Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/232/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX C. nad A., v konaní právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému Q., s.r.o., so sídlom Q. XX, M., E.: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.194,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného aj žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10C/206/2015-73 zo dňa 28.04.2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. a V. výroku p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo IV. výroku m e n í tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 503,51 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I. (prvý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.194,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 92,-Eur od 05.06.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.102,-Eur od 05.06.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (tretí výrok), žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 251,51 Eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 71,50 Eur na účet okresného súdu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok). 1.1 Okresný súd posúdil vec podľa §1 ods. 2, §2 písm. a/, písm. d/ a §9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv o úvere (ďalej v texte aj len „z.č.129/2010 Z.z.“). Konštatoval, že žalobca dňa 03.05.2012 uzavrel so žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere, na základe ktorej mu žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 1.000,- Eur za poplatok vo výške 872,- Eur, ktorý sa zaviazal žalobca vrátiť v 12 mesačných splátkach po 156,- Eur, počnúc dňom 11.06.2012. Následne 16.07.2012 uzatvorili účastníci druhú úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 350,- Eur za poplatok 322,- Eur, ktorý sa zaviazal žalobca vrátiť v 12 mesačných splátkach po 56,- Eur, počnúc 12.08.2012. Súd dospel k záveru, že zmluvy medzi stranami sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere, na ktoré je potrebné aplikovať z.č. 129/2010 Z.z.. Žalobca vystupoval v danom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorému bol poskytnutý a ponúknutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania.

1.2 Súd preskúmal zmluvy v zmysle zákonných ustanovení a konštatoval, že v čase uzavretia úverových zmlúv síce žalobca bol podnikateľom - živnostníkom, ale nešlo o úvery poskytnuté mu žalovaným na výkon podnikania, i keď to takto v zmluvách bolo navonok deklarované. Na základe výpovede žalobcu pred súdom a jeho daňového priznania súd nezistil, že by uzavretie oboch úverových zmlúv súviselo s jeho podnikateľskou činnosťou a že teda medzi účastníkmi konania by sa jednalo o vzťahy rýdzo obchodno-právneho charakteru, vylučujúce aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/13/2014 zo dňa 27.01.2015 a následne podrobil obidve zmluvy o úvere prieskumu v zmysle z.č. 129/2010 Z.z., ako aj Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že ani jedna úverová zmluva neobsahuje žiadnu zo zákonných náležitostí, uvedených v §9 ods. 2 písm. j/, f/, i/, a preto ich v zmysle §11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov. Podľa predloženého prehľadu splátok okresný súd preveril platby, prijaté žalovaným od žalobcu. Žalobca splatil obidva úvery v plnej výške. Na prvom úvere zaplatil 1.872,- Eur, teda o 872,- Eur viac, než mu bolo poskytnutých a na druhom úvere zaplatil 672,- Eur, t.j. o 322,- Eur viac, než dostal. Pokiaľ teda žalobca zaplatil žalovanému viac, ako celkom poskytnutých 1.350,- Eur (na prvom úvere 1.000,- Eur, na druhom úvere 350,- Eur), žalovaný nadobudol rozdiel medzi sumou zaplatenou žalobcom a sumou mu poskytnutou, celkom vo výške 1.194,- Eur, bez právneho dôvodu. Preto žalobe vyhovel. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie 1.194,- Eur v zmysle §451 ods. 1 a §456 spolu s úrokom z omeškania v zmysle §517 ods. 2 a §3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“). Výška úrokov z omeškania sa spravuje úpravou platnou do 31.01.2013. Podľa §3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu; podľa tohto ustanovenia priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 92,- Eur (v rámci úhrady sumy 156,- Eur dňa 04.01.2013 na prvú zmluvu, kedy už celkovo na túto zmluvu zaplatil 1.092,- Eur). V období po 01.02.2013 uhradil žalobca žalovanému zvyšok v sume 1.102,- Eur (1.194,- Eur mínus 92,- Eur). Výška úroku z omeškania je preto podľa §10c a §3 nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013 o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do omeškania so zaplatením žalovanej sumy 1.194,- Eur sa žalovaný dostal podľa §563 dňom nasledujúcim po uplynutí dňa 04.06.2015 ako dňa určeného vo výzve na dobrovoľné vrátenie tejto sumy, ktorá mu bola zaslaná právnym zástupcom žalobcu e-mailom dňa 03.06.2015 (č.l. 3 spisu); čas plnenia nebol určený právnym predpisom, rozhodnutím súdu, ani dohodou účastníkov; preto od nasledujúceho dňa (05.06.2015) má žalobca nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške 8,05% ročne (0,05 % ako základná úroková sadzba ECB, platná ku dňu 05.06.2015 plus 8 percentuálnych bodov) zo sumy 92,- Eur. Takisto odo dňa 05.06.2015 má žalobca právo na úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške 5,05% ročne (0,05% ako základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 05.06.2015 plus 5 percentuálnych bodov) zo sumy 1.102,- Eur. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. 1.3 O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte len „O.s.p.“) a žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi v konaní, priznal náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia a príprava, písomné podanie - spísanie žaloby a účasť na pojednávaní dňa 22.03.2016), účtované v súlade s §9 ods. 1 a §10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri hodnote úkonu 61,41 Eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál 2 x 8,39 Eur, 1 x 8,58 Eur, spolu 209,59 Eur plus 20 % DPH, celkom 251,51 Eur. 1.4 Právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal trovy konania za náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní, ani náhradu za cestu na pojednávanie z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť, pretože tieto náklady nepovažoval za účelne a hospodárne vynaložené na bránenie práva žalobcu z dôvodu, že prostriedky vynaložené na presun advokáta, či jeho koncipienta z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť, čo je spolu viac ako 450 km v situácii, kedy v mieste prebiehajúceho súdneho konania a blízkom konaní pôsobí množstvo advokátov, nie sú účelne vynaloženými nákladmi na uplatňovanie práva, tak ako to má na mysli ust. §142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca, ako osoba bývajúca v obvode okresného súdu, si zvolil na svoje právne zastúpenie advokáta v podstate z opačného konca republiky, a preto si musí trovy s tým spojené znášať zo svojho. 1.4 Žalobca bol v konaní od súdnych poplatkov oslobodený podľa § 4ods. 2 písm. za/ zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, preto je žalovaný vzhľadom na tento výsledok povinný s poukazom na §2 ods. 2 citovaného zákona zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 71,50 Eur (6% zo sumy 1.194,- Eur).

1.5 Súd zamietol návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I z dôvodu, že žalobca bol v konaní spotrebiteľom, išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a vtedy sa miestna príslušnosť spravuje okrem §84 a §85 ods. 2 O.s.p. o všeobecnej miestnej príslušnosti aj ustanovením §87 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca podaním žaloby na okresný súd ako súd v obvode jeho bydliska založil miestnu príslušnosť na konanie, preto návrh žalovaného na postúpenie veci nebol dôvodný.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Zmluva o úvere, uzavretá medzi stranami, nie je zmluvou spotrebiteľskou, preto v prejednávanej veci bolo potrebné použiť obchodno-právne zákonné ustanovenia. danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom a vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka, alebo jeho konkrétneho ustanovenia. Argumentácia súdu, ktorý rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok, považuje žalovaný za nedostačujúcu a v rozpore s §157 ods. 4 O.s.p.. Rozhodnutie o určení neprijateľných zmluvných podmienok predstavuje rozhodnutie so závažnými účinkami, a preto je vágne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia neprípustné. Súd prvého stupňa stručne konštatuje, že ide o spotrebiteľskú zmluvu bez toho, aby rozhodnutie akokoľvek odôvodnil. Neodôvodnenie rozsudku znemožňuje žalovanému zaujať k záverom rozsudku okresného súdu svoje stanovisko. Poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku II., IV. a V. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť (okrem výroku o trovách konania); žiadal priznať trovy odvolacieho konania. 3.1 Čo do výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal odvolanie, pretože nesúhlasil so skrátením trov právneho zastúpenia, ktoré majú byť vynaložené neúčelne. Trovy právneho zastúpenia sú primerané k pohľadávke, ktorá predstavuje sumu 1.194,- Eur s príslušenstvom a uplatňované trovy predstavovali 503,51 Eur, čo je menej ako 50% z istiny bez príslušenstva. Súd ani riadne neodôvodnil, prečo uplatňované trovy, pozostávajúce z hotových výdavkov a cestovného nepriznal vôbec, a to ani pomerne zníženú náhradu na cestovné a stratu času, čo popiera význam a zmysel práva na slobodnú voľbu advokáta. Uvedeným postupom by si účastník mohol zvoliť advokáta len z miesta bydliska. V tejto časti je odôvodnenie rozsudku nepreskúmateľné a rozsudok je arbitrárny. Predmetný spor nezavinil žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorý pred začatím súdneho konania osobitne písomne vyzýval na dobrovoľné vydanie žalovanej sumy. Súd neargumentoval žiadnym zákonným ustanovením ohľadom zníženia a nepriznania trov právneho zastúpenia v plnej výške, preto je rozsudok v tomto smere nezákonný. Žiadal priznať trovy právneho zastúpenia vo výške 503,51 Eur, presne podľa vyčíslenia pred súdom prvej inštancie, ako aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu ani k jeho vyjadreniu nevyjadril.

5. Konanie v prejednávanej veci začalo pred dňom 30.06.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie v zmysle §380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. v časti ako vecne správne potvrdil a v časti výroku o náhrade trov konania pre žalobcu podľa §388 C.s.p. zmenil z nasledovných dôvodov:

7. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7.1 Podľa §388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne skutkovo a právne posúdil, jeho rozhodnutie zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, vyplývajúcemu z listín, doložených v súdnom spise a je odôvodnené v súlade s

§220 C.s.p.. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, uvedené v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa právnej relevantnosti zmluvy o úvere v prejednávanom prípade sú správne. Krajský súd sa v podrobnostiach s jeho odôvodnením stotožňuje a na ne odkazuje. Právny vzťah účastníkov, založený na základe zmluvy o úvere, je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho zákonníka.

9. Odvolateľ výslovne popiera právny status žalobcu ako spotrebiteľa. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Okresný súd riadne a správne odôvodnil, prečo žalobcu považuje za spotrebiteľa, a to u obidvoch úverových zmlúv. S jeho odôvodnením sa krajský súd stotožňuje a nepovažuje za potrebné ho ničím doplniť. Zo žiadnych listinných dôkazov, obsiahnutých v spise nevyplýva, že by finančné prostriedky z úverov mali byť použité na podnikanie žalobcom, ako to tvrdí žalovaný v odvolaní. 9.1 Správny je aj záver súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že úver v danom prípade je bezúročný a bez poplatkov z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Potom nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §451 a nasl. Občianskeho zákonníka vychádza zo správne a náležite súdom zisteného skutkového stavu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzatvoril dve zmluvy o úvere so žalovaným, na základe ktorých mu boli poskytnuté finančné prostriedky celkom vo výške 1.350,- Eur, keď na prvý úver mu bolo poskytnutých 1.000,- Eur, na druhý 350,- Eur. Celkom zaplatil na prvom úvere 1.872,- Eur a na druhom 672,- Eur, teda spolu zaplatil 2.544,-Eur, čím preplatil spolu 1.194,- Eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať. Súd prvej inštancie teda správne postupoval, keď vyhodnotil skutočnosti tak, ako je uvedené vyššie; odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny v tomto smere potvrdil, a to aj ohľadom úroku z omeškania, riadne a podrobne súdom prvej inštancie odôvodneného.

10. Odvolacia námietka žalovaného ohľadom neprijateľných podmienok je právne bezvýznamná, pretože predmetom sporu nebolo vyhlasovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok a okresný súd ani výrokom žiadne neprijateľné podmienky takto neposudzoval. V danom prípade je zrejmé, že aj z dôvodu predkladania množstva typových odvolaní žalovaným na rôzne súdy odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu.

11. Rozsudok okresného súdu je správne aj vo výroku V., ktorý napadol žalovaný len formálne, osobitne odvolanie nijako neodôvodňoval a nešpecifikoval. Okresný súd správne odôvodnil rozsudok aj v tejto časti; nesprávne konštatovanie, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu, keď v malej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol, nemôže zmeniť záver krajského súdu o správnosti rozhodnutia okresným súdom.

12. Odvolanie žalobcu ohľadom trov konania považoval odvolací súd za dôvodné. Napadol výrok rozsudku do trov právneho zastúpenia, ktoré mu nepriznal okresný súd v plnom rozsahu, ale krátil s odkazom na neúčelnosť a nehospodárnosť vzhľadom na vzdialenosť sídla zvoleného advokáta od sídla prejednávajúceho vec súdu (Žiar nad Hronom - Košice). 12.1 Medzi ústavne garantované práva patrí i právo na právnu pomoc, ktorá v sebe zahŕňa právo strany konania zvoliť si, či sa nechá a kým v konaní zastúpiť. Právne zastúpenie je tak ponechané úplne na vôli strany konania. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 MCdo/16/2008 zo dňa 29.10.2009, podľa ktorého pre voľbu advokáta zákon neustanovuje žiadne obmedzenia, je teda len a len na účastníkovi, ktorého z advokátov, zapísaných v zozname advokátov, vedeného Slovenskou advokátskou komorou si zvolí. Dôležitým kritériom pritom nie je len povesť advokáta, jeho odborné zameranie, ale aj osobný faktor dôvery danému advokátovi, vedomosť, že sa na neho môže spoľahnúť a že advokát si pre neho nájde čas. Účastník konania si musí byť pritom vedomý toho, že v prípade neúspechu ponesie náklady konania, prípadne aj náklady právneho zastúpenia protistrany. Na druhej strane však príslušné procesné predpisy garantujú, že jeho náklady budú v prípade úspechu nahradené. 12.2 Právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi musí byť zaručené nielen právne, ale aj fakticky. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi za účasť, resp. náhradu hotových výdavkov, súvisiacich s účasťou na pojednávaní, hoci na to má podľa zákona nárok, by bol žalobcovi sťažený prístup k právnej pomoci v konaní na súde, pretože aj za priaznivého výsledku sporu by bol žalobca nútený hradiť si náklady na právne zastupovanie sám.

13. Žalobca si pre prípad úspechu vo veci v prvostupňovom konaní uplatnil trovy právneho zastúpenia v podaní zo dňa 03.05.2016 vo výške celkom 503,51 Eur aj s DPH. Ako trovy právneho zastúpenia

uplatnil odmenu advokáta za nevyhnutné právne úkony, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom zo dňa 02.06.2016 vo výške 61,41 Eur plus režijný paušál vo výške 8,39 Eur. 2. žaloba vo veci na začatie konania zo dňa 05.06.2015 vo výške 61,41 Eur plus režijný paušál 8,39 Eur. 3. účasť na pojednávaní dňa 22.03.2016 vo výške 61,41 Eur plus režijný paušál 8,58 Eur, spolu 209,59 Eur. 13.1 Náhradu hotových výdavkov - strata času za účasť na pojednávaní dňa 22.03.2016 si uplatnil podľa §17 ods. 1 Vyhlášky za 200 minút na ceste z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť za každú začatú polhodinu, t. j. 14 x 14,30 Eur, celkom 200,20 Eur. Z hotových výdavkov si zo dňa 22.03.2016 uplatnil zo sumy 200,20 Eur len sumu hotových výdavkov vo výške 140,- Eur. 13.2 Cestovné, pohonné hmoty a paušálnu náhradu podľa prílohy za cestu na pojednávanie z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť dňa 22.03.2016 motorovým vozidlom právneho zástupcu žalobcu si vyúčtoval vo výške 118,40 Eur, z ktorého si uplatnil sumu cestovného vo výške 70,- Eur. 13.3 Celkom si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 503,51 Eur s DPH. Súd prvej inštancie nedôvodne takto uplatnené trovy právneho zastúpenia v konaní takmer plne úspešnému žalobcovi sčasti nepriznal. 13.4 V prejednávanej veci je zrejmé, že vzhľadom na predmet sporu vo výške 1.194,- Eur s príslušenstvom ide (v zmysle Občianskeho súdneho poriadku) o tzv. drobný spor, kde bolo umožnené súdu trovy konania nepriznať, alebo znížiť v prípade, ak sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Okresný súd však zníženie trov ničím neodôvodnil a ani nepoukázal na žiadne zákonné ustanovenie. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania žalobcu zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle §262 ods. 1 C.s.p., §255 ods. 1 C.s.p., §396 ods. 1 C.s.p. v plnom rozsahu proti neúspešnému žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.). Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie

v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).