Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/276/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci vo veci navrhovateľky: I. T. rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX N., zast. hbr advokáti s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, IČO: 47 239 310, proti manželovi: V. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX N., zast. JUDr. Angelikou Bůžek, advokátkou so sídlom Björnsonova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 853 991, v konaní o rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.01.2018, č.k. 16Pc/8/2017-55, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 12.01.2018, č.k. 16Pc/8/2017-55 rozviedol manželstvo I. T. rod. S., nar. XX.XX.XXXX a V. T., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred P. národným výborom N. I , zapísané v knihe manželstiev sobášnej Matriky Obvodného národného výboru Bratislava I, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, po poradovým číslom XXX. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 18, § 24 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), a vecne tým, že pre rozvod manželstva boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že manželstvo účastníkov prestalo plniť svoje základné funkcie, t. j., že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva účastníkov súd prvej inštancie označil problémy manželov v ich vzájomnej komunikácii, rozdielne názorové postoje na riešenie základných životných otázok, čo viedlo k výraznému citovému odcudzeniu sa. Významnou mierou narušenia vzťahov bolo aj správanie sa manžela, čo sa prejavovalo nielen vo vzťahu k navrhovateľke alebo vo vzťahu k deťom. Za stavu, kedy účastníci spoločne nežijú, nehospodária a každý z nich zabezpečuje svoje potreby sám, súd prvej inštancie konštatoval, že manželstvo účastníkov bolo už len formálnym zväzkom a preto súd prvej inštancie za stavu, že obaja z manželov nechcú zotrvať v manželstve, návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ďalšie zotrvanie v manželstve by podľa názoru súdu prvej inštancie neviedlo k obnoveniu vzájomného spolužitia a odstráneniu príčin rozvratu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie manžel, navrhujúc, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie o rozvode

manželstva. Súdu prvej inštancie vytkol, že nedostatočne viedol účastníkov konania k odstráneniu príčin rozvratu, nedostatočne sa usiloval o ich zmierenie v zmysle § 96 C.m.p.. Bol toho názoru, že manželstvo ešte spĺňa spoločenskú funkciu a aj keď v písomnom vyjadrení zo dňa 27.11.2017 ako aj vo svojom ústnom prednese na pojednávaní konanom dňa 12.01.2018 vyjadril súhlas s rozvodom manželstva, uviedol, že manželku má stále rád, jej konanie považuje za skratové, pričom s rozvodom manželstva nie je stotožnený.

4. Manželka vo svojom vyjadrení k odvolaniu manžela prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Vyslovila, že manželom podané odvolanie vníma iba za jeden z ďalších spôsobov akým sa ju snaží psychicky týrať, keďže má súdom zakázané približovať sa k nej, kontaktovať ju. Bola toho názoru, že manželstvo si už niekoľko rokov neplní svoj účel, pričom nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Uviedla, že nemá záujem ani o mediáciu navrhovanú manželom. Ďalšie skutočnosti uvádzané manželom v odvolaní označila vo vzťahu ku konaniu vo veci samej za irelevantné.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné.

6. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Zákon o rodine neuvádza taxatívny výpočet rozvodových dôvodov, keďže formy ľudského spolužitia sa nedajú vtesnať do kauzistickej formulácie, čo by viedlo k prílišnému formalistickému posudzovaniu vzťahov. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Vyššie uvedené ustanovenie (§ 23 Zákona o rodine) zakotvuje objektívnu existenciu rozvratu vzťahov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Rozvrat manželstva musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný.

12. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvej inštancie, keď mal v prebiehajúcom konaní preukázané splnenie podmienok na rozvod manželstva predpokladané v ustanovení § 23 Zákona o rodine. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

13. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi manžela, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie obstaral v konaní dostatočné

podklady pre záver o kvalifikovanom rozvrate vzťahov medzi manželmi, t.j. ich citové odcudzenie sa navzájom, stratu spoločného života, ako aj správne prihliadol na skutočnosť, že manželstvo je predovšetkým dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nie je žiaduce, aby súd autoritatívnym rozhodnutím nútil jedného z manželov zotrvať v manželskom zväzku proti jeho slobodnej vôli. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky manžela, ktorými argumentoval, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 96 C.m.p a neviedol účastníkov konania k odstráneniu príčin rozvratu manželstva za nedôvodné. Ustanovenie § 96 C.m.p. zakotvuje zmierne riešenie veci, pričom zákonodarca neukladá priamo spôsob, akým sa má tento pokus o zmierenie realizovať. Z povahy veci je zrejmé, že súd sa pokúsi o zmierenie manželov najmä pri pojednávaní. Povinnosť súdu zmierovať manželov treba vykladať tak, že súd ju realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého prípadu. Nie je teda procesnou vadou konania, ak súd rozhodne o rozvode manželstva bez toho, aby sa pokúsil o zmierenie manželov, lebo jeden z manželov na pojednávanie opakovane neprišiel, ako nie je ani vylúčené, aby súd od snahy o odstránenie príčin rozvratu manželstva upustil, keď je mu zrejmé, že príčiny rozvratu sú natoľko závažné, že nie je možné manželov uzmieriť. V danom prejednávanom prípade z obsahu spisu vyplynulo, že na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 12.01.2018 manželka snahy o mediáciu odmietla, obidvaja manželia vyjadrili súhlas s rozvodom manželstva, preto podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe takto zisteného skutkového stavu manželstvo rozviedol bez osobitných snáh o odstránenie príčin rozvratu manželstva. Odvolací súd rovnako uvádza, že ani námietky manžela súvisiace s jeho súčasnou nevoľou rozviesť sa nemajú relevanciu spochybniť závery súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok na rozvod manželstva a dáva manželovi do pozornosti, že jeho negatívne vnútorné prežívanie rozhodnutia o rozvode nie je v tomto konaní potrebné skúmať, ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.

14. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).