Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/65/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Anderlovej v exekučnej veci oprávneného J. so sídlom T., Ul. XX. augusta X a XX, vo veci pobočky Q., so sídlom Q., F.. M.R. R. č. XXXX/XX, proti povinnému M. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XXX/XX, E. K., o vymoženie 675,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 16. marca 2018, č. k. 3Er/716/2012-9 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu o vymoženie 675,96 eur s príslušenstvom. Výrokom II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť poverenej súdnej exekútorke JUDr. W. P., so sídlom exekútorského úradu v Q., J. XXXX, trovy exekúcie vo výške 49,33 eur do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia a výrokom III. nepriznal oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 19.09.2012 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 675,96 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie J., pobočka Q. č.k. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa 17.08.2012. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 02.10.2012 JUDr. W. P., súdnu exekútorku so sídlom v Q.. Súdna exekútorka doručila súdu dňa 21.04.2017 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku. Zároveň si vyčíslila trovy exekúcie spolu vo výške 49,33 eur, ktoré vyčíslila ako paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur, náhradu hotových výdavkov 9,50 eur a DPH. Súd z uznesenia Okresného súdu Partizánske zo dňa 24.01.2017, č.k. 1D/117/2016-68, Dnot 213/2016 zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok); § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013; § 256 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"). Dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nedostatok majetku. Z toho vyplýva, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd exekúciu podľa citovaného zákonného ustanovenia zastavil. Súd pri aplikácii ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP na zastavenie exekúcie v tejto exekučnej veci vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení zo dňa 13.5.2011 sp. zn. 7 M Cdo 5/2011, podľa ktorého ak povinný v priebehu exekučného konania zomrie a dedičské konanie po ňom je zastavené pre nemajetnosť, je to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. Súd posúdil vyúčtovanie súdnej exekútorky a priznal jej trovy exekúcie nasledovne: 1/ odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky vo výške 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., najmenej však 33,19 eur v súdnou exekútorkou uplatnenej sume 33,19 eur. Keďže si súdna

exekútorka uplatnila len najnižšiu zákonnú odmenu, súd jej ju priznal bez ohľadu na to, koľko úkonov exekučnej činnosti v skutočnosti vykonala. Odmena vo výške 33,19 eur jej patrí za čo i len jeden úkon exekučnej činnosti, pričom poverená súdna exekútorka vykonala najmenej úkon podľa § 15 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky (získanie poverenia), teda nárok na odmenu vo výške 33,19 eur jej vznikol, 2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhl. vo výške 9,50 eur za poštovné. Vyúčtované poštovné súd považuje za primerané vzhľadom na počet doručovaných písomností a preukázané predloženým exekučným spisom. 3/ DPH z priznanej odmeny (§ 196 EP) vo výške 20% zo základu 33,19 eur, t.j. 6,64 eur. Spolu patria súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 49,33 eur, vrátane DPH. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety EP k náhrade trov exekúcie v celkovej výške 49,33 eur súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 . K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený ani povinný teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nestotožnil sa s právnym posúdením v danej veci. Uviedol, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou podmienkou konania, na ktorú súd prihliada ex offo § 161 Civilného sporového poriadku. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Povinný smrťou dňa 12.10.2016 stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Táto skutočnosť sama o sebe zakotvuje povinnosť v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného do 21.03.2017) aj bez návrhu zastaviť exekúciu, a to s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 CSP. Oprávnený mal za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť musí dbať na to, aby dôvod na zastavenie exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie (uznesenie bolo vydané dňa 16.03.2018), povinný bol v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie mŕtvy, povinný stratil smrťou spôsobilosť byť účastníkom konania, preto nie je možné s ním pokračovať v exekúcii a je potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017). Skutočnosť, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, nie je v tomto prípade dôvodom aj na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, nakoľko tu nastala iná skutočnosť - smrť povinného a jeho strata spôsobilosti byť účastníkom konania, pričom posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy iba vtedy, ak povinný právne existuje, nie v prípade smrti. Pokiaľ by súd posudzoval dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, tento dôvod by musel byť daný v čase, keď ešte existoval povinný, t. j. za života povinného, kde by súd na základe oznámenia súdneho exekútora po vykonanom šetrení majetku povinného posúdil, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd však rozhodol o zastavení exekúcie za situácie, kedy bol povinný mŕtvy a stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Pri zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017) by nevznikla povinnosť na náhradu trov exekúcie oprávnenému, nakoľko oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, pretože pri dôvodne podanom návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať smrť povinného v priebehu exekučného konania. S ohľadom na uvedené mal oprávnený za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v čase rozhodovania o zastavení exekúcie povinný nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, čím nebola splnená jedna z podmienok vedenia konania, a preto mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne mala byť zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017). Vzhľadom na to navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

4. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

7. Podľa § 386 písm. c) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

11. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia ( § 358 odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

12. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.