Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/34/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, sídlo: Mlynská dolina, Bratislava, IČO : 47 232 480, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., sídlo: Dvořákovo nábrežie č. 8/A, Bratislava, proti žalovanému: ISTROMED spol. s r.o., sídlo: Mudroňova č. 6, Košice, IČO: 36 526 207, v konaní o zaplatenie 405,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 26.9.2017, č.k. 36Cb/36/2017-41 takto

rozhodol:

I.M e n í rozsudok v napadnutom výroku, t.j. vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 74,76 eur; nad túto sumu výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie právo.

III. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 141,75 eur istiny; povinnosť zaplatiť žalobcovi príslušenstvo uplatnenej pohľadávky vo výške 1,40 eur titulom náhrady poštovného; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe podanej na súde dňa 29.9.2014, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 405,35 eur, titulom nároku na zaplatenie úhrad za služby verejnosti podľa § 3 písm. b) zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Zároveň žiadal priznať aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. náhradu poštového a náhradu trov súdneho konania.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť dôvodiac, že si nikdy nepodal prihlášku na poskytovanie služieb Slovenského rozhlasu a televízie a nikdy tieto služby nevyužíval; že žalobca si svojvoľne určil, že je povinný platiť, preto ide o nezákonný a neoprávnený akt, že od apríla 2008 do apríla 2016 nezamestnával stále viac ako troch zamestnancov a ak; tak je to sporné, lebo ide o brigádnikov alebo o práceneschopných zamestnancov. V tejto súvislosti namietal skutočnosť, ako sa o počte zamestnancov žalobca mohol dozvedieť a namietal premlčanie uplatneného nároku.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1, § 4, § 3, § 6, § 7, § 9, § 10 zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a dospel k záveru, že žaloba je čo do sumy 141,75 eur dôvodná.

5. Mal za nesporné, že žalovaný bol v období apríl 2008 až apríl 2016 zamestnávateľom, ktorý zamestnával (minimálne v určitom čase tohto obdobia) viac ako 3 zamestnancov, ktorá skutočnosť vyplynula z logického výkladu jeho odporu, kde uviedol, že v danom období nemal stále viac ako 3 zamestnancov.

6. Vychádzajúc z § 6, § 7 a § 8 zák. č. 340/2012 Z.z., je žalobca právnickou osobou, ktorá je priamo zo zákona oprávnená vyberať a aj prijímať úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania.

7. Z vyjadrenia žalobcu zistil, že na základe údajov zistených zákonným spôsobom od Sociálnej poisťovne (§ 9 ods. 4 zák. č. 340/2012 Z.z.) bol žalovaný evidovaný v evidencií platiteľov, pretože počet jeho zamestnancov bol viac ako 3. Skutočnosť, že žalobca nepodal žiadnu „prihlášku na poskytovanie služieb“, nemá na vznik povinnosti platiť tieto úhrady žiadny vplyv, pretože táto povinnosť vzniká priamo zo zákona (§ 3, § 6 a § 7), a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný neoznámil žalobcovi zmenu počtu jeho zamestnancov (čo sa nestalo) a vyplýva to aj z vyjadrení samotného žalovaného, (keď sám uviedol, že žalobcovi nič nehlásil), že žalovaný v príslušnom období od 1.4.2008 do 31.4.2016 zamestnával od 3 do 9 zamestnancov.

8. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úhrad za obdobie apríl 2008 až december 2008, január 2009 až máj 2009, december 2009, celý rok 2010, rok 2011, január a február 2012, február až december 2013, rok 2014, rok 2015 a január až apríl 2016. Vychádzajúc z mesačnej sadzby vo výške 4,64 eur (§ 6 ods. 5 písm. b) vznikla za toto obdobie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úhrady v celkovej výške 371,20 eur (80 mesiacov x 4,64 eur).

9. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa zaoberal aj touto námietkou a dospel k záveru, že uplatnená námietka je čiastočne dôvodná, pretože došlo k premlčaniu všetkých úhrad za obdobie od mesiaca apríl 2008 do konca mesiaca október 2013, t.j. došlo k premlčaniu 50-tich mesačných úhrad. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že žaloba bola podaná 14.11.2016 a teda k uplynutiu 3 ročnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), došlo pri úhradách splatných do konca mesiaca október 2013. Nepremlčaných teda zostalo 30 úhrad (november 2013 až apríl 2016), preto súd priznal žalovanému sumu 139,20 eur a uplatnený nárok v prevyšujúcej časti ako premlčaný zamietol (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

10. Súd žalobcovi priznal aj uplatnené príslušenstvo pohľadávky (nárok na nahradenie poštovného), keďže ho považoval za preukázaný.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 142 tak, že uložil žalobcovi povinnosť nahradiť 30,06 % trov konania žalovanému (vyplýva zo zápisnice o pojednávaní).

12. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP.

13. Dôvodí, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania časti žalovaného nároku. Tvrdí, že Zákon o úhradách určuje žalobcovi presný procesný postup, ako postupovať pri vymáhaní úhrad. V zmysle § 10 ods. 2 je žalobca povinný platiteľa vyzvať na zaplatenie úhrady a poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Ak platiteľ na základe výzvy nezaplatí ani do 30-tich dní od jej doručenia, je v zmysle § 10 ods. 3 a ods. 4 Zákona o úhradách povinný žalobcovi uhradiť aj pokutu. Je teda zrejmé, že žalobca je povinný uplatniť si u platiteľa nárok na zaplatenie úhrady, poštových sadzieb a pokuty na príslušnom súde. Nemôže sa domáhať výlučne zaplatenia úhrady, prípadne výlučne zaplatenia poštových sadzieb, či výlučne zaplatenia pokuty, ale má presne stanovený procesný postup: po podaní výzvy musí počkať, či v 30-dňovej lehote platiteľ dobrovoľne povinnosť nesplní a podľa výslovného znenia zákona je povinný si uplatniť všetky tri nároky na príslušnom súde. Žalobca teda môže podľa Zákona o úhradách svoje právo vykonať po prvý raz (uplatniť si právo na súde) až v deň nasledujúci po 30-dňovej lehote od momentu uplatnenia práva (od doručenia výzvy na zaplatenie).

14. Žalobca teda tvrdí, že premlčacia doba na nároky vyplývajúce zo Zákona o úhradách začína plynúť až uplynutím 30-dňovej lehoty na doručenie výzvy na zaplatenie úhrady, poštových sadzieb a pokuty. Keďže výzva bola žalovanému doručená v apríli 2016, 30-dňová lehota tak uplynula v máji 2016, preto až vtedy začala plynúť premlčacia doba ohľadom nárokov žalobcu.

15. Zároveň namieta, že premlčanie mal súd posudzovať podľa Obchodného zákonníka a vychádzať zo 4-ročnej premlčacej doby.

16. V ďalšom odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie uplatnený nárok na pokutu zamietol, avšak svoje rozhodnutie v tomto smere vôbec neodôvodnil. Rovnako sa nevysporiadal ani s jeho argumentáciou o premlčaní.

17. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

18. Výroky rozsudku, ktorými súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 141,75 eur istiny a príslušenstvo 1,40 eur titulom náhrady poštovného odvolaním neboli napadnuté, nadobudli teda právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho prieskumu.

19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 a dospel k záveru, že je čiastočne dôvodné.

20. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

23. K námietke nesprávnej aplikácie Občianskeho zákonníka na premlčanie odvolací súd udáva:

24. Je preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, z ktorého žalobcovi vzniká právo na plnenie od žalovaného a žalovanému povinnosť plniť, a to na základe zákona č. 340/2012 Z.z., ktorý upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania od platiteľov, pričom platiteľom je aj zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov (§ 3 písm. b)). Žalobcom v tomto konaní je právnická osoba zriadená ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, poskytujúca službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania (§ 2 ods. 1 zák. č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízií Slovenska).

25. Na základe uvedeného je preto potrebné právny vzťah medzi stranami sporu podriadiť pod režim zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení ( - a to v súlade s jeho § 261 ods. 2-5, nakoľko žalobca je verejnoprávnou inštitúciou zabezpečujúcou verejné potreby a žalovaný podnikateľom. Preto aj premlčanie je potrebné posudzovať podľa OBZ, teda premlčacia doba je 4 roky (§397 .

26. K namietanému nesprávnemu posúdeniu začiatku plynutia premlčacej doby odvolací súd udáva:

27. Odvolateľ tvrdí, že momentom rozhodujúcim pre začatie plynutia premlčacej doby je deň nasledujúci po uplynutí 30-dňovej lehoty po doručení výzvy platiteľovi. Vychádza pri tom zák. č. 340/2012 Zb., ktorý v § 10 ustanovuje presný procesný postup ako postupovať pri vymáhaní úhrady a tvrdí, že žalobca sa nemôže domáhať len zaplatenia úhrady, prípadne výlučne pokuty a poštových sadzieb.

28. Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že účelom § 10 nie je úprava počiatku plynutia premlčacej doby, ale snaha umožniť platiteľovi dodatočne splniť svoju povinnosť a vyhnúť sa súdnemu konaniu. Začatie plynutia premlčacej doby sa viaže na deň splatnosti koncesionárskeho poplatku (§ 7 ods. 1, 2, 3) a nemá na ňu vplyv zaslanie výzvy podľa § 10.

29. Je pravdou, že podanie žaloby je viazané na výzvu, nič však nebránilo žalobcovi dodržať v § 10 ustanovený postup tak, aby bola žaloba pre tie-ktoré úhrady podaná v premlčacej dobe.

30. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že význam inštitútu premlčania je v tom, že núti veriteľov uplatňovať si svoje nároky na súde včas, aby sa zamedzilo právnej neistote a nemožnosti dokazovania, nie je totižto možné spravodlivo požadovať od dlžníka, aby po neprimerane dlhom čase musel na súde preukazovať neexistenciu alebo zánik tvrdeného záväzku.

31. Keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na právny vzťah strán sporu v otázke premlčania aplikoval OZ, odvolací súd jeho rozsudok zmenil tak, že priznal žalobcovi aj sumu 41,76 eur (9 x 4,64 za 02.2013 - 10.2013). Premlčaný je nárok na všetky úhrady uplatnené za obdobie od 4.2008 do konca roka 2012.

32. Rovnako odvolací súd priznal aj žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu 33,- eur podľa § 10 ods. 3 písm. a) cit. zák., keďže žalobca v konaní preukázal, že výzvu na zaplatenie podľa § 10 ods. 2 žalovanému zaslal, pričom dlžná suma do 30 dní od doručenia výzvy žalovaným zaplatená nebola.

33. Keďže v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ani na jeho zrušenie, odvolací súd ho podľa § 388 zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

34. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie došlo k chybe v písaní, keď výrok o trovách konania uvedený v zápisnici o pojednávaní nekorešponduje s výrokom o trovách uvedenom v jeho písomnom vyhotovení. Keďže odvolací súd menil výrok o trovách konania (vzhľadom ku skutočnosti, že menil výrok v merite veci); nenariadil opravu tohto výroku súdu prvej inštancie opravným uznesením (§ 224 .

35. Keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, rozhodol aj o nároku na náhradu trov na súde prvej inštancie (§ 396 ods. 2) a to podľa § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán sporu na ich náhradu nemá nárok, nakoľko pomer ich úspechu a neúspechu je vyvážený.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán sporu na ich náhradu nemá právo, keďže pomer ich úspechu a neúspechu v odvolacom konaní je taktiež vyvážený.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).