Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/8/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, vo veci navrhovateľa: Ing. G. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, Z., prechodne bytom X L. B H. Y. PR X XLT, Veľká Británia, zastúpený: JUDr. Eva Kubaská, advokátka so sídlom AK - Miletičova 3/a, 821 08 Bratislava, proti druhej manželke: W. Z., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, XXX XX K., zastúpená: Mgr. Anna Angelovičová, advokátka so sídlom Slánska 20/A, 080 001 Prešov, o rozvod manželstva, úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O. Z. nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X. M., na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 13P/280/2015 - 206, zo dňa 05. septembra 2017, v časti výživného, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 06.06.2009 pred Matričným úradom Bratislava - Staré Mesto, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 67, ročník 2009, na strane 39, pod poradovým číslom 224 rozviedol, mal. O. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platiť výživné na maloletú O. 280 eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku, styk otca s maloletou O. sa neupravil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd I. inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 18, § 19 ods. 1, 2 a 3, § 23, § 25 ods. 3, 4, 5, § 24 ods. 1, 2, 3 ,4, 5, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, pričom uvádzal, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že o maloletú O. sa stará matka. Súd aj na čas po rozvode manželstva maloletú O. zveril do osobnej starostlivosti matky. Čo sa týka otázky výživného, súd poukázal na rozhodnutie vo veci 6P/9/2016 na čas do rozvodu manželstva, v ktorom bol vyhlásený rozsudok totožného dňa. Tu bolo ustálené výživné na maloletú O. 280 eur a toto výživné je na úrovni 17 % z priemerného čistého mesačného zárobku otca 1.652 eur. Celkový príjem otca bol vypočítaný od júla 2015 do augusta 2017 ako 39.532 libier (26 mesiacov) čo je 1.520 libier mesačne, v prepočte na eur 1.652 eur (kurz 0,920 = 1 eur k 01.09.2017). Súd vychádzal zo sumy 25 % z čistého mesačného príjmu povinnej osoby s poukazom na zaužívanú súdnu prax, ktorú sumu rozdelil medzi dve maloleté deti. Z toho 17 % na O. a 8 % na druhé dieťa ku ktorému má otec vyživovaciu povinnosť, dieťa narodené 07.11.2016. Čo sa týka primeranosti výšky výživného, podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť by malo predstavovať 20

- 30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Vychádzajúc z uvedeného, námietky oboch rodičov ktoré sa týkali výšky životných nákladov otca, súd považoval za irelevantné. Obdobný právny názor vyslovil Krajský súd v Trnave v rozsudku 26CoP/11/2017 (rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 6P/47/2014). Vzhľadom na vek oboch

detí ku ktorým má otec vyživovaciu povinnosť a potrebu ďalšieho zvyšovania výživného do budúcnosti v dôsledku ich vyššieho veku a zvýšenia odôvodnených potrieb, súd vychádzal z toho, že otec má vyživovaciu povinnosť na obe maloleté deti sumou 25 %, z čoho 17 % ustálil výživné na maloletú O. so zohľadnením vyživovacej povinnosti aj na druhé dieťa nar. 07.11.2016 sumou 8 % z mesačného príjmu otca. Tak, ako je vyššie uvedené 17 % z čistého mesačného príjmu otca v prepočte 1.652 eur je 280,84 eur a teda suma 280 eur je na úrovni 17 % z mesačného príjmu otca a za predpokladu, že aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletej okrem osobnej starostlivosti, výživné v takej výške musí byť dostatočným na potreby maloletej O. aj so zohľadnením jej zdravotného stavu zohľadnením jej zdravotného stavu, ktorý si vyžaduje vyššie výdavky. Na žiadosť rodičov nebol upravený styk otca s maloletou O. na čas po rozvode manželstva.

3. Proti rozsudku v časti výživného podala odvolanie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu a ako odvolacie dôvody uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), g) a h) CSP. Uviedla, že súd I. inštancie nevykonal matkou navrhované dôkazy, a to nevyžiadal si od otca výpisy z jeho účtu/účtov vo Veľkej Británii, ktoré otec má a z ktorých vyplýva, aká suma mu je posielaná od zamestnávateľa ako mzda, resp. výplata. Otec v konaní opakovane preukazoval svoj príjem rovnakým potvrdením od zamestnávateľa, pričom súd I. inštancie sa s týmto uspokojil. Takéto dokazovanie zo strany súdu I. inštancie považuje za nedostatočné. Má vedomosť o tom, že v Anglicku, kde otec pracuje, je možné poberať na maloleté dieťa rôzne benefity. Na dieťa ako je O., rodič dostáva cca 70 libier týždenne + benefit na bývanie + na cestovné. Dokonca benefity sa poberajú bez ohľadu na to, či je rodič zamestnaný alebo nie. Tieto skutočnosti prezentovala pred súdom I. inštancie, avšak bez úspechu. Otec v konaní pred súdom I. inštancie nijako nepreukázal, či tieto benefity počas rokov 2015 a 2016 poberal alebo nie. Všetky príjmy, dávky, benefity či iné peňažné plnenia vo Veľkej Británii sú posielané na účet majiteľa. Teda aj na preukázanie tejto skutočnosti bolo nevyhnutné vyžiadať si od otca jeho výpis z účtu, resp. prehľad pohybov na účte. V konaní pred súdom I. inštancie tiež navrhovala, aby otec preukázal listiny od štátnej inštitúcie HM L. & Customs, ani tento navrhovaný dôkaz nebol vykonaný. Tiež pokiaľ ide o životné náklady otca vo Veľkej Británii, otec tieto preukázal len rôznymi čestnými vyhláseniami, nie riadnymi dôkazmi, ako je nájomná zmluva, predpis z mestského úradu, resp. miestneho úradu o poplatkoch za odvoz odpadu či predpis na úhradu elektriny, vody. Aj v tomto smere bolo dokazovanie súdu I. inštancie vykonané nedôsledne a má zato, že teda jeho závery neobstoja. Opakovane navrhovala, aby otec predložil relevantné a vierohodné dôkazy preukazujúce jeho náklady v Anglicku, nielen čestné vyhlásenia. Ako vyplýva zo spisu, zdravotný stav maloletej O. je nie dobrý a vyžaduje si špeciálne - zvýšené náklady predovšetkým na stravu. Jej mesačné náklady sú vyše 800 eur a sú presne vyčíslené v spise. Matka žila z príjmu zdravotnej sestry, v súčasnosti je na materskej dovolenke s ďalšou dcérou, ktorá sa jej narodila v druhej polovici septembra, teda jej finančná situácia nie je dobrá. Otec odišiel od rodiny, dlho sa o O. vôbec nezaujímal ani nestaral, neprispieval na jej výživu. Až neskôr začal prispievať sumou od 100 do 150 eur mesačne samovoľne. Ak otec O. dlhodobo neposkytuje žiadnu osobnú starostlivosť, dokonca zdôrazňuje, že počas letných prázdnin bola O. 6 týždňov v Anglicku so starou mamou a otec vedel, že tam bude, lebo matka od neho žiadala súhlas s vycestovaním, ten jej neudelil a počas 6 týždňov ani raz neprejavil vôľu stretnúť sa s maloletou či opýtať sa jej, ako sa má. Keďže boli cca 20 km od seba, je minimálne spravodlivé, aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči nej a hradil polovicu mesačných nákladov O.. V skutočnosti suma 400 eur nie je ani polovicou. V oblasti výživného pre maloleté deti je podľa súdnej praxe suma, ktorou si má povinný rodič plniť vyživovaciu povinnosť na všetky deti v rozpätí od 20 do 30 % z jeho príjmu. V prípade otca súd I. inštancie túto sumu nechal na úrovni 25 % z príjmu otca, bez bližšieho odôvodnenia.

4. Matka nespochybňuje ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči dcére, ktorá sa mu narodila s novou partnerkou, avšak je to malé takmer ročné bábätko, ktorého náklady sú nepomerne nižšie než náklady maloletej O.. O. je dospievajúca mladá slečna, navyše so zdravotnými ťažkosťami, teda ňou požadovaná suma výživného pre ňu, resp. zvýšenie sumy, ktorou je otec povinný plniť si vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom z 25 na 30 % v prospech O., teda v pomere 7 % pre maloletú dcéru s novou partnerkou a 23 % pre O. by bolo vzhľadom na okolnosti tohto prípadu vhodné, spravodlivé a zákonné. Otcov príjem také zvýšenie bez problémov umožňuje. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia 389 ods. 1 písm. c) v spojení s ustanovením § 391 ods. 1 výrok III. rozsudku súdu I. inštancie č. k. 13P/280/2015 - 206 zo dňa 5.9.2017 zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatíve navrhuje, aby odvolací v zmysle ustanovenia § 388 výrok III. rozsudku súdu I. inštancie zmenil nasledovne: Otec je povinný platiť výživné na maloletú O. 400 eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

5. Proti rozsudku v časti výživného podal odvolanie aj otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázal na to, že dôvodom jeho odchodu do zahraničia bola skutočnosť, že prišiel o prácu vo svojom odbore, v nasledujúcom období sa mu nepodarilo na území Slovenska sa riadne zamestnať, a preto hľadal i s pomocou matky maloletej zamestnanie v zahraničí. Po tom, ako vycestoval do Veľkej Británie, ktorá sa javila ako perspektívnym miestom, kde si nájde primeranú prácu, a vytvoril podmienky pre maloletú O. a jej matku, táto odmietla za ním vycestovať, nakoľko jej nedokázal zabezpečiť, aby v zahraničí nemusela pracovať. Od leta 2015 sa mu podarilo získať trvalé zamestnanie vo svojom odbore za primeraných podmienok na území Veľkej Británie a v tomto zamestnaní naďalej zotrváva. Súd I. inštancie pochybil, keď napriek tomu, že jednoznačne zistil, že otec ako povinný rodič trvalo žije vo Veľkej Británii a zároveň zistil, že svoj príjem dosahuje v rámci trvalého pracovného pomeru na území Veľkej Británie, pričom dosahuje príjem, ktorý sa môže javiť na území Slovenskej republiky ako vyšší, vôbec nezobral do úvahy rozdielnosť životných podmienok na území oboch krajín. Zo všeobecne dostupných zdrojov je zrejmé, že nevyhnutné životné náklady, ktoré má pracujúci vo Veľkej Británii sú podstatne vyššie ako na území Slovenskej republiky, pritom vôbec nejde o uspokojovanie jeho potrieb nad rámec nevyhnutných výdavkov. Zo všeobecne dostupných zdrojov tiež vyplýva, že výdavky na nákup základných potravín, a ďalších výdavkov k napr. zabezpečeniu nevyhnutnej hygieny, ako aj náklady spojené s bývaním a dopravou do zamestnania sú neporovnateľne vyššie vo Veľkej Británii ako na Slovensku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani nie je zrejmé, či sa súd uvedeným vôbec zaoberal, a teda vôbec nevyhodnotil rozdiely v oboch krajinách, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie v tejto veci. Pokiaľ súd neberie do úvahy konkrétnosti prípadu a vychádza z bežnej praxe, ktorou sa však rozhoduje a berie do úvahy príjem rodičia ako aj jeho životné náklady na území Slovenskej republiky, je podľa neho pochybením súdu, keď neprihliada na v konaní preukázanú skutočnosť, že príjem povinného rodiča je dosiahnutý len s ohľadom na jeho život v zahraničí a s ním spojené náklady. Súd I. inštancie pri rozhodovaní o výške výživného nezohľadnením vyššie uvedeného v konečnom dôsledku vôbec neprihliada na životnú úroveň povinného rodiča. Pochybenie súdu I. inštancie vidí i v tom, že súd pri rozhodovaní o výške výživného vôbec nezobral do úvahy rozdielne majetkové pomery rodičov a to najmä v takom zásadnom rozdiele, keď otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, žije v prenajatom byte a matka dieťaťa je vlastníčkou tak bytu vo K. ako aj rodinného domu a ďalších nehnuteľností v G.. Za nesprávny považuje i záver súdu I. inštancie v časti, v ktorej dospel k záveru, že stanovil určité percento z príjmu otca, z čoho 17 % ustálil na výživné na maloletú O. a 8 % z príjmu na druhé dieťa. I keď vezmeme do úvahy vekový rozdiel detí a skutočnosť, že O. má zdravotné obmedzenia, čím sú zvýšené jej náklady, na druhé dieťaťa žijúce trvalo vo Veľkej Británii vyčlenil len 8 % príjmu, pričom opätovne vôbec nezobral do úvahy skutočnosť, že zabezpečenie základných životných potrieb vo Veľkej Británii je o viac ako 50 % vyššie než na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené si dovoľuje požiadať odvolací súd o preskúmanie a prehodnotenie napadnutého výroku súdu I. inštancie, a po zistení, že odvolanie je dôvodné, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a sám rozhodol tak, že určí výživné vo výške 150 eur mesačne.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že manžel predkladal súdu ako dôkazy listiny, ktoré neboli originálmi, ale boli upravené, resp. nešlo o oficiálne - pravé listiny. Oficiálne dokumenty v Anglicku neobsahujú údaj o dátume, kedy boli vydané. Naopak všetky zmluvy, potvrdenie či iné listiny manžela tento údaj obsahujú. Preto je na mieste domnievať sa, že tento údaj na nich manžel upravil, resp. doplnil. Otázkou zostáva, či ich manžel upravil len čo sa dátumu týka alebo nimi manipuloval a upravoval ich aj inak, aby boli v jeho prospech? Argumenty manžela v jeho odvolaní neobstoja. Manžel si najskôr dňa 30.11.2012 odišiel s mamou manželky do USA na 3 mesiace, potom prišiel späť na Slovensko vo februári a dňa 10.06.2013 zase vycestoval do Kanady na 2 týždne. Odtiaľ doslova prosil manželku aj jej mamu, aby sa k nim mohol vrátiť naspäť do USA. Tam aj odletel a zostal tam do októbra 2013. Potom prišiel naspäť na Slovensko a v novembri 2013 vycestoval do Veľkej Británie. Pokiaľ ide o údajné majetkové pomery manželky - len kvôli manželovi je manželka zadĺžená a má úver na byt, v ktorom býva, keďže ju manželovi rodičia vyhodili z bývania, kde spolu s manželom bývali počas manželstva v roku 2015. Podotýka, že manžel sa všetkého majetku na Slovensku v roku 2013 vzdal počas manželstva v prospech svojich rodičov. O tomto existujú notárske zápisnice a zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Ďalej rodinný dom v G. dostala manželka darom a za byt, v ktorom býva, spláca hypotéku. Ceny potravín vo Veľkej Británii sú na tej istej úrovni ako na Slovensku, elektrina a plyn sú lacnejšie ako na Slovensku, benzín a nafta sú tiež lacnejšie ako na Slovensku, vo Veľkej Británii sa väčšinou byty prenajímajú, málokto má dom, alebo byt vo svojom vlastníctve. Byt sa dá prenajať od 150 libier mesačne a vyššie, ale sú aj byty, ktoré sa dostávajú od štátu. Manželka tamojšiu situáciu veľmi

dobre pozná, nakoľko jej mama tiež žije v Anglicku, dokonca cca 20 km od manžela a vie veľmi dobre, aké sú ceny potravín, pohonných hmôt, energií, bývania, atď. Nie je pravda, že by sa na Slovensku v IT sektore nebolo možné zamestnať. Manželka dokonca zistila, že trh práce v oblasti IT v Bratislave ponúka rovnaké finančné ohodnotenie ako v Anglicku, miestami dokonca vyššie.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že súd v konaní vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré sa zaoberalo takmer všetkými návrhmi strán. Nesúhlasí s vyjadrením manželky o nedostatočnom zistení majetkových pomerov na strane navrhovateľa. Za rozhodné obdobie navrhovateľ v zmysle požiadavky súdu a zaužívanej praxe preukazoval mzdu, ktorú mu vypláca zamestnávateľ na území Veľkej Británie a to listinou potvrdenou jeho zamestnávateľom. Manželka navrhla predloženie tlačiva P60, ktorým navrhovateľ preukáže poberanie akýchkoľvek ďalších benefitov zo strany štátu. Toto tlačivo za rozhodné obdobie navrhovateľ predložil a následne manželka opätovne spochybnila v ňom preukazovanú informáciu a žiadala o doloženie listiny od štátnej inštitúcie HM Revenue & Customs. Nakoľko pred vynesením rozhodnutia navrhovateľ požiadal danú inštitúciu o vystavenie potvrdenia o výške benefitov, ktoré poberal vo Veľkej Británii, dňa 28.09.2017 mu bolo elektronickou poštou doručené vyjadrenie dotknutého úradu. Manželka uvádza vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, že oficiálne dokumenty v Anglicku neobsahujú údaj o dátume, kedy boli vydané a z uvedeného dôvodu spochybňuje všetky listiny doručené navrhovateľom do súdneho spisu. Listiny vydávané vo Veľkej Británii sú opatrené dátumami. Z dodatočne predloženej listiny opäť vyplýva, tak ako i v konaní dokladaných listín, že navrhovateľ nepoberal žiadne benefity, ktoré súvisia s detskými prídavkami. Taktiež z tlačiva P60 je zrejmé, akú navrhovateľ dosahoval výšku hrubej mzdy, výšku odvedenej dane, skutočnosť: že obdržal v súvislosti s narodením druhého dieťaťa štátom poskytovaný jednorazový benefit „otcovstvo" vo výške 279,16 eur. Vzhľadom na uvedené považuje za nadbytočné doplnenie dokazovania výpismi z účtu navrhovateľa, keďže jeho príjem, ako aj vyplácané benefity sú jednoznačne preukázané z doložených materiálov. Manželka v konaní uvádza absolútne neprimerané mesačné náklady dieťaťa k jej príjmu, nakoľko náklady vo výške 816,70 eur spolu s úverom vo výške 682 eur predstavujú sumu 1.498,70 eur, pričom príjem manželky spolu s uhrádzaným výživným nedosahuje sumu ani 1.000 eur a pritom v nákladoch sa nenachádzajú žiadne výdavky manželky ako ani jej podiel na bývaní. Takto predkladané mesačné náklady maloletého dieťaťa považuje za nereálne. Výživné má spotrebný charakter a v konaní manželka nepreukázala aké sú skutočné náklady dieťaťa, uvádzala len hypotetické náklady a to ešte takým spôsobom, že každý mesiac by sa dostávala do straty minimálne 500 eur a to bez toho, aby sa zohľadňovali akékoľvek jej náklady. Manželka ďalej vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že jej finančná situácia nie je dobrá, pretože sa jej narodila druhá dcéra. Toto je však situácia, ktorú si manželka zvolila sama, keďže ako sa vyjadrila na pojednávaní zo dňa 05.09.2017, že otcom dieťaťa nie je navrhovateľ, ale iný muž. Napriek tomu však manželka v nových súdnych konaniach vedených pred Okresným súdom Dunajská Streda žiada práve navrhovateľa, i keď nie je biologickým otcom druhého dieťaťa manželky, o určenie rodičovský práv a najmä výživného na ďalšie dieťa ako aj príspevok na nevydatú matku. I kvôli takémuto postoju manželky sa navrhovateľ bezprostredne po narodení dieťaťa, ktorého nie je biologickým otcom, obrátil na súd v Dunajskej Strede na zapretie otcovstva. Pokiaľ ide o nájom bytu vo výške 150 libier mesačne chce podotknúť, že každý má právo na slušné primerané bývanie, pričom v konaní sme preukazovali porovnateľné cenové relácie s nájmom uhrádzaným navrhovateľom. Od 150 libier mesačne sa skutočne dá bývať vo Veľkej Británii, ale ide o posteľ v izbe s viacerými nájomcami, kvázi v ubytovni. Navrhovateľ vycestoval do zahraničia z dôvodu, že si na Slovensku nevedel nájsť zamestnanie vo svojom odbore s adekvátnym príjmom. Trh práce sa samozrejme mení, avšak ani ku dnešnému dňu nemá navrhovateľ žiadnu ponuku vo svojom odbore s primeraným mesačným príjmom na území SR. Zároveň však chce podotknúť, že vo Veľkej Británii si už navrhovateľ vybudoval zázemie a kariérny postup vo svojom odbore, a preto úvahy o trhu na Slovensku považuje za irelevantné. V konaní bolo ďalej preukázané, že navrhovateľ sa nijakým spôsobom nezbavoval majetku tak, ako to prezentuje manželka. Pokiaľ ide o ukončenie bývania manželky v byte patriacom rodičom navrhovateľa, o tejto skutočnosti bolo vykonané taktiež dokazovanie a bolo preukázané, že manželka už dlhšie obdobie vlastnila byt vo svojom výlučnom vlastníctve, naďalej využívala byt vo vlastníctve rodičov navrhovateľa podľa vlastnej úvahy (napr. raz do týždňa), pričom sa odmietala podieľať na akýchkoľvek nákladoch, ktoré hradil navrhovateľ.

8. Kolízny opatrovník sa k doručeným odvolaniam nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom I. inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky a otca je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti zrušiť podľa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V predmetnom konaní otec podal návrh o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. O. na čas po rozvode manželstva tak, aby bola mal. O. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na maloletú po 100 eur mesačne. Súd manželstvo účastníkov rozviedol, zveril mal. O. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať výživným na mal. O. po 280 eur mesačne. Styk otca s mal. O. neupravil. Z odôvodnenia rozsudku výšku výživného (v ktorej časti podala matka a i otec odvolanie) súd vyčíslil na úrovni 17 % z priemerného čistého mesačného zárobku otca 1.652 eur.

11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí pre nich, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni každého svojho rodiča. Životnú úroveň však pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná dôkazmi. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilný telefón, za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenia a pod.). Významnou tiež môže byť výška prevzatého hypotekárneho úveru, pretože nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť ho splácať v určenej výške. Pri skúmaní položky úveru je tiež dôležité zistiť, na aký účel bol úver poskytnutý, napr. kúpa bytu, auta, domu atď., na aké obdobie boli splátky rozpočítané. Zanedbateľnú tiež výpovednú hodnotu má skutočnosť, na akom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančné náročné alebo nie. Hospodárenie rodiča by malo byť preukázané dostatočne, transparentne. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti ako je fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, skúsenosti v odbore, atď. Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti ako je dopyt na trhu, ohodnotenie rovnakej pozície, pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča, teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané o. i. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať či sa tak stalo z dôležitého dôvodu, či to boli organizačné dôvody, zdravotné, zmenou bydliska atď. Príjem rodiča predstavuje tiež práca nadčas, ktorú je treba zohľadniť do určitej miery, tiež zvýšené osobné vypätie rodiča a skutočnosť, že s prácou nadčas nemožno dlhodobo počítať ako s obligatórnym činiteľom. Do príjmu rodiča v pracovnom pomere sa zohľadnia aj benefity z pracovného pomeru ako sú diéty, poskytnuté finančné náhrady, napr. za auto, mobilný telefón tak, že ich súd započíta ako faktúry určujúce životnú úroveň rodiča. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu je odvolanie matky aj otca maloletej dôvodné, keď súd I. inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie záverov potrebných pre rozhodnutie spôsobom akým učinil, navyše odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné, keď nie je zrejmé, ktoré skutočnosti, okrem príjmu otca zobral pri určený výšky výživného do úvahy.

15. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že otec maloletej O. žije a pracuje vo Veľkej Británii. O zárobkových pomeroch otca sa nachádza v spise potvrdenie o mzde zo dňa 21.04.2017, 22.02.2017 a z 02.12.2016, pričom súd vychádzal z priemerného mesačného netto príjmu 1.652 eur.

16. Pri hodnotení schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd vychádza z reálnych zárobkových schopností a možností takéhoto rodiča, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, zdravotným stavom), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, predovšetkým existenciou pracovných príležitostí primeraných subjektívnym predpokladom povinného rodiča, či vôbec možnosťou zamestnať sa.

17. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd I. inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie pomerov otca maloletých detí. Hoci sa odvolací súd nestotožňuje s námietkou matky v tom, že súd nevykonal dokazovanie na zistenie či otec nepoberá na mal. nejaké benefity (podľa názoru odvolacieho súdu je potvrdenie predložené otcom postačujúcim - viď listinu vydanú HM Revenue & Customs spolu s tlačivom P60 za obdobie od 05.04.2016 do 05.04.207), na zistenie životných nákladov otca sú v spise doložené iba čestné prehlásenia, ktoré matka maloletej sporovala. Navyše treba podotknúť, že súd I. inštancie takýmto postupom v rozhodnutí nijako konkrétne neodôvodnil, ako posúdil rodinné a majetkové pomery oboch rodičov maloletej a v akej výške ustálil primerané náklady na uspokojovanie potrieb maloletej aj s ohľadom na jej zdravotné problémy. Súd nezohľadnil dostatočne ani rozdielnu životnú úroveň a životné náklady vo Veľkej Británii a na strane matky jej možnosti a schopnosti, jej rodinné a majetkové pomery.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje vyšetrovací resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

19. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného § 220 ods. 2 OSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998).

21. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku

46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

22. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvoinštančného súdu s vyššie citovaným zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že súd I. inštancie sa ním dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku neúplným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia súdu I. inštancie, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah, pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení Zákona o rodine dospel k záveru o výške výživného, pričom takto určené výživné považoval za primerané a zodpovedajúce nielen odôvodneným potrebám maloletej Viktórie, s prihliadnutím na aktuálne možnosti a schopnosti matky, ale i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného otca, ktoré súd I. inštancie dostatočne nezisťoval a tak ani náležite nezohľadnil.

23. V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutých častiach o určení výživného s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, ako aj s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, keď súd I. inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia právneho predpisu a nadväzne v naznačenom smere i nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Povinnosťou prvoinštančného súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, doplniť dokazovanie so zameraním na zistenie sociálnych, majetkových pomerov na strane matky, otca i maloletého dieťaťa, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 odôvodniť.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd I. inštancie aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 391 ods. 3 .

26. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .