Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-50-2017.pdf
PDF · 105.08 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: U. o zaplatenie 125,94 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi zaplatiť sumu 87,77 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 87,77 Eur od 23.08.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 40 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.01.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 125,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 23.08.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady škody.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu č. G., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. Žalobca v zmysle tejto Zmluvy vypožičal žalovanej SIM kartu za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu. SIM karte bolo pridelené účastnícke telefónne číslo: XXXXXXXXXX. Žalobca žalobou tiež uplatnil nárok vo výške škody voči žalovanej, ktorá vznikla za odpredaný telefón/telekomunikačné zariadenie LG Optimus L3 II vo výške 33,78 Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia (115,00 Eur) a jeho akciovou cenou (1,00 Eur), t.z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k Zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Výpočet skutočnej škody, ktorú žalovaná spôsobila žalobcovi je nasledovný: Akciová cena zariadenia bola 1,- Eur, jeho predajná cena bola 115,-
Eur a uplatnená škoda je vo výške 33,78 Eur. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb v sume 102,16 Eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 29.06.2015 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku reagovala tak, že uhradila 10,00 Eur. Žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie úroku z omeškania, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 23.08.2015.
3. Žalovanej bola žaloba s prílohami a výzvou súdu na vyjadrenie k nej doručená do vlastných rúk dňa 11.12.2017. Žalovaná sa k veci nevyjadrila.
4. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa alebo ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil dňa 30.07.2018 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 13.07.2018.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinnými dôkazmi: Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. G. zo dňa 31.07.2013, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. G. zo dňa 31.07.2013, Pokus o pokonávku zo dňa 29.06.2015, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 72,43 Eur zo dňa 16.03.2015, faktúra č. XXXXXXXXXX. na sumu 37,84 Eur zo dňa 16.04.2015, Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete žalobcu (ďalej len „Všeobecné podmienky“).
6. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. G. zo dňa 31.07.2014, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. Na základe tejto Zmluvy bola žalovanej poskytnutá SIM karta s účastníckym číslom XXXX XXX XXX. a bol jej aktivovaný program Delfín 20 Eur. K tejto Zmluve bol uzavretý Dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o kúpe telekomunikačného zariadenia LG Optimus L3 II žalovanou od žalobcu, a to so zľavou zo spotrebiteľskej ceny (115,00 Eur) za kúpnu cenu 1,00 Eur. Poskytnutá zľava na telekomunikačné zariadenie bola dohodnutá z dôvodu, že sa žalovaná zaviazala užívať služby poskytované jej prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení Dodatku po dobu dohodnutú v bode 2.3. Dodatku, teda po dobu 24 mesiacov. V prípade porušenia podmienok dojednaných v Zmluve si účastníci konania dojednali v bode 2.5 zmluvnú pokutu 114,00 Eur.
7. Poskytnuté služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúrami, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 72,43 Eur zo dňa 16.03.2015 a faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 37,84 Eur zo dňa 16.04.2015, z ktorej suma 12,50 Eur predstavovala „náklady na vymáhanie pri čiastočnom obmedzení služieb“. Pokusom o pokonávku zo dňa 29.06.2015 žalobca žalovanej oznámil sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu zmluvnej pokuty/náhrady škody, ktorú si z dôvodu porušenia povinností žalovanej voči nej uplatňuje a vyzval ju na ich zaplatenie v dodatočnej lehote do 22.08.2015. Žalovaná na základe tohto listu uhradila sumu 10,00 Eur.
8. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 12 písm. b) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
9. Podľa ust. § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
10. Podľa § 44 ods. 8 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ide o zmluvu, ktoré uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou vyššie uvedenú zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, avšak cenu služieb, tak ako jej bola vyčíslená v jednotlivých vyššie uvedených faktúrach, žalovaná neuhradila. Žalobca si svoje povinnosti z predmetnej zmluvy plnil riadne a včas. Súd preto dospel k záveru, že jeho nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté služby je opodstatnený. Súd mu však priznal len nárok na zaplatenie sumy 72,43 Eur z faktúry č. XXXXXXXXXX a sumy 25,34 Eur z faktúry č. XXXXXXXXXXX., keďže faktúrou č. XXXXXXXXXX bola žalovanej vyfakturovaná tiež položka „náklady na vymáhanie pri čiastočnom obmedzení služieb“ vo výške 12,50 Eur. V tejto časti totiž podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu vznikli náklady spojené s obmedzením poskytovania služieb žalovanej. Ak by mal súd na dojednanie o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 12,50 Eur pri obmedzení poskytovania služieb nahliadať ako na zmluvnú pokutu, také dojednanie by bolo neplatné, keďže by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa (nakoľko by bolo neprimeranou sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou a výška zmluvnej pokuty by bola závislá výlučne na vôli veriteľa). Zároveň ide o dojednanie odporujúce dobrým mravom, pretože umožňuje veriteľovi účtovať zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody za jeho úkony, z ktorých mu žiadna škoda ani nemusí vzniknúť. Dojednanie o zmluvnej pokute je tak v zmysle § 53 ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Z vyššie uvedených dôvodov uzavrel po vykonanom dokazovaní súd, že žalobca preukázal svoj nárok na zaplatenie ceny za poskytované služby v rozsahu 97,77 Eur, od ktorej sumy súd odpočítal sumu úhrady zo strany žalovanej vo výške 10,00 Eur. Preto zaviazal žalovanú na úhradu sumy 87,77 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol.
24. Žalobca si žalobou nárokuje tiež „náhradu škody“ vo výške 33,78 Eur, ktorá má predstavovať rozdiel medzi štandardnou predajnou cenou zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú žalovaná také zariadenie kúpila od žalobcu výhradne preto, že sa zaviazala s ním zotrvať po stanovenú dobu v zmluvnom vzťahu. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume 33,78 Eur neuplatnil žalobca dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia (115,00 Eur) a jeho akciovou cenou (1,00 Eur). V prejednávanej veci je tento rozdiel 114,00 Eur, pričom tento rozdiel si žalobca uplatňuje znížený podľa toho, koľko mesiacov uplynulo z dojednanej doby viazanosti, t.j. ako náhradu škody si žalobca uplatnil len výšku 33,78 Eur, pričom túto považuje za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovanej. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovanej mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť
za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaná porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb nevyplýva ani povinnosť žalovanej splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu telekomunikačného zariadenia, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ak tento nevyplýva zo Zmluvy. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaná nezotrvala so žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou, v rámci ktorej žalobca dostal od žalovanej dojednanú kúpnu cenu. Na základe uvedeného súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
25. Žalovaná tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom v pokuse o pokonávku, sa nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty, teda dňom 23.08.2015 dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 23.08.2015, bola 0,05 % ročne. Výška úrokov z omeškania k uvedenému dňu teda bola 5,05 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,05 % ročne od 23.08.2015 do zaplatenia.
26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní bol úspešný žalobca v rozsahu 69,69 % oproti úspechu žalovanej (procesný neúspech žalobcu je úspechom žalovanej) v rozsahu 30,31 %. Preto súd žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 40 % (69,69 - 31,31 po zaokrúhlení nahor).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)