Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11CoP-37-2018.pdf
PDF · 90.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. P. XXXX/XX, E., proti plnoletej dcére: R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, E., právne zastúpenej Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom, so sídlom M. I. X, E., v konaní o zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10Pc/22/2017-107 zo dňa 7. februára 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca v celom rozsahu zamietol, žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Ako vyplýva z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť len návrh, ak sa zmenia pomery. Je pravdou, že príjem navrhovateľa oproti obdobiu, z ktorého vychádzal súd pri poslednej úprave výživného mierne poklesol 147,46 eur, avšak rozhodujúcim spôsobom sa zmenili pomery oprávnenej osoby a totiž plnoletej dcéry, ktorá dospela. Už nie je žiačkou základnej školy, ale je študentkou vysokej školy a v priebehu mesiaca študuje mimo miesta svojho trvalého bydliska. Za takýchto okolností, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že dieťa disponuje s úsporami vo výške vyše 7.000,- eur, je zrejmé, že výživné v sume 200,- eur od otca a 50,- eur od matky nemôže pokryť všetky potreby študentky v Košiciach. Týmto výživným môže plnoleté dieťa pokryť len najzákladnejšie potreby. R. R. v mieste svojho trvalého bydliska žije v domácnosti so starými rodičmi, ktorým podľa vlastného vyjadrenia neprispieva ničím. Na druhej strane nemožno ale vylúčiť zmenu ich postoja a vytvorenia situácie, keď plnoletá dcéra bude musieť prispievať aj na náklady domácnosti, v ktorej žije počas víkendov. Za takýchto okolností, podľa presvedčenia súdu neboli naplnené zákonné predpoklady pre zníženie vyživovacej povinnosti otcovi. Pokiaľ otec a navrhovateľ poukazoval na skutočnosť, že vyrástla aj dcéra F., zvyšujú sa jej potreby a jeho družka I. H. je stále nezamestnaná, súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal, že by sa I. H. nemohla pre zlý zdravotný stav vo väčšom rozsahu podieľať na plnení vyživovacej povinnosti vo vzťahu k F. H., a na úhrade nákladov spojených s vedením domácností pre zlý zdravotný stav, preto podľa presvedčenia súdu na jej dlhodobú nezamestnanosť, nie je možné prihliadať. Súd je toho názoru, že pri dostatočnom úsilí by mohla nájsť prácu, ktorá by zabezpečila príjem vyšší, ako je poberaná dávka v hmotnej núdzi. Toto prípadné zvýšenie nákladov do rodiny otca neodôvodňuje zníženie výživného na R. R., ktorá je študentkou vysokej školy. Keďže podľa vyjadrenia otca len náklady F. H., ktorá žije s oboma rodičmi v spoločnej domácnosti, predstavujú približne rovnakú sumu, ako otec platil na R.. Súd
preto návrh nepovažoval za dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. O trovách konaniach súd rozhodol podľa ust. § 52 Civilný mimosporový poriadok, nakoľko je súd toho presvedčenia, že nebolo by vo vzťahu k otcovi spravodlivé, keďže z jeho strany nešlo o svojvoľné uplatnenie práva vo vzťahu k plnoletej dcére, zaviazať otca (aj s prihliadnutím na jeho nevysoký príjem) na náhradu trov konania úspešnej R. R.. Plnoletá dcéra disponuje úsporami, ktoré môže použiť aj na úhradu trov tohto konania. Navrhovateľ v dôsledku straty zamestnania v 1. polovici roku 2017 možno zle odhadol situáciu, ak v konaní pokračoval aj po tom, čo sa mu podarilo trvale sa zamestnať vo výrobnom družstve DRUVOS, avšak nekonal vo vzťahu k dcére, ani svojvoľne, ani neohľaduplne, a preto súd jeho plnoletej dcére napriek úspechu v konaní náhradu trov konania proti neúspešnému otcovi nepriznal.
3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd neprihliadol na jeho schopnosti a zároveň na jeho majetkové pomery. Je invalid, jeho pracovná schopnosť je do veľkej miery obmedzená z dôvodu úrazu - odrezanie troch prstov na ľavej ruke. Síce je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 217,20 eur, avšak po odpočítaní výživného, ktoré musí momentálne platiť na plnoletú dcéru, mu neostane ani suma životného minima. V čase podania návrhu to bol jediný príjem, ktorý poberal. Je síce pravdou, že medzi podaním návrhu a rozhodnutím súdu sa pomery zmenili a stal sa zamestnaným, kedy jeho príjem z pracovného pomeru je vo výške 397,80 eur, kedy však jeho pracovné schopnosti sú do veľkej miery obmedzené, nemožno vylúčiť zmenu tohto pomeru a vytvorenie situácie, kedy sa pre zdravotný hendikep stane znovu nezamestnaným. Zo svojho príjmu má problém pokryť jeho nevyhnutné životné náklady a nieto ešte náklady spojené s vyživovacou povinnosťou k dcére R., voči svojej družke a jeho ďalšej dcére F.. Poukazuje na to, že jeho dcéra R. je zdravá a aj keď je študentkou vysokej školy, jej zdravotný stav jej umožňuje, aby pri dostatočnom úsilí si našla popri škole brigádu. Rovnako disponuje úsporami vo výške viac než 7.000,- eur, na ktoré jej ako otec prispieval a ktoré, podľa jeho názoru, môžu slúžiť práve na pokrytie výdavkov spojených so štúdiom na vysokej škole. To, že matka plnoletej dcére prispieva sumou 50,- eur, a aj to nie s pravidelnou mesačnou periodicitou, nemôže byť na ujmu otcovi. Dcéra nemá žiadne výdavky na bývanie, keďže v domácnosti žije spolu so starými rodičmi a neprispieva na náklady súvisiace s bývaním. Poukazuje na to, že ak má dcéra problém s výdavkami na seba a svoje štúdium, je dôvodné zodpovedať otázku, z akých finančných prostriedkov jej bolo umožnené si zaplatiť právnu pomoc advokáta, keďže mohla osloviť Centrum právnej pomoci. Zároveň súd neprihliadal na to, že rodičovské práva a povinnosti majú voči dieťaťu obaja rodičia. Podľa jeho dostupných informácií matka na dcéru neplatí, poprípade platí nepravidelne. Žiada preto súd, aby prihliadal aj na tento fakt. Žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že výživné zníži na sumu 75,- eur mesačne.
4. Plnoletá dcéra vo vyjadrení udáva, že na strane navrhovateľa nedošlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré by odôvodňovali navrhované zníženie výživného. Naopak, na strane plnoletej dcéry došlo k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy, keďže už nie je žiačkou základnej školy, ale študuje na vysokej škole v Košiciach, mimo svojho trvalého bydliska so zvýšenými výdavkami a nie je žiaden dôvod na znižovanie výživného. Žiada rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej nárok voči navrhovateľovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Otec vo vyjadrení udáva, že sa nestotožňuje s tvrdením dcéry, že na jeho strane nedošlo k zmene pomerov. Rovnako má vyživovaciu povinnosť k druhej plnoletej dcére F. H., ktorá sa taktiež stala študentkou strednej odbornej školy, a tým pádom vznikli zvýšené výdavky a náklady na štúdium. Napriek tomu, že dcéra F. je mladšia, je schopná si privyrobiť v rámci študentskej brigádnickej práce a finančne ho ako otca odbremeniť. Poukazuje na to, že životná úroveň plnoletej dcéry je omnoho vyššia ako životná úroveň otca. Dcéra preukázala v rámci konania na súde prvej inštancie, že medzi jej výdavky patrí napríklad mobilný paušál s internetom v hodnote 40,- eur mesačne. Neverí, že študentka vysokej školy potrebuje takýto vysoký paušál na svoje nevyhnutné potreby. Takisto vynakladá pravidelnú mesačnú splátku 5,- eur mesačne za ďalší internet, ktorý, podľa jej udania, má používať v byte, v ktorom žije. On sám mobil nemá. Verí, že aj na ostatné jednorazové výdavky, napr. na nákup skrípt a učebníc jej bohato musí postačiť nasporená čiastka, ktorou disponuje. Poukazuje na to, že súd musí prihliadnuť na vývoj životných nákladov. V tejto súvislosti poukazuje aj na svoj zdravotný stav. Má vyživovaciu povinnosť aj voči druhej plnoletej dcére a rovnako voči družke, ktorá síce invalidný dôchodok nepoberá, ale má zdravotné problémy, a tým pádom problém nájsť si zamestnanie. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby invalidný otec, ktorého schopnosti, možnosti a majetkové pomery sú v značnom nesúlade so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi plnoletej dcéry, mal voči dcére povinnosť platiť
výživné v hodnote 200,- eur. Pritom matka, ktorej zdravotný stav je dobrý, platí výživné iba v hodnote 50,- eur. Iba s vypätím síl dokáže pokryť svoje nevyhnutné výdavky. Žiada preto o zníženie výživného na sumu 75,- eur mesačne.
6. Plnoletá dcéra sa k vyjadreniu otca nevyjadrila.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z dôvodov v zmysle ust. § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. Súd prvej inštancie zistil správne a v potrebnom rozsahu skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP.
9. Odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd nepovažuje za dôvodné.
10. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov zásadnejšieho charakteru. Tú súd zisťuje porovnaním pomerov osoby výživou oprávnenej a osoby výživou povinnej, aké boli v čase predchádzajúcej úpravy so stavom v súčasnosti. Súd musí zhodnotiť celý komplex skutočností, ktoré nastali na strane osoby výživou oprávnenej a osoby výživou povinnej.
11. Možno dať za pravdu navrhovateľovi, že jeho príjem sa od poslednej úpravy výživného znížil. Hoci je však otec čiastočný invalidný dôchodca, má pracovnoprávnu spôsobilosť, čoho dôkazom je to, že vykonáva povolanie v svojej profesii a iba na krátku dobu jeho jediným príjmom bol čiastočný invalidný dôchodok. Toto obdobie však iba v nepatrnom rozsahu zasahovalo do obdobia od podania návrhu, preto ho nebolo potrebné zohľadniť. V súčasnosti možno konštatovať, že navrhovateľ pracuje na plný pracovný úväzok a okrem invalidného dôchodku dosahuje pravidelný mesačný príjem, ktorého výška síce od poslednej úpravy poklesla, sú tu však iné dôvody, pre ktoré napriek tejto skutočnosti nemožno výživné znížiť.
12. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 7 rokov a podstatným spôsobom sa zmenili výdavkové pomery v čase predchádzajúcej úpravy maloletej, v súčasnosti plnoletej, dcéry. Kým v čase predchádzajúcej úpravy bola žiačkou základnej školy, v súčasnosti študuje na vysokej škole mimo svojho bydliska. Je nepochybné a vyplýva to aj z rozpisu výdavkov, ktoré predložila plnoletá dcéra a ktoré zohľadnil súd prvej inštancie, že ide o zásadný, niekoľkonásobný nárast výdavkov.
13. Formu prípravy na budúce povolanie formou vysokoškolského štúdia možno považovať za najefektívnejšiu formu prípravy, aby si dieťa v budúcnosti vedelo zabezpečiť zdroj svojich príjmov. Práve v tomto období dochádza ku kulminácii výdavkov dieťaťa a zohľadňujúc náročnosť vysokoškolského štúdia, je dôležité, aby rodičia dieťa podporili okrem iného finančne. V danom prípade nemožno neprihliadnuť, že plnoletá dcéra študuje na výberovej vysokej škole, osobitne náročnej, a to napriek tomu, že jej zázemie neposkytuje ani jeden z rodičov, ale jej starí rodičia.
14. Nepochybne, ani určené výživné zo strany otca (200,- eur mesačne) a matky (50,- eur mesačne) nemôže pokryť vznikajúce, pravidelne sa opakujúce, ako aj náhodné a nepredvídateľné výdavky plnoletej dcéry. Hoci možno dať za pravdu navrhovateľovi, že výdavok 40,- eur mesačne na mobilný telefón je vzhľadom na skutočnosť, že plnoletá dcéra nedosahuje sama príjem, nadštandardný, výživné, ktoré jej rodičia poskytujú, nemôže pokryť ani jej základné výdavky na stravu, obliekanie, hygienu, zdravotnícku starostlivosť, bývanie na internáte, dochádzku, knihy (skriptá), ostatné školské potreby, internet (ktorý je k vysokoškolskému štúdiu nevyhnutný).
15. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na vyživovaciu povinnosť určenú matke vo výške 50,- eur mesačne, v konaní boli produkované tvrdenia, z ktorých vyplýva, že matka je v súčasnosti dlhodobo práceneschopná a je v Psychiatrickej liečebni v J.. Vzhľadom na takúto aktuálnu situáciu na strane matky nebolo dôvodné prejudiciálne preskúmavať jej možnosti prispievať na výživu dcéry vyšším výživným.
16. Rozsudok okresného súdu je vecne správny a odvolací súd ho preto, vrátane výroku o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť, potvrdil.
17. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 52 CMP.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)