Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/36/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: PRIVATdebt, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohvec, IČO: 45 322 571, zastúpeného JUDr. J. H., advokát, so sídlom V. X/A, XXX XX L., IČO: 42 256 593, proti povinným: 1/ E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. XXX, XXX XX D., štátny občan Slovenskej republiky a 2/ J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D., štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 17 999,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 1. februára 2018, č.k. 6Er/1702/2013-170, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., II. a III. p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol, výrokom II. zamietol návrh na povolenie odkladu a výrokom III. zamietol námietky proti trovám exekúcie. Uviedol, že dňa 28.09.2017 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f), g), a l), námietky proti trovám exekúcie a návrh na odklad exekúcie do rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd prvej inštancie uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu a preskúmaním návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Povinný 2/ napáda základné konanie, z dôvodu nesprávne vydaného platobného rozkazu. Povinný 2/ nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, čo vyplýva zo systematického výkladu a charakteru civilného súdneho konania. Tvrdenia, ktoré použil povinný vo svojej obrane proti exekúcii mal teda podľa súdu prvej inštancie uplatniť v civilnom súdnom konaní, kde mal možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, čo v danom prípade povinný 2/ nevyužil. Platobný rozkaz - exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa tak perfektným exekučným itulom, pričom po jeho vzniku nenastali také okolnosti, ktoré by spôsobili neprípustnoť exekúcie. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie mal za to, že nenastal ani jeden zo zákonne stanovených dôvodov zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Ex. por., súd návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol. Zároveň súd prvej inštancie zamietol aj návrh povinného 2/ na povolenie odkladu, nakoľko povinný 2/ neoznačil a ani nepredložil exekučnému súdu dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, resp. uniesol dôkazné bremeno. K podaným námietkam povinného 2/ voči trovám exekúcie súd prvej inšancie uviedol, že nakoľko neboli podané v zákonnej 14 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a namiesto súdnemu exekútorovi osobne podané Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom, súd prvej inštancie námietky povinného 2/ voči trovám exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný 2/, ktorý uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zaistenie rozhodujúcich skutočností. Žiadal súd prvej inštancie o pribratie prokurátora do konania a podľa neho s poukazom na § 35 ods. 2 písm. j) má nárok na pridelenie prokurátora, na ochranu práv spotrebiteľa. Má za to, že spotrebiteľská zmluva je od počiatku neplatná s neprijateľnými zmluvnými podmienkami, neobsahuje ani základné povinné náležitosti ako napr. RPMN, suma nerozdelená na istinu, úrok a positenie, absentuje počet splátok, či dátum splatnosti, zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku a mnoho iných. Poskytnuté finančné prostriedky sú nižšie ako boli v zmluve dohodnuté. Čiže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach spotrebiteľa. Poukázal na ust. § 172 ods. 9 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že súd exekúciu zastaví a povinný doplatí oprávnenému istinu vo výške 5669,70 Eur v mesačných splátkach po 70,- Eur vždy k 20 dňu v mesiaci.

3. K odvolaniu povinného 2/ sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že povinní sú stranou, ktorá neuhradila dlžné finančné prostriedky, t.j. povinní sú stranou, ktorá porušila dohodu a správala sa protiprávne. Nie je žiadna pochybnosť o tom, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému 1/ finančné prostriedky predstavujúce úver, avšak povinný 1/ ani povinný 2/ (ručiteľ) tieto finančné prostriedky žalobcovi nevrátili. Teda pohľadávka oprávneného naozaj a bez pochyby existuje. Povinný 2/ ako ručiteľ uzatvoril zmluvu o úvere a ostatné podklady k úveru slobodne, vážne a v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi o ochrane spotrebiteľa. Celý proces a možnosť poskytnutia úveru bola teda vopred písomne stanovená a zakladala pevný rozsah práv a povinností právneho predchodcu oprávneného, povinného 1/ ako dlžníka a tiež povinného 2/ ako ručiteľa. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti. Celý text zmluvy o úvere je koncipovaný prehľadne, pozostáva len z pár strán, je písaný jednotným dostatočne veľkým písmom, dôležité údaje sú zvýraznené hrubým písmom. Pohľadávka oprávneného bola potvrdená nezávislým a nestranným súdom, pričom toto rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd by nemal v rámci svojej rozhodovacej činnosti ako nezávislý orgán, ktorý má rozhodovať nestranne a brániť rovnako oprávnené záujmy všetkých subjektov práva, uplatňovať neprimerane ochranu práv len jedného subjektu. Zároveň poukázal na rozhodnutie súdu prvej inštancie a uviedol, že sa s ním plne stotožňuje, nakoľko povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Uviedol, že obaja povinní mali možnosť v zákonnej lehote podať odpor proti platobnému rozkazu, o čom boli riadne poučení súdom. Túto možnosť ani jeden z účastníkov konania nevyužil a preto sa platobný rozkaz stal právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Má za to, že povinný 2/ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by jeho tvrdenia boli pravdivé, a teda z akého dôvodu by podľa názoru povinného mal byť prvý úkon neplatný, neuvádza či a ako by mal svojim obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať a ani z akého dôvodu by sa mal priečiť dobrým mravom. Teda argument povinného 2/ zostal len na úrovni ničím nepodložených a bezpredmetných tvrdení. Rovnako je potrebné dodať, že pripustenie argumentácie zo strany súdu by znamenalo neobmedzené zastavovanie exekúcii plošne vo vzťahu ku všetkým spotrebiteľom (ktorí by sa zbavili exekúcie jednoducho tým, že použijú argument o rozpore s dobrými mravmi). Teda spotrebitelia by si mohli brať úvery a tieto by následne neplatili jednoducho s odkazom na to, že vymáhanie ich zaplatenia je v rozpore s dobrými mravmi. V závere uviedol, že navhuje aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

4. K vyjadreniu oprávneného sa vyjadril povinný 2/, ktorý je presvedčený, že je to predovšetkým veriteľ, ktorý by mal postupovať s odbornou starostlivosťou, v súlade s dobrými mravmi a mal by na trhu ustáliť hranicu, pokiaĺ ide o čestné podmienky a ich používanie v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na smernicu č. 93/13 EHS a čl.46 a 48 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že základným predpokladom pre úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Má za to, že zmluva je neplatná už od počiatku, nakoľko predmet zmluvy je sporný a strany si majú navzájom vrátiť len plnenia. Opäť poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky ako to už uviedol vo svojom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd exekúciu zastavil a povinný doplatí oprávnenému istinu vo výške 5669,70 Eur v mesačných splátkach po 70,- Eur, vždy k 20. dňu v mesiaci.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „C.S.P.“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.S.P. potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 C.S.P., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6. Podľa § 473 C.S.P. v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.S.P., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie poverením č. 5304 036317 zo dňa 10.09.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 17.999,44 Eur s príslušenstvom, a to na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10C/ 58/2013- 21 zo dňa 11.03.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.04.2013. Povinný 2/ vo svojom podaní doručenom súdu prvej inštancie navrhol zastaviť exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f), g) a l) Ex. por., pričom zároveň podal aj námietky voči trovám exekúcie a príslušenstvu a návrh na odklad exekúcie do rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd prvej inštancie následne napadnutým uznesením návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie a návrh na povolenie odkladu zamietol a zároveň zamietol aj námietky povinného 2/ voči trovám exekúcie a príslušenstvu.

8. Podľa § 41 ods. 1 Ex. por., exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

9. Podľa § 57 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

11. Zastavenie exekúcie predstavuje jeden zo spôsobov skončenia exekučného konania, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. Vyššie citovaného ustanovenie § 57 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017 upravuje dôvody, pri existencii ktorých vzniká súdu povinnosť zastaviť exekúciu. Môže tak urobiť na návrh alebo aj bez návrhu, keď sa o dôvode na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie dozvie. Konanie o zastavenie exekúcie je v zmysle uvedeného relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Exekučný súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, môže si vyžiadať listiny, spisy a pod. Ak však povinný tvrdí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie, je povinný svoje tvrdenia dôkazne podložiť.

13. Odvolací súd nevzhliadol dôvod pre zastavenie exekúcie predpokladaný ust. § 57 ods. 1 písm. a), b), f), g) a l) Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017). Súd prvej inštancie správne vo svojom rozhodnutí uviedol, že povinný 2/ namieta vo svojom odvolaní skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Uvedené tvrdenia, ktoré použil povinný 2/ vo svojej obrane proti exekúcii mal použiť v civilnom súdnom konaní, kde mal možnosť podať odpor voči platobnému rozkazu. Exekučný súd už nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutia vydané v základnom konaní, skúma len súlad žiadosti o udelenie poverenia s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom v zmysle ust. § 44 ods. 2 Ex. por. Zároveň môže súd exekučný súd po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučné konanie zastaviť, v prípade, že je daná niektorá zo skutočností výslovne uvedená v ust. § 57 ods. 1 písm. a) až m) Ex. por. Nakoľko povinný 2/ nepreukázal žiaden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie považuje za vecne správne.

14.Podľa § 56 ods. 2 Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017), aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

15. Účelom odkladu exekúcie podľa § 56 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017 je zabrániť nepriaznivým následkom neodkladnej exekúcie, ktoré by uplynutím času mohli spôsobiť ich nezvrátiteľnosť. Exekučný poriadok umožňuje povoliť odklad exekúcie len z taxatívne vymenovaných dôvodov. Odklad exekúcie sa v zásade netýka samotného exekučného titulu. Tento inštitút umožňuje za splnenia zákonom ustanovených dôvodov a na prechodnú dobu preferovať iný záujem, ako je nútený výkon rozhodnutia alebo iného exekučného titulu. Mimoriadny význam má aj odôvodnenie rozhodnutia o odklade exekúcie, najmä z toho dôvodu, že odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 Ex. por. a podľa § 56 ods. 2 Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017) sa diametrálne líšia. Pokiaľ ide o odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Ex. por., tak ho možno povoliť bez návrhu, pričom zákon bližšie nerozvádza slovné spojenie "ak možno očakávať", že exekúcia bude zastavená. Odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017) možno povoliť len na základe návrhu. Vo všeobecnosti by malo byť aspoň osvedčené pred povolením odkladu podľa § 56 ods. 2 Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017), že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie, alebo že je splnená niektorá z ďalších podmienok, ktorá môže viesť k zastaveniu exekúcie.

16.Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017) tak predpokladá preukázanie takých okolností povinným, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017). Spravidla ide o prípady, keď prebieha konanie, ktorého výsledok môže mať podstatný vplyv na priebeh exekúcie. V súvislosti s rozhodovaním o odklade exekúcie je zároveň úlohou súdu, ktorý rozhoduje o odklade exekúcie, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom.

17.Nakoľko z obsahu spisu nevyplynulo, že na súde prvej inštancie prebieha také konanie, ktorého výsledok by mal vplyv na predmetné exekučné konanie, prípadne na zastavenie exekúcie, mal odvolací súd za to, že nebol splnený predpoklad pre odklad exekúcie, a preto uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. o zamietnutí povolenia odkladu exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

18. Podlˇa § 50 ods. 1 zákona cˇ. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekucˇnej cˇinnosti (Exekucˇný poriadok) a o zmene a doplnení dˇalších zákonov v znení neskorších predpisov (dˇalej len „Exekucˇný poriadok“), povinný môže vzniestˇ u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od dorucˇenia upovedomenia o zacˇatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekucˇného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhatelˇnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekucˇnom titule. Námietky musia bytˇ odôvodnené a na dodatocˇne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnútˇ.

19. Podlˇa § 50 ods. 2 Exekucˇného poriadku námietky proti exekúcii je exekútor povinný dorucˇitˇ súdu najneskôr do piatich dní od ich dorucˇenia úcˇastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich dorucˇenia.

20. Nakoľko mal odvolací súd za preukázané, že povinný 2/ si upovedomenie o exekúcii prevzal dňa 07.10.2013 a námietky podal osobne na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom dňa 28.09.2017, t.j. po uplynutí 14 dňovej zákonnej lehoty, uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí námietok proti trovám exekúcie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.S.P., ako vecne správne.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .