Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/212/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne: S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. K., M. I. XXXX/X, zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Mačajom, so sídlom AK Banská Štiavnica, Dolná 7, proti žalovanému: Z., s.r.o., so sídlom v I., Z. XX, U.: XX XXX XXX, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12C/133/16-70 zo dňa 09.01.2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.12.2012 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov (prvý výrok), že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 15 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle §262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa §269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva“ je neprijateľná, a preto neplatná (druhý výrok), že zmluvná podmienka uvedená v Rozhodcovskej zmluve, uzavretej dňa 07.12.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným, uvedená v čl. II., v bode 1., písm. a/, b/ v znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 07.12.2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek, zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca, ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)“ je neprijateľná, a preto neplatná (tretí výrok) a žalobkyni priznal náhradu trov konania v pomere 100% voči žalovanému (štvrtý výrok).

1.1 Okresný súd vec posúdil podľa §52 ods. 1, 2, 3, 4, §53 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej v texte aj „OZ“), podľa §1ods.1,2, §2, §9ods.1,2, §11ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej v texte aj len „z.č. 129/2010 Z.z.“), §497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej v texte aj len „ObZ“). Konštatoval, že žalobkyňa uzavrela dňa 07.12.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX so žalovaným, na základe ktorej jej žalovaný poskytol sumu 350,-Eur, ktorú sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť o príslušný poplatok vo výške 322,-Eur v 12 mesačných splátkach po 56,-Eur, počnúc dňom 15.01.2013. RPMN v úverovej zmluve bola uvedená vo výške 281,64% s tým, že úver bol poskytnutý na iný účel. Finančné prostriedky prevzala žalobkyňa v hotovosti pri podpise zmluvy. Celú istinu doposiaľ žalobkyňa nevrátila. Súd dospel k záveru, že zmluva medzi účastníkmi je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z.. Žalobkyňa vystupovala v danom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 1.2 Podľa §298 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) a vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, v zmysle vnútroštátnej a európskej judikatúry súd považoval zmluvnú podmienku, obsiahnutú v článku 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom sa nejedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku; preto ju okresný súd určil vo výroku svojho rozhodnutia za neprijateľnú. 1.3 Súčasne súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka, uvedená v rozhodcovskej zmluve v článku 2, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia, je neprijateľná s poukazom na ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka, a teda je neplatná. Spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska neprijateľnosti je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná, netvorila súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere, čo ešte neodôvodňuje záver, že bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli spotrebiteľa pristúpiť na ňu. Povahu formulárovej zmluvy majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Rozhodcovská zmluva je formulárová, nebola napriek jej formulácii dostatočne alternatívnou, žalobcovi bolo absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia, či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu, či rozhodcovského súdu. Preto právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku bola založená na neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá je neplatná. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/275/2014, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/27/2011. 1.4 Okresný súd zastával názor, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/9/2010, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/663/2015. 1.5 Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.; zistil, že neobsahovala informácie v zmysle §9 ods. 2 citovaného zákona, a to obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa alebo meno, priezvisko a miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu v zmysle §9 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, uvedenie adresy, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle §9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, uvedenie doby trvania zmluvy o úvere a termín konečnej splatnosti úveru v zmysle §9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, úrokovú sadzbu v zmysle §9 ods. 2 písm. i) citovaného zákona, uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle §9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona a neobsahuje ani uvedenie priemernej RPMN v zmysle §9 ods. 2 písm. y) citovaného zákona. Nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednaná konečná splatnosť úveru; v zmluve je uvedený len počet mesačných splátok 12. Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je dojednaná len celková suma splátok 12 x 56,-Eur, bez bližšej špecifikácie, aká časť splátky bude použitá na zaplatenie istiny, úroku, resp. poplatkov žalovaného a ďalšie poplatky. V zmluve je uvedená len jedna splátka bez bližšej špecifikácie. Tiež nie je jednoznačne zrejmé, kedy sú splatné ďalšie splátky. Osoba mandatára v zmluve nie je riadne špecifikovaná, je uvedené len jeho priezvisko a nečitateľný podpis. Chýbajú údaje o trvalom pobyte, identifikačné číslo a meno. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí v samotnej zmluve sa úver s poukazom na §11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že čo i len jedna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vymedzená v §9 ods. 2 chýba, úver je bezúročný a bez poplatkov.

1.6 O trovách konania rozhodol podľa §255 ods. 1 a §262 ods. 2 C.s.p. a úspešnej v plnom rozsahu žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100% voči žalovanému s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, preto v prejednávanej veci bolo potrebné použiť obchodnoprávne zákonné ustanovenia. Ide o nepomenovanú zmluvu, nie o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd sa nevysporiadal ani s uplatnenou námietkou res iudicata v podobe rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská zmluva je na samostatnej listine a dňa 11.11.2014 bol vydaný rozhodcovský rozsudok. V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinný žiadny všeobecne záväzný predpis o stanovení maximálne prípustnej výšky úrokov na poskytnutie peňažných prostriedkov. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal priznať náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. Zotrvala na dôvodoch uvedených v žalobe, ako aj na pojednávaní, pretože považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, vychádzajúce zo správne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci.

4. Žalovaný vyjadriť možnosť k vyjadreniu žalobkyne už nevyužil.

5. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý v §470 ods. 1 uvádza, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa §470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle §34 C.s.p., vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie; v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby ohľadne uplatneného nároku na určenie, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov. Osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Reagujúc na odvolacie dôvody a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§379, §380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§380 ods. 2 C.s.p.).

9. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že okresný súd správne konštatoval, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože len určenie, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov, je spôsobilé odstrániť právnu neistotu žalobkyne ohľadne dlžnej sumy úveru a nastoliť pevný právny základ pre priamy pomer medzi žalobkyňou a žalovaným, založený spornou zmluvou o úvere.

10. Odvolacia námietka žalovaného, že vo veci nejde o spotrebiteľský vzťah, ale o nepomenovanú zmluvu v zmysle Obchodného zákonníka, ktorá nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, že neexistoval predpis o maximálnej prípustnosti výšky úroku a ohľadom námietky res iudicata, nie sú dôvodné. Odvolací súd poukazuje na ustanovenia §52 ods. 4 OZ, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere, z ktorých jednoznačne vyplýva rozdiel medzi spotrebiteľským úverom a spotrebiteľskou zmluvou, t.j. každá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, naopak však tento záver neplatí, t.j. aj keď zmluva o úvere nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., môže byť spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka. Tento záver vyplýva z §1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani osobitných predpisov; ustanovenie §52 ods. 4 pre účely vymedzenia pojmu spotrebiteľ nezakotvuje podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, zakotvuje len jedinú podmienku, a to, aby fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle §52 ods. 1 každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom; zo spisu nevyplýva, že by žalobkyňa predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavierala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanom spore ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože pre účely Občianskeho zákonníka je potrebné žalobkyňu považovať za spotrebiteľa.

11. Skutočnosť, že zmluva o úvere v prejednávanej veci neobsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho je sporný úver bezúročný a bez poplatkov, nebola sporná, žalovaný toto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nenamietal, keď jeho odvolanie v tomto smere nepolemizovalo s odôvodnením napadnutého rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je na základe uvedeného vo výroku o určení, že je bezúročný a bez poplatkov, vecne správny.

12. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa absolútne nevysporiadal s neodstrániteľnou prekážkou konania - prekážkou veci rozhodnutej, keďže o nárokoch zo zmluvy o úvere už právoplatne rozhodol Stály rozhodcovský súd, ktorý rozhodcovský rozsudok bol vydaný 11.11.2014 a nadobudol aj právoplatnosť a vykonateľnosť. Táto námietka je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa rozhodcovským rozsudkom zaoberal a podrobne odôvodnil, z akého dôvodu prv vydaný rozhodcovský rozsudok nepovažuje za prekážku res iudicata (strana 9 - 11 rozsudku, bod 35, 36, 37 rozsudku). Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo považoval rozhodcovský rozsudok za nulitný právny akt, ktorý nemôže vytvoriť prekážku brániacu prejednaniu predmetnej sporovej veci. Jeho argumentácii nemožno nič vytknúť. Právoplatný rozhodcovský rozsudok síce spravidla predstavuje prekážku rozhodnutej veci, nulitný rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky však prekážku právoplatne rozhodnutej veci zakladať nemôže, pretože sa naň hľadí ako keby nebol vydaný. Z hľadiska prekážky rozhodnutej veci je relevantné, či samotný rozhodcovský súd posúdil zmluvu o úvere ako platný a odplatný právny úkon, podstatné je, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platnou rozhodcovskou zmluvou (doložkou).

13. Keďže odvolací súd považoval záver okresného súdu za správny v plnom rozsahu, ako vecne a právne správny v plnom rozsahu ho potvrdil, a to aj vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o úvere, osobitne odvolaním nenapadnutým, ako aj vo výroku o trovách konania.

14. V dôsledku úspechu žalobkyne v odvolacom konaní jej krajský súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle §255 ods. 1, §262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §396 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 C.s.p.).

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).