Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/294/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho, v spore žalobcu P. proti žalovanej C., o zaplatenie 62,67 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. 5C/64/2016-50 zo dňa 24. januára 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. a), t), k), § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1, 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, § 9 ods. 2 písm. j), k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.03.2014, uzavretej medzi stranami sporu, žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 250 Eur s tým, že sa zaviazala zaplatiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 218 Eur (úrok vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 97,88 Eur a administratívny poplatok v sume 120,12 Eur ), t. j. celkovú sumu 468 Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť úver do 20.03.2015 pri RPMN 87,20 % a priemernej RPMN 44,79 %. Z dohody o splnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.03.2014 vyplýva, že žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi celkovú výšku úveru 468 Eur v 12-ich mesačných splátkach po 39 Eur k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.04.2014, pri RPMN 260,12 % s tým, že berie na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN za poskytnutý spotrebiteľský úver je ku dňu podpísania tejto dohody 44,79 %. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je spotrebiteľským úverom, pričom v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje obligatórna náležitosť úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zo splátky 39 Eur nevyplýva, akú časť tvorí istina, akú časť úrok a koľko poplatok. Údaj o RPMN je uvedený v zmluve vo výške 87,20 % a priemernej RPMN 44,79 %, pričom v dohode o splátkach je RPMN až 260,12 % a priemerná RPMN 44,79 %, teda ide o uvedenie dvoch rozporných údajov o hodnote RPMN, preto absentuje splnenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda dohodnutie správnej RPMN. Samotná výška úroku z úveru vo výške 39,15 % je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, lebo v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda v marci 2014 boli bankovými subjektmi na území Slovenskej republiky poskytované spotrebiteľské úvery splatné do jedného roka za priemernú úrokovú sadzbu vo výške 8,27 % ročne. Dohodnutá výška úroku za úver vo výške 39,15 % ročne viac

ako 4,5-krát prevyšuje priemerné úrokové sadzby za poskytované úvery bankovými subjektmi na území Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie dospel preto k záveru, že dohoda o výške úroku z úveru je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pre absenciu obligatórnych náležitostí úveru stanovený v § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. b) citovaného zákona. Žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie úroku z úveru vo výške 62,67 Eur tak, ako ho žalobca vyčíslil. Poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 120,12 Eur, čo činí 48,048 % z požičanej sumy a úrok z úveru predstavuje 39,15 %, čo je spolu 87,20 %, je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o uplatnenie trov mediačného konania vo výške 139,65 Eur, žalobca ničím nepreukázal dôvodnosť a oprávnenosť tohto nároku, tento vychádza len jednostranne zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu bod 07. VPPÚ č.l. 8 spisu, pričom ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.4 písm. a) a t) Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatná, lebo žalobca ničím nepreukázal, či vôbec bolo vykonané nejaké mediačné konanie, či splnil svoj záväzok vykonať mediačné konanie, na koho podnet bolo vykonané, vyplývajúci z bodu 10 VPPÚ a s akým výsledkom. Svoj nárok riadne nevyčíslil, nešpecifikoval, z čoho pozostáva a ničím jeho dôvodnosť a oprávnenosť nepodložil, preto súd prvej inštancie konštatoval, že nárok, tak ako je uplatnený bez akéhokoľvek zdôvodnenia a špecifikácie a preukázania jeho oprávnenosti, považuje za nedôvodný a neoprávnený a považuje ho za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 0,58 Eur, tento taktiež nie je preukázaný, lebo žalobca nepreukázal, koľko a kedy žalovaná uhradila, nepredložil súdu o tom žiaden dôkaz okrem tvrdenia v žalobe, že žalovaná zaplatila 175 Eur, pričom nie je zrejmé, kedy a v akých sumách. Nie je preto daná oprávnenosť nároku žalobcu na úrok z omeškania vo výške 0,58 Eur tak, ako si ju žalobca v žalobe vyčíslil. Súd prvej inštancie preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanej, ktorá bola v spore úspešná, náhradu trov konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie (správne rozsudok) súdu prvej inštancie zrušil. Uviedol, že so žalovanou uzatvorili dňa 25.03.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 250 Eur zvýšený o príslušný poplatok vo výške 218 Eur, t. j. celkovú čiastku vo výške 468 Eur s termínom splatnosti do 20.03.2015. Žalovaná si individuálne dohodla podmienky Zmluvy o úvere s tým, že s odbornou starostlivosťou, ktorú vykonal na základe vyplnenia formuláru o overení klienta, boli dojednané podmienky poskytnutia úveru a k tomu dohodnutá výška úveru na základe posúdenej bonity klienta. Výška, počet a termíny splátok sitiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej stane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je na prednej strane uvedené nasledovné: Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 468 Eur, ak nie je dohodnuté inak do 20.03.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 20.03.2015. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.06.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa žalobcu neprimerane vysoký, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Výšku poplatku v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovovala, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného prevzal. Ročná percentuálna miera nákladov je stanovená v zmluve vo výške 87,20 %. RPMN je uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným odpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve o úvere. Hlavným predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od

vzniku úverového vzťahu, a to až do doby, kedy boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené žalobcovi. Uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne je primeraný a v súlade s dobrými mravmi. K argumentácii súdu o tom, že výška úroku z úveru vo výške 39,15 % je neplatná a v rozpore s dobrými mravmi, pretože v čase uzavretia zmluvy boli bankovými subjektmi na území Slovenskej republiky poskytované spotrebiteľské úvery splatné do jedného roka za priemernú úrokovú sadzbu vo výške 8,27 %, považuje žalobca za nesprávnu, nakoľko súd by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaná. Čo sa týka uplatnenia trov mediačného konania, tieto sú v súlade s bodom 07 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru a vyjadrujú úmysel veriteľa o mimosúdne riešenie sporu.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. V danej veci súd prvej inštancie zmluvný vzťah, uzavretý medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa 25.03.2014 - Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v dôsledku ktorej sa veriteľ zaviazal pri podpise tejto zmluvy poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 250 Eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splácať, posúdil vzťah ako spotrebiteľský v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a následne spotrebiteľskú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnutie úveru odplatu v sume 218 Eur spočívajúcu v súčte úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 97,88 Eur a administratívneho poplatku v sume 120,12 Eur. Spolu sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi 468 Eur do 20.03.2015. V Dohode o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere sa zmluvné strany v totožný deň 25.03.2014 dohodli o úhrade celkovej čiastky 468 Eur v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 39 Eur, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.04.2014.Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

6. Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu, teda úroky na určitú dobu za účelom ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uzavretú medzi účastníkmi konania, správne súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu a správne v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka potom skúmal, či daná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné podmienky a neodporuje dobrým mravom a nespôsobuje tak nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. V danom prípade, ako vyplýva zo zmluvy o úvere, žalobca ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru so žalovanou nevyjednával, nemajú teda charakter individuálnych zmluvných podmienok (zmluva je uzavretá na predtlačenom formulári).

7. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 25.03.2014 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

8. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., účinného ku dňu 25.03.2014, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

9. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je pre spotrebiteľov najdôležitejším indikátorom ceny úveru. Náklady sú v tomto prípade suma, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičanú sumu. RPMN teda vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, pretože zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom.

10. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že RPMN zohľadňuje všetky náklady, ktoré musel spotrebiteľ vynaložiť v súvislosti s poskytnutým úverom, ktoré žalobca uviedol v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a ktoré definoval ako odplatu v sume 120,12 Eur a úrok vo výške 39,15 %. Údaj o RPMN je

obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ žalobca uviedol hodnotu RPMN v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.03.2014 vo výške 87,20 % a v ten istý deň uzatvoril so žalovanou Dohodu o plnení v splátkach v súvislosti s tou istou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v ktorej uviedol RPMN vo výške 260,12 %, znemožnil žalovanej ako spotrebiteľke získať objektívne informácie o podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupovala. Takýto postup žalobcu je nesporne zavádzajúci a pre spotrebiteľ mätúci. Nesprávne, resp. diametrálne rozdielne uvedenie údaja o RPMN v tom istom zmluvnom vzťahu má rovnaké následky, ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle § 11 ods. l písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. spája so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Záver súdu prvej inštancie, že z tohto dôvodu je Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.03.2014 bez úrokov a bez poplatkov, je správny. Správny je potom i záver súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu na zaplatenie vyčísleného zmluvného úroku vo výške 62,67 Eur je nedôvodný.

11. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške 0,58 Eur a trov mediačného konania vo výške 139,65 Eur, odvolací súd sa v tomto rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku, na ktoré odôvodnenie v zmysle § 387 ods. 2 poukazuje.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

13. Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu obsiahnutými v jeho odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (hoci nárok na náhradu trov jej podľa § 255 ods. 1 vznikol), nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná, žiadne trovy jej v odvolacom konaní nevznikli. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .