Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-54-2017.pdf
PDF · 88.33 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/54/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej splnomocnencom: Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom P. X. XXX XX, štátny občan SR, pre vymoženie 254,93 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou: JUDr. Ivona Babušková, Exekútorský úrad so sídlom Športová 45, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. EX 132/2005, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 02.02.2017 č.k. 2Er/1011/2008-87, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd p o v i n n é m u náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Zároveň rozhodol a náhrade trov exekúcie tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 104,61 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 5 a § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“ a „EP“), § 14 ods. 1, 2 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval nespôsobilosťou exekučného titulu - notárskej zápisnice sp. zn. N 5271/2004, NZ 80331/2004, spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou dňa 06.11.2004, keďže v danom prípade za povinnú osobu uznala záväzok a súhlasila s vykonateľnosťou osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného (povinného). Rozpor so záujmami zastupovaného vyplýva z toho, že oprávnený v zmluve o úvere č. 3440078 zo dňa 04.06.2004 predformulovala ako zástupcu povinnej advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý bol oprávnený uznať za povinného záväzok z úveru vo forme notárskej zápisnice. Povinný nemal možnosť výberu a spolu s podpisom zmluvy splnomocnil aj uvedeného zástupcu. Súhlas s vykonateľnosťou nemožno považovať za platný právny úkon pre rozpor so zákonom.
4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Namietal, že rozhodnutie bolo vydané nad rámec právomoci mu zverenej a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Notárska zápisnica bola predmetom preskúmania zo strany súdu, ktorý pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia nezistil jej rozpor so zákonom a poveril exekútorku vykonávaním exekúcie, pričom plnomocenstvo ešte predtým posudzoval notár. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorý by
spôsobovala neplatnosť celého právneho úkonu. V čase spísania notárskej zápisnice zákon umožňoval notársku zápisnicu vzniknutú z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, ako i jej exekúciu, pričom udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh (vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu) a takouto treťou osobou nie je oprávnený. Navyše v prípade, ak by povinný zmenil názor a chcel by zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu podľa udeleného plnomocenstva, mohol plnomocenstvo podľa § 33b OZ kedykoľvek odvolať, čo však neurobil. Exekúcia tak bola začatá zákonným spôsobom, na základe exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zostáva platným, právoplatným a vykonateľným.
5. Povinný ani súdna exekútorka odvolacie návrhy nepodali.
6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 58 ods. 4 EP v relevantnom znení), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie je vecne správne.
7. Vo vzťahu k vecným výhradám proti napadnutému uzneseniu (týkajúce sa notárskej zápisnice ako exekučného titulu), odvolací súd závery súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie považuje za dôvodné. Vzhľadom na potrebu vyporiadania sa s tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné :
8. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi oprávneným, ako veriteľom a povinným, ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorej súčasťou je aj splnomocnenie, ktorým dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom buď pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ OSP, alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 EP na celý majetok dlžníka do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Z notárskej zápisnice sp. zn. N 4271/2004, NZ 80331/2004 spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou dňa 06.11.2004 vyplýva, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe a zaviazal sa takýto dlh zaplatiť v lehote určenej v notárskej zápisnici k rukám oprávnenej osoby a vyhlásil tiež, že v prípade neuhradenia dlhu v danej lehote súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 EP alebo súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258 OSP s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 EP alebo podľa § 274 písm. e/ OSP. Z úverovej zmluvy (na ktorú sa odvoláva i notárska zápisnica) je zrejmé, že splnomocnenie, ktorým dlžník splnomocňuje obchodnú spoločnosť PDSS, s.r.o. na už vyššie uvedené, bolo obsiahnuté v zmluve, majúcej charakter zmluvy formulárovej.
9. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
10. Notárska zápisnica predstavuje v sústave exekučných titulov osobitný typ, vyznačujúci sa jeho vydávaním bez ingerencie súdu či iného orgánu, ktorému by zákonodarca zveril rozhodovacie kompetencie a práve preto v procese tvorby takéhoto titulu musia byť prísne dodržané všetky formálne náležitosti, aby zápisnica mohla spĺňať aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Notárska zápisnica má v tomto prípade charakter zápisnice o právnom úkone, je v nej obsiahnutá dohoda povinnej osoby s oprávneným o splnení záväzku a veriteľ môže na základe takejto zápisnice viesť exekúciu i bez predchádzajúceho súdneho konania.
11. Predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice sú označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod (teda označenie právneho úkonu alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorých záväzok vznikol, napríklad uvedenie zmluvy, ak ide o zmluvný záväzok), predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne súhlasí. Obsahom notárskej zápisnice je teda osvedčenie notára, že dlžník prejavil súhlas s vykonateľnosťou určitého záväzku, pričom notár nie je oprávnený v súvislosti so spisovaním notárskej zápisnice skúmať, či právny dôvod daný hmotným právom skutočne existuje. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice je teda súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, keď práve tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
12. Mgr. Tomáš Kušnír bol vopred zvolený oprávnenou ako zástupca povinného (bez ohľadu na to, kto povinnou osobou v konkrétnej veci bude), pri spísaní notárskej zápisnice, s cieľom získania exekučného titulu v podobe notárskej zápisnice, pričom prepojenie medzi označeným advokátom a oprávneným (veriteľom z hmotnoprávneho úverového vzťahu) je skutočnosťou známou tunajšiemu súdu z jeho činnosti bez potreby dokazovania (§ 121 O. s. p., § 186 CSP), keďže rovnaký advokát hájil aj záujmy oprávnenej v množstve exekučných konaní, sledujúcich vymoženie pohľadávok od úverových dlžníkov.
13. Povinný ako spotrebiteľ, ktorý mal záujem (potrebu) získať úver, sa nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ju viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred oprávnenou, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane včlenenej dohody o plnomocenstve s vopred vybraným splnomocnencom, podpísaným na predtlačenom formulári (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05 Mostaza Claro).
14. Účelom občianskoprávneho inštitútu zastúpenia je, aby za určitú osobu, ktorá z rôznych dôvodov nechce, či nemôže sama činiť právny úkon, urobil právny úkon jej zástupca. Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve (§ 23 OZ). Zastupovať iného však nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ako ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
15. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, konštatovaním existencie rozporu záujmov povinnej a zástupcu konajúceho v jej mene a v dôsledku toho neprípustnosti zastupovania jeho osoby. Oprávnený „vybral“ povinnému splnomocnenca, ktorý chránil jej záujmy ako veriteľa. Uvedené postavenie takéhoto splnomocnenca reálne predurčuje prioritu ochrany záujmov a s tým súvisiacich úkonov v prospech oprávneného a nie povinného. Protichodné postavenie veriteľa a dlžníka je úplne prirodzené. V dôsledku toho je potom delegovanie vôle dlžníka (spotrebiteľa) na „zástupcu“ veriteľa (s možnosťou vytvorenia exekučného titulu) vylúčené. Prehliadanie tohto rozporu by fakticky znamenalo akceptovanie jednostranného prejavu vôle veriteľa (oprávnenej) pre spísanie notárskej zápisnice ako vykonateľného exekučného titulu zaväzujúceho povinného, realizovanej výlučne podľa vôle veriteľa (oprávnenej), bez ohľadu na vôľu povinného ako spotrebiteľa. Záujmy oprávnenej a splnomocnenca tak sledovali rovnaký cieľ a to ochranu veriteľa (oprávneného).
16. K neprijateľnosti udelenia plnej moci tomu, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, vyslovil právny názor aj Ústavný súd (sp. zn. I. ÚS 5/2000) i Najvyšší súd Českej republiky (sp. zn. 21 Cdo 267/2000).
17. Z dôvodu nedostatku oprávnenia osoby konajúcej v mene povinného tohto zastupovať ako pri spisovaní zápisnice, tak aj pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou, nebola splnená zákonná požiadavka vykonateľnosti exekučného titulu.
18. Uznesením ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 183/2011 boli ako zjavne neopodstatnené odmietnuté sťažnosti oprávnenej v obdobných prípadoch (oprávnený namietala porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie v exekučných konaniach, v ktorých boli exekúcie zastavené, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica spísaná zástupcom povinného splnomocneným na takýto úkon priamo vo formulárovej úverovej zmluve). Ústavný súd konštatoval, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 EP), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 EP), upravuje zákon podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Z toho možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky a je tak aj povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ EP aj prípad začatia exekúcie, hoci rozhodnutie majúce sa vykonať sa nestalo vykonateľným a práve o takýto prípad šlo aj v prejednávanej veci).
19. Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu, ako aj došlo k udeleniu poverenia (hoci sa tak stať nemalo). Musí aj tu byť daný právny prostriedok spôsobilý eliminovať nežiadúce dôsledky takéhoto prípadu, ktorým je práve zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a/ EP.
20. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
21. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti zastavenia exekúcie), v ktorom bol úspešný povinný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že povinnému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (nebol podaný ani návrh na priznanie náhrady), odvolací súd rozhodol tak, že povinnému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania (§ 9a ods. 1 EP, § 396 ods. 1 CSP, § 262 a § 256 CSP).
22. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.