Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/163/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX W., zastúpenej H.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX U., proti žalovanému: H.. J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX W., o žalobe žalobkyne na obnovu konania Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/247/2015, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/1/2018-38 zo dňa 11. mája 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/1/2018-38 zo dňa 11. mája 2018 p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 413 ods. 1 písm. d), e) odmietol žalobu na obnovu konania Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/247/2015 (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 03.01.2018 sa žalobkyňa domáhala obnovy konania skončeného právoplatným rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/247/2015-146 zo dňa 06.10.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/14/2017-200 zo dňa 25.08.2017, v neprospech žalobkyne, zamietnutím žaloby. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že vo veci vznikli skutočnosti „nové“ dôkazy týkajúce sa veci samej, ktoré nie vlastnou vinou nevedela a nemohla použiť a predložiť súdu v pôvodnom konaní, vykonanie ktorých môže pre ňu privodiť lepšie rozhodnutie (§ 379 písm. a), b) . Touto skutočnosťou je možnosť reálneho vypočutia svedkov: T. U. a J.. J. A.. Vykonaniu týchto dôkazov v pôvodnom konaní bránila objektívna prekážka na strane menovaných - ich časté služobno-pracovné povinnosti, a tiež ich časté a dlhodobejšie pôsobenie v zahraničí. I keď sa jedná o dôkazy existujúce už v čase pôvodného konania. Žalobkyňa v konaní Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/247/2015 pravdivo opísala skutočnosti, označila dôkazné prostriedky, ktoré však súd prvej inštancie nebral do úvahy a nevykonal ich, teda dôsledne nevykonal dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci. V označenej veci prvoinštančný súd viedol konanie v prospech žalovaného a v neprospech žalobkyne, pričom svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. 3. Uznesením zo dňa 09.03.2018 konajúci súd vyzval žalobkyňu na doplnenie osobitnej náležitosti žaloby - skutočností svedčiacich o včasnom podaní žaloby (§ 403 ods. 2 . 4. Následne okresný súd v napadnutom uznesení konštatoval, že v danom prípade je daný dôvod na odmietnutie žaloby na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. d) , pretože žalobkyňa podala neúplnú žalobu (dôvod podľa § 129 , a ani na výzvu okresného súdu v stanovenej lehote nedoplnila chýbajúcu osobitnú náležitosť žaloby na obnovu konania (§ 406 . Súd prvej inštancie ustálil objektívnu (trojročnú) lehotu pre podanie žaloby na obnovu konania. Nakoľko rozsudok v pôvodnom konaní nadobudol voči žalobkyni právoplatnosť dňa 23.10.2017, je zrejmé, že žaloba bola žalobkyňou podaná v rámci objektívnej trojročnej lehoty (§ 403 ods. 2 . Tým, že žalobkyňa napriek výzve súdu nedoplnila svoju žalobu o skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žalobu podala na súd včas,

(t.j. kedy sa dozvedela, resp. mohla dozvedieť o nových, ňou označených dôkazoch), v prejednávanom prípade nebolo možné posúdiť, či žalobu podala na súd aj v rámci subjektívnej (trojmesačnej) lehoty, ktorá musí byť rovnako zachovaná. 5. Naviac konajúci súd konštatoval, že aj za predpokladu, že by žalobkyňa podala na súd žalobu o obnovu konania včas, v danom prípade existuje i ďalší dôvod na jej odmietnutie - jej zjavná nedôvodnosť podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP, ktorá spočíva v neexistencii zákonného dôvodu na obnovu konania (§ 397 . Dôkazy, v podobe navrhnutých svedeckých výpovedí existovali totiž už v čase pôvodného konania Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/247/2015. Hoci žalobkyňa o týchto svedkoch v čase uvedeného konania vedela, tieto dôkazy neoznačila a nenavrhla súdu menovaných svedkov v konaní vypočuť, hoci za účelom poskytnutia lehoty na označenie dôkazov bolo odročené prvé pojednávanie vo veci. Z tohto dôvodu v konaní nemohlo byť zisťované, či u týchto svedkov existovala nemožnosť ich vypočutia z objektívnych dôvodov. Súčasne okresný súd dodal, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti, pre ktoré nemohli byť svedkovia v konaní vypočutí samy o sebe nezakladajú nemožnosť vykonania ich výsluchu. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o prípad predpokladaný v § 397 písm. a) CSP, kedy by žalobkyňa o existencii navrhnutých dôkazoch vôbec nevedela a súčasne sa nejedná ani o dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b) , a preto sa zaoberal spôsobilosťou navrhnutých dôkazov privodiť žalobkyni priaznivejšie rozhodnutie. 6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 poukazujúc na úspech žalovaného v konaní, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania, pri súčasnom zhodnotení, že žalovanému žiadne trovy spojené s konaním nevznikli (§ 413 ods. 2 , v dôsledku čoho mu ich náhradu nepriznal.

7. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala, aby odvolací súd po vykonaní navrhnutých dôkazov povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6C/247/2015-146 a následne po prejednaní veci rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/247/2015-146 zo dňa 06.10.2016 zrušil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania. 8. V dôvodoch opravného prostriedku žalobkyňa uviedla, že na základe výzvy okresného súdu podľa § 406 žalobu na obnovu konania doplnila. Zdôraznila, že ako účastníčka pôvodného konania (žalobkyňa v rade 2/) dôvodne podala žalobu na obnovu konania vo veci zaplatenia sumy 10.000 000,00 Eur s príslušenstvom, v ktorej dňa 06.10.2016 Okresný súd Dolný Kubín vydal rozsudok č.k. 6C/247/2015-146, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 8Co/14/2017-200 zo dňa 25.08.2017 označené rozhodnutie okresného súdu v časti voči žalobkyni (v pôvodnom konaní označenej ako žalobkyňa v rade 2/ - poznámka odvolacieho súdu) potvrdil. Odvolateľka akcentovala, že žalobu na obnovu konania podala na súd dňa 03.01.2018, teda v lehote troch mesiacov. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že žaloba bola podaná včas a oprávnenou osobou. Žalobkyňa v pôvodnom konaní predložila dostatok dôkazov (zmluvy, dohody), ktoré svedčia o dôvodnosti ňou uplatneného nároku - zaplatenia provízie (na ňu pripadajúcu v sume 5.000 000,00 Eur) za vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti na požiadanie a k plnej spokojnosti žalovaného po dobu 5 rokov bez akejkoľvek mzdy, odmeny, či čiastočného zaplatenia. Na požiadanie žalovaného mu žalobkyňa požičiavala určité čiastky peňazí, ktoré jej žalovaný doposiaľ nevrátil. V dôsledku toho sú voči žalobkyni vedené exekučné konania a jej byt je v dražbe. Žalovaný v pôvodnom konaní klamal, nehovoril pravdu o svojich podnikateľských aktivitách. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s obsahom vydaného rozsudku (konkrétne v časti vyjadrenia žalovaného). Navrhnuté dôkazy majú preukázať, že žalobkyňa vykonávala pre žalovaného činnosť viac ako 5 rokov, za ktorú jej patrí provízia. Skutočnosť, že tieto dôkazy neboli navrhnuté v pôvodnom konaní nespôsobila žalobkyňa, ale žalovaný, ktorý v pôvodnom konaní postupoval a konal zjavne nezodpovedne, nedobromyseľne tým, že klamal, popisoval skutočnosti a okolnosti nepravdivo a účelovo (nesnažil sa spochybniť právnu opodstatnenosť žalobného nároku). Na prvom pojednávaní sa žalovaný vyjadril, že žalobkyne nepozná. Odvolateľka je preto toho názoru, že žalovaný svojím konaním zapríčinil, že v označenej veci nebol súdom riadne zistený skutočný stav veci, čo malo následne vplyv na jeho meritórne rozhodnutie. Za popísanej situácie žalobkyňa dospela k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky určené ust. § 397 aj ust. § 228 OSP na podanie tejto žaloby.

9. Ustanovenie § 413 ods. 2 preferuje zásadu rýchlosti a hospodárnosti sporového konania ako jedného z východísk novej úpravy civilného sporového konania. S poukazom na jeho výslovné znenie okresný súd nedoručoval protistrane na vyjadrenie žalobu na obnovu konania. Za popísanej situácie logicky ani konajúci súd nedoručoval ani žalovanému odvolanie na vyjadrenie (§ 374 ods. 3

. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ by zákonodarca mal záujem, aby sa druhá strana dozvedela o prebiehajúcom konaní o žalobe na obnovu konania, osobitne by túto skutočnosť vyjadril v právnej norme obdobne, ako pri rozhodovaní o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia vyjadrenej v ust. § 329 ods. 1 vety druhej CSP.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 a contrario toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v časti odmietnutia žaloby na obnovu konania z dôvodu podľa § 413 ods. 1 písm. e) sa v podstatnej miere stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v uvedenej časti v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v súdenej veci bola podaná neúplná žaloba a teda bol dôvod na jej odmietnutie aj z dôvodu podľa § 413 ods. 1 písm. d) CSP. Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti však nemala vplyv na inak ním vecne správny vyslovený záver, ktorý viedol konajúci súd k odmietnutiu žaloby na obnovu konania.

12. V prvom rade považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

13. Obnova konania je v občianskom súdnom konaní mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia. Predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí. Obnova konania však nie je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte (čl. 1 ods. 1 ústavy) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Účelom zakotvenia obnovy konania do systému mimoriadnych opravných prostriedkov je umožniť účastníkovi konania/strane sporu nové konanie s novým rozhodnutím vo veci, v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Vzhľadom na mimoriadnosť tohto opravného prostriedku je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená.

14. Zákon osobitne pre tento druh opravného prostriedku stanovuje subjektívne a objektívne podmienky jeho prípustnosti - spôsobilý predmet obnovy (konanie ukončené právoplatným rozsudkom, resp. iným rozhodnutím súdu v zmysle § 398 , zákonný dôvod obnovy (§ 397 , lehoty počas ktorých musí byť žaloba podaná (§ 403, § 404 , osoba spôsobilá k podaniu žaloby (§ 400 až §402 , osobitné náležitosti žaloby (§ 406 a v konečnom dôsledku príslušný súd k prejednaniu žaloby. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je sú povinný skúmať z úradnej moci.

15. Jedným z kritérií prípustnosti obnovy konania je aj dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Podľa platnej a účinnej zákonnej úpravy možno žalobu na obnovu konania podať v subjektívnej trojmesačnej lehote, plynúcej od času, keď sa strana sporu dozvedela o dôvode obnovy, alebo od času, keď tento dôvod mohla uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konanie je v zásade trojročná a plynie od právoplatnosti rozsudku. Uplynutím tejto lehoty je v právnom štáte uprednostnená požiadavka právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím pred novým konaním (a prípadným novým rozhodnutím) vo veci. Ak teda strana sporu podá žalobu na obnovu konania po uplynutí zákonných lehôt na jej podanie, súd jeho žalobu obligatórne odmietne. Zákonná úprava zvýrazňujúc charakter obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku navyše uvádza, že navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné (§ 405 . Po uplynutí trojročnej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia možno návrh na obnovu konania podať len v zákonom povolených prípadoch (§ 404 .

16. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd pri skúmaní jej prípustnosti, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten,

kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a) , a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b) .

17. V obidvoch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že v pôvodnom konaní sa nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia, dôkazy, prípadne, že sa dôkazy nemohli vykonať. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní, a ten kto navrhuje obnovu konania o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhoval vykonať dokazovanie. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ide vtedy keď strana sporu dôkaz v pôvodnom konaní označila, ale tieto dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru.

18. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné pripomenúť, že predmetom žaloby bola v posudzovanej veci obnova konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6C/247/2015. Uvedené konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/247/2015-146 zo dňa 06.10.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/14/2017 zo dňa 25.08.2017, ktorý návrh žalobkýň v rade 1/ a 2/ o pripustení spoločnosti Real City Plus, s.r.o. do konania na strane žalobcu zamietol, pripustil späťvzatie žaloby žalovanej v rade 1/, rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalovanej v rade 1/ zrušil a konanie o žalobe žalobkyne v rade 1/ zastavil; vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu potvrdil. Zároveň súd priznal žalovanému voči žalobkyniam v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

19. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu prezentovaným v odôvodnení napadnutého uznesenia, že v prejednávanej veci neboli dané dôvody na povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 397 písm. a), b) CSP. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade so zákonom, keď žalobu na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. e) ako zjavne nedôvodnú odmietol. Z ust. § 411 ods. 1 vyplýva, že súd je rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania viazaný. S poukazom na dôvody obnovy konania prezentované žalobkyňou v jej žalobe, je zrejmé, že ňou uvedené dôkazy v podobe svedeckých výpovedí T. U. a J.. J. A., už v pôvodnom konaní existovali s možnosťou ich reálneho vykonania, keďže je zrejmé, že žalobkyňa mala o týchto dôkazoch vedomosť, no nenavrhla súdu ich vykonanie. Uvedenému záveru súdov prvej i druhej inštancie nasvedčuje aj vyjadrenie samotnej žalobkyne v doplnení žaloby, vykonanej na výzvu súdu tomto konaní, v ktorom uviedla, že „menovaní svedkovia majú hodnoverné informácie o fungovaní spolupráce medzi žalobkyňou a žalovaným, pretože obaja boli priamo alebo nepriamo zainteresovaní na projektoch, resp. ich častiach, ktoré zabezpečovala žalobkyňa.“ Žalobkyňa teda napriek vedomosti o týchto dôkazoch ich v pôvodnom konaní neoznačila a nenavrhla súdu ich vykonať. Je teda zrejmé, že v danom prípade nebol naplnený zákonný predpoklad pre povolenie obnovy konania, t.zn., nejedná sa o prípad, kedy by žalobkyňa bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní ňou navrhnuté dôkazy. Pokiaľ žalobkyňa v pôvodnom konaní vedenom Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6C/247/2015 nenavrhla súdu vykonanie označených dôkazov (svedeckých výpovedí), aktuálne už súd v tomto konaní nemohol skúmať existenciu objektívnej prekážky, ktorá bránila ich vykonaniu.

20. Je potrebné zdôrazniť, že žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania nie je ani vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania a nevzťahuje sa ani na prípad nevykonania dôkazov na zistenie skutočností, ktoré súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie veci, hoci tieto boli žalobkyňou v pôvodnom konaní označené. Ak si žalobkyňa nesplnila svoje základné procesné povinnosti v pôvodnom konaní - povinnosť tvrdenia a označenia dôkazov na ich preukázanie, ktoré sú dôvodom jej neúspechu v spore, nemôže za týmto účelom iniciovať obnovu konania.

21. Odvolací súd však dodáva, že sa nestotožnil s druhým dôvodom odmietnutia žaloby uvedeným v napadnutom uznesení - vyplývajúcim z jej neúplnosti podľa § 413 písm. d) CSP, ktorý mal vyplývať z nedostatku časových súvislostí pre zhodnotenie dodržania subjektívnej lehoty na podanie žaloby na súd. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu vo veci vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6C/247/2015 bol žalobkyni doručený dňa 13.10.2017. Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/247/2015-146 zo dňa 06.10.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/14/2017 zo dňa 25.08.2017 nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2017. Žaloba

na obnovu konania bola na označený súd podaná dňa 03.01.2018. Trojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania podľa § 403 ods. 1 plynie len v rámci trojročnej objektívnej lehoty uvedenej v § 403 ods. 2 CSP, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Za popísanej procesnej situácie nebol preto daný dôvod na odmietnutie žaloby na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. d) CSP. Krajský súd zároveň dodáva, že uvedený nedostatok v postupe súdu prvej inštancie nemal vplyv na inak vecnú správnosť jeho rozhodnutia.

22. Nakoľko v súdenej veci neboli zistené vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§ 380 ods. 1, 2 , s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a právnu argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle 387 ods. 1 ako vecne správne p o t v r d i l .

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu. 24. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430