopy zaistené neboli. Pre rozhodnutie súdu bol podstatný aj "zápis o dychovej skúške z č.l. 140", podľa ktorého požitie alkoholu u účastníkov dopravnej nehody zistené nebolo. Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, a spácha taký čin závažnejším spôsobom konania. Závažnejší spôsob konania (§ 138 písm. h) Trestného zákona) spočíva v porušení dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. V prejednávanom prípade prichádza do úvahy porušenie ustanovenia § 21 ods. 1 Zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste. V zmysle § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona sa ťažkou ujmou na zdraví rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas, teda taká ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. (§ 123 ods. 4 Trestného zákona). Po vyhodnotení vykonaných dôkazov bolo zistené, že skutok sa stal, keďže poškodený C. C. pri dopravnej nehode utrpel závažné zranenie, ktorého znaky zodpovedajú ťažkej ujme na zdraví, ako ho definuje právna norma. Existujúci následok je nespochybniteľný a je objektivizovaný lekárskymi správami o vyšetrení poškodeného aj závermi posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva. Spáchanie trestného činu podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona v súvislosti s dopravnou nehodou vyžaduje, aby porušenie dopravného predpisu páchateľom bolo v príčinnej súvislosti so vzniknutým následkom - a to ťažkou ujmou na zdraví. V prejednávanom prípade sa pritom mali na spôsobení ťažkej ujmy na zdraví u poškodeného podieľali minimálne tri faktory:

- konanie obžalovaného, do vozidla ktorého poškodený narazil,

- reakcia poškodeného pred zrážkou motorových vozidiel,

- náraz poškodeného do steny budovy. Obžaloba bola postavená na záveroch posudku X.. Q. X. - znalca z odboru dopravy, ktorý vznik kolíznej situácie posudzoval až od okamihu, keď vozidlo obžalovaného vošlo do jazdného pruhu vozidla poškodeného. Vtedy sa poškodený nachádzal vo vzdialenosti 54 metrov pred miestom zrážky, ktorú do okamihu zrážky prešiel za 4,5 sekundy. Pri takej konštrukcii nehodového deja by poškodený evidentne zrážke vozidiel zabrániť nemohol. Podľa znalca by poškodený zabránil dopravnej nehode, ak by sa pred miestom zrážky pohyboval rýchlosťou 20 km/h.. S takým záverom však nie je možné bezvýhradne súhlasiť. "Kritická" situácia nastala už v okamihu, keď obžalovaný vyšiel motorovým vozidlom na cestu, čo poškodený mohol sledovať s dostatočným predstihom. Pri jazde v obci je potrebné brať do úvahy, že hustota premávky je väčšia, preto sa očakáva vyššia tolerancia účastníkov cestnej premávky v prípade, že sú inými vodičmi nejakým spôsobom obmedzovaný. Podľa názoru súdu mal poškodený dostatok času aj priestoru, aby mohol adekvátne reagovať na pohyb vozidla idúceho pred ním. Keď videl, že vozidlo vychádzajúce na cestu má v úmysle pokračovať v jazde rovnakým smerom v rovnakom jazdnom pruhu, logicky nemohol predpokladať, že sa bude pohybovať v jazdnom pruhu určenom pre protiidúce vozidlá. Obžalovaný sa domnieval, že na cestu môže vyjsť bezpečne. Aj poškodený potvrdil, že po odbočení zo Slaneckej cesty na ulicu T. videl dodávku obžalovaného na viac ako 100 metrov. Popritom tiež uviedol, že vozidlo obžalovaného registroval len 3 sekundy pred okamihom zrážky a že za tak krátky čas zrážke zabrániť nemohol. Čomu sa medzi tým poškodený venoval, to sa vykonaným dokazovaním nezistilo. Pritom bolo zistené, že sa jedná o časový úsek okolo 6,5 sekundy. Tomu zodpovedá vyjadrenie znalca na hlavnom pojednávaní aj fotodokumentácia predložená obhajobou, podľa ktorej sú výhľadové možnosti poškodeného nespochybniteľné. V prejednávanom prípade mohol zrážke vozidiel zabrániť najmä poškodený, keby pohybu vozidla nachádzajúceho sa pred ním venoval potrebnú pozornosť a keby primerane znížil rýchlosť, čím by obžalovanému umožnil bezpečne sa zaradiť do jazdného pruhu. Napokon aj znalec z odboru dopravy na hlavnom pojednávaní potvrdil, že poškodený by mohol zrážke zabrániť, ak by na vzniknutú situáciu reagoval o 1,3 sekundy skôr brzdením, alebo ak by vozidlo obžalovaného obišiel po pravej strane, na čo mal dostatok priestoru. Ďalej je potrebné zohľadniť, že pri zrážke motorových vozidiel, na ktorej mal obžalovaný účasť, nedošlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví u poškodeného. Príčinná súvislosť medzi možným protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobením následku bola prerušená. V tom okamihu sa dalo očakávať, že po zrážke motorových vozidiel k ďalšiemu zraneniu účastníkov dopravnej nehody nedôjde. Tu je potrebné zdôrazniť, že od miesta spomínanej zrážky vozidlo poškodeného ešte prešlo vzdialenosť niekoľkých metrov, kým narazilo do steny. S prihliadnutím na rozsah poškodenia motorových vozidiel účastníkov dopravnej nehody ako aj steny budovy je evidentné, že nárazová rýchlosť vozidla poškodeného bola vyššia pri náraze do steny budovy, ako v prípade zrážky oboch vozidiel. K zraneniam poškodeného teda došlo až v okamihu, keď motorovým vozidlom narazil do steny budovy. Podľa výpovede poškodeného malo vozidlo zablokované brzdy, riadenie a nebolo možné vypnúť motor obvyklým spôsobom. Znalec sa pri vypracovaní znaleckého posudku tejto otázke nevenoval, keďže takúto úlohu pri jeho zadaní nedostal. Pripustil, že vozidlo poškodeného mohlo mať poškodené brzdy a riadiacu jednotku ovládajúcu chod motora. Spochybnil však, že by došlo aj k poškodeniu jeho riadenia tak, ako tvrdil poškodený. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že po zrážke sa vozidlo poškodeného muselo pohybovať najprv v priamom smere a až neskôr zabočilo doľava a zišlo z cesty. Keďže vozidlo po nehode ohliadnuté nebolo, nie je možné zodpovedať na otázku, či na ovládanie vozidla mal vplyv náraz s vozidlom obžalovaného, alebo zásah poškodeného do jeho riadenia. Ak pri vzniku následku uvedeného v § 123 a § 157 Trestného zákona spolupôsobili viaceré príčiny (konanie obvineného aj poškodeného), treba hodnotiť každú príčinu čo do jej významu pre vznik následku osobitne a určiť jej dôležitosť pre následok, ktorý z konania obvineného nastal. Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom. V prejednávanej veci nebolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že pred výjazdom na cestu poškodeného nevidel. Do situácie, keď dopravnej nehode nebolo možné zabrániť, sa mohol poškodený dostať aj vlastným pričinením. O trestný čin spáchaný obžalovaným by však išlo iba v tom prípade, ak by bez akýchkoľvek pochybností bolo jednoznačne preukázané, že vzniknutý škodlivý následok nastal v príčinnej súvislosti s porušením dôležitej povinnosti obžalovaného ako vodiča motorového vozidla.

Keďže konanie obžalovaného nemalo rozhodujúci podiel na vzniknutom následku, nebolo možné jeho konanie posudzovať ako trestný čin. Preto ho súd spod obžaloby prokurátora oslobodil. Ako poškodených vyšetrovateľ v prípravnom konaní predvolal a vypočul poverených zástupcov zdravotnej aj sociálnej poisťovne. Právna zástupkyňa C. U. N. si v prípravnom konaní najprv neuplatnila nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v súvislosti s preplatením liečebných nákladov a poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenému s odôvodnením, že škodu si bude uplatňovať od poisťovne, s ktorou má obžalovaný uzavretú zmluvu o zákonnom poistení. Právna zástupkyňa I. N. a.s., si nárok na náhradu škody uplatnila. Postup vyšetrovateľa ohľadom spomínaných poisťovní nebol v súlade so zákonom, keďže sa nejedná o regresnú náhradu voči páchateľovi trestného činu ublíženia na zdraví spôsobeného vo forme úmyselného konania ani konania spôsobeného pod vplyvom návykovej látky. V uvedenom prípade by mohla mať postavenie poškodeného poisťovňa (J. poisťovňa a.s.), s ktorou mal obžalovaný uzavretú poistnú zmluvu a aj to iba za predpokladu, že by na vymáhanie poistného mohla mať poisťovňa zákonný nárok. Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. (§ 288 ods. 3 Trestného poriadku). Keďže v prejednávanom prípade došlo k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku, súd odkázal C. U. N. a I. N. s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Košice II do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.